Predchádzajúci príspevok: „A2- Poberanie eurofondov ako príčina výčitiek“. Za to, že dostávame finančnú pomoc z EU, sa od nás očakáva ústretovosť pri riešení otázky migrantov.
Pokračovanie predchádzajúceho príspevku:
Je prinajmenšom veľmi smutné a zároveň znepokojujúce, že tieto vyhlásenia prichádzajú od osôb v takomto významnom postavení, od osôb-politikov reprezentujúcich v celom svete nielen EU, ale aj svoje krajiny a svojich občanov, prichádzajú od osôb široko mediálne známych, s vysokou publicitou, ktorých slová sú pozorne sledované, a teda aj osôb so značným dosahom na verejnú mienku.
Tieto vyhlásenia prichádzajú od tých, od ktorých sa právom očakáva, že práve oni budú tými spájajúcimi článkami medzi štátmi a národmi v Európe, že budú tými, ktorí svojimi verejnými vyhláseniami, široko publikovanými v médiách, môžu priniesť EU veľa dobrého, pozitívneho, ale, bohužiaľ, svojimi vyhláseniami môžu – podobne ako v tomto prípade – narobiť aj veľa zlej krvi, môžu veľa dobrého zničiť.
Človek by od týchto politikov očakával slová, ktoré majú jednotlivé krajiny Európy, ako aj ich občanov, spájať, vytvárať medzi nimi ešte väčšie puto spolupatričnosti a vzájomnej zodpovednosti za spoločný projekt krajín Európy, ktorý ich spája do jednotného hospodárskeho celku.
Namiesto toho počuje slová vyvolávajúce rozčarovanie, frustráciu bežných občanov z ich nemohúcnosti reagovať na slová týchto politikov, hnev, zlosť, nenávisť, počuje slová a vety, ktoré nie spájajú, ale ktoré sú „úspešne“ vnikajúcim klinom do vzájomnej jednoty a integrity štátov EU, a ktoré sú vodou na mlyn všetkým tým, ktorí by radi videli túto jednotu rozbitú, ktorí vnímajú EU ako nepotrebného ekonomického protivníka a nadbytočného konkurenta, ako nežiadúceho rivala.
Je poľutovaniahodné a prinajmenšom údiv vzbudzujúce, že práve osoby, od ktorých sa očakáva diplomatický, nekonfliktný, zmierňujúci a ústretový prístup k riešeniu problémových situácií, čas od času zákonite sa vyskytujúcich nielen medzi jednotlivými členskými štátmi EU, ale aj medzi inými štátmi sveta či rôznymi ekonomickými zoskupeniami štátov, tak práve tieto osoby prichádzajú s takýmito – len pre nich tú výhodnejšiu časť pravdy zachycujúcimi – zavádzajúcimi vyhláseniami, zbytočne rozdúchavajúcimi oheň negatívnych emócií a vášní, a napomáhajúcimi zosilneniu krajne nacionalistických postojov občanov jednotlivých krajín Únie.
Vyhláseniami formulovanými len z hľadiska potrieb a – niekedy až so štátnym egoizmom hraničiacich – záujmov jednej strany, a neberúcimi do úvahy aj častokrát racionálnejší, a z dlhodobého hľadiska vyváženejší názor strany druhej, zohľadňujúci potreby a záujmy všetkých zainteresovaných, nielen tých vyvolených.
Vyhláseniami vyvolávajúcimi mnohokrát značne negatívne emócie a reakciu občanov krajín, ktorých sa tieto vyhlásenia týkajú.
Nedomyslenými a zavádzajúcimi vyhláseniami, ktorých výsledkom nie je zlepšenie, ale naopak vzrast nevraživosti občanov členských krajín voči projektu Európskej únie, vzrast neochoty časti občanov krajín EU k vzájomne hlbšej integrácii.
Málo premyslenými a neuváženými vyhláseniami – vzhľadom na svoje dôsledky – prinášajúcimi značne skreslený, neobjektívny a nedostatkom relevantných informácií sa vyznačujúci pohľad týchto politikov, týkajúci sa takej dôležitej problematiky, akou je vzájomný prínos ekonomík starších a novších členských krajín EU.
Výrazne skreslený, neobjektívny a zveličujúci názor týchto osôb na množstvo prostriedkov, ktoré na jednej strane dostávajú novopristúpené členské krajiny EU od starších členov EU, a na strane druhej tak isto ich skreslený, neobjektívny a absolútne nedoceňujúci názor o bezplatnej pomoci, ktorú dostávajú staršie členské krajiny EU vo forme obrovského množstva pracovnej sily z novopristúpených členských štátov EU.
Názor vyznačujúci sa značne okresanou pravdou, vyplývajúcou buď z ich absolútnej nevedomosti o neskutočnej pomoci, ktorú dostáva väčšina starších členských štátov EU bezplatne, vo forme obrovského počtu pracovníkov rôznych profesií pochádzajúcich z novopristúpených členských štátov EU – vychovávaných a vzdelávaných len a len na náklady rodičov a rodných krajín týchto pracovníkov – alebo o tejto pomoci vedia, ale sledujúc určité ciele podávajú zámerne len neúplné a zavádzajúce informácie, úplne negujúce a zatajujúce prínos novopristúpených členských štátov v prospech bohatších ekonomík starších členských i nečlenských štátov EU.
Či už ide o nevedomosť, alebo o zámerné konanie týchto politikov – jedno aj druhé je zlé.
Ak títo politici naozaj nepoznajú celú a skutočnú pravdu, tak je smutné a poľutovaniahodné, že osoby na takých význačných postoch sa vyjadrujú k veciam, o ktorých nemajú dostatočne relevantné informácie, a takýmto spôsobom zavádzajú verejnosť.
Verejnou prezentáciou svojich vedomostí, či skôr nevedomostí, napomáhajú šíreniu negatívnych emócií a nálad medzi obyvateľstvom nielen novopristúpených členských štátov EU.
Ale ak poznajú celú pravdu, a napriek tomu ju okliešťujú, zamlčujú časť z nej, a hovoria to, čo hovoria, potom je namieste otázka: „Čo tým sledujú?“
Nasledujúci príspevok: „A4- Mýlite sa, pán prezident, nezdôrazňujeme náš národný egoizmus“.