Predchádzajúci príspevok: „A5- Občania bohatších krajín Únie nechcú jednostranne prispievať do rozpočtu“. Občania bohatších krajín EU sú nespokojní, pretože sú presvedčení, že oni sú tými, ktorí na Úniu doplácajú, pričom fakt o obrovskom rozsahu bezplatnej pomoci formou lacnej pracovnej sily, ktorú dostávajú z novopristúpených členských krajín, je im zamlčovaný.
——————————————————————————————————
Zavádzajúce či neúplne výpovede – význačných predstaviteľov EU, či predstaviteľov rôznych starších členských krajín Únie, resp. médií v týchto krajinách – obsahujúce len časť pravdy, len tú pre niekoho výhodnú časť pravdy, už narobili a naďalej robia nepredstaviteľné škody nielen vo vzájomných vzťahoch jednotlivých členských štátov EU.
Zdôrazňovanie len tých krajín Únie, ktoré realizujú jeden druh pomoci prostredníctvom eurofondov, a zamlčiavanie, resp. ignorovanie – svojím rozsahom minimálne takej istej, ak nie oveľa rozsiahlejšej – bezplatne poskytovanej pomoci, realizovanej formou pracovnej sily prichádzajúcej z novopristúpených členských krajín, je niečo, čo vyvolá pocit nespravodlivosti, čo zaseje hnev a ďaľšie negatívne emócie nielen do myslí občanov tých krajín, ktoré sú hlavným zdrojom tejto pracovnej sily, ale tieto emócie zachvátia logicky aj občanov krajín, do ktorých táto pracovná sila prúdi.
Totiž práve toto ticho, toto zamlčiavanie skutočnosti o bezplatne poskytovanej jednosmernej pomoci vo forme množstva pracovníkov – smerujúcich z novopristúpených členských krajín EU do ekonomicky silnejších starších členských štátov Únie – zamlčiavanie rozsahu tejto pomoci, vedie k tomu, že obyvatelia novopristúpených členských štátov sú nahnevaní. Na jednej strane sú nahnevaní z dôvodu bojkotovania a zamlčiavania neodškriepiteľného významu tohto druhu pomoci, a naopak, na strane druhej sú nahnevaní z dôvodu venovania neúmernej pozornosti a širokej verejnej prezentácii len pomoci realizovanej prostredníctvom eurofondov.
Obyvatelia krajín, ktoré zasa zamestnávajú veľké množstvá tejto bezplatne získanej pracovnej zahraničnej sily – v dôsledku všeobecného ticha o význame tejto pracovnej sily poskytovanej ich krajinám, a naopak zdôrazňovania a vyzvihovania len tej ich pomoci, pomoci formou eurofondov – sú zasa nahnevaní, kvôli ich údajnému doplácaniu na ekonomicky slabšie novopristúpené členské krajiny EU.
Niet zrejme krajšej ukážky výsledku tejto geniálnej politiky neustáleho zdôrazňovania významu len jedného druhu pomoci formou eurofondov, politiky až prehnaného poukazovania na neustále prispievanie do spoločného rozpočtu jednými krajinami, a na neustále ťahanie peňazí zo spoločného mešca krajinami druhými – a naopak politiky zamlčiavania významu pomoci druhej, ktorou je bezplatné poskytovanie lacnej pracovnej sily mnohým ekonomicky bohatším, starším členským krajinám EU – ako je Brexit, čiže vystúpenie Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie.
Nasledujúci príspevok: „A7- Brexit – karma za zamlčovanie informácií“