Obsah predchádzajúceho príspevku: „A13.3- Kolonializmus neskončil, kolonializmus trvá“. Tak isto ako za čias otrokárstva či kolonializmu, tak isto aj teraz sú občania novopristúpených členských krajín Únie odčerpávaní z ich rodných krajín bez spravodlivej kompenzácie nákladov vynaložených počas prípravy občana na zapojenie sa do pracovného procesu.
—————————————————————————————————————————
Občania novopristúpených členských krajín boli pri vstupe svojich krajín do EU presvedčení, že vstupom svojej krajiny pomáhajú vytvoriť projekt združenia európskych krajín, ktorý bude dobrom a prínosom pre každého svojho člena, ktorý každému svojmu členovi umožní rozvíjať jeho individuálne črty a ťažiť z vzájomne výhodnej spolupráce.
Naši občania boli pri vstupe do EU nadšení krásnou myšlienkou spoločnej Európy, myšlienkou zväzku vzájomne rovnoprávnych členov, ktorí sa budú vzájomnou spoluprácou posúvať dopredu oveľa rýchlejšie ako pri existencii formou zvrchovaných nezávislých krajín. Boli sme presvedčení, že starší členovia Únie nám členstvo ponúkajú v úprimnej snahe, aby sme sa spoločne ako oveľa väčší územný, ekonomický, politický a aj vojenský celok európskych krajín lepšie presadili medzi svetovými mocnosťami určujúcimi chod sveta, aby sme boli konkurenciaschopnejší.
Avšak sedemnásť spoločných rokov v EU počiatočné myšlienky občanov novopristúpených členských krajín – myšlienky naplnené víziou a nádejou do budúcnosti – schladilo a nasmerovalo na inú cestu, cestu triezvejšieho a pragmatickejšieho pohľadu na tento spoločný projekt.
Situácia v EU nastoľuje mnohé otázky, nad ktorými sa občania pri vstupe svojich krajín do Únie vôbec nezamýšľali, ale ktoré sa začali po určitom čase vynárať, a ktoré sa s čoraz väčšou a väčšou nástojčivosťou vracajú, a stále viac zviditeľňujú kontúry nechceného obrazu EU ako únie rovných a rovnejších.
Boli naše krajiny, novopristúpené členské krajiny, priberané do EU naozaj s cieľom peknej a príťažlivej myšlienky o jednej veľkej rodine vzájomne si pomáhajúcich krajín? Lákavej myšlienky o súrodencoch s rovnakými právami a rovnakými povinnosťami?
Alebo to bolo z iných, oveľa menej šľachetných, ale oveľa prozaickejších či pragmatickejších dôvodov?
Čoraz viac sa natíska myšlienka, ktorú si človek nerád pripúšťa a akosi jej nechce veriť, že do Únie sme boli pribraní s cieľom realizácie už dopredu dobre premysleného plánu o získaní obrovského trhového priestoru pre odbyt produkcie ekonomík bohatších starších členských krajín Únie, ako aj zabezpečení si nesmierne bohatého bezplatného zdroja kvalifikovanej lacnej pracovnej sily.
Čoraz ťažšie sa rastúcemu množstvu občanov novopristúpených členských krajín bojuje s agresívne sa dobíjajúcou myšlienkou, že do Únie sme boli prijatí aj ako vrelo očakávaný trhový priestor s veľkou sacou schopnosťou, ktorý zabezpečí – a samozrejme aj zabezpečil – odbyt pre obrovské množstvo produkcie zo starších členských krajín, odbyt pre množstvo tovaru zúfalo hľadajúceho spotrebiteľa, odbyt tovaru aj nie najlepšej či najvyššej kvality. Kvality, ktorá má v mnohých prípadoch len malú šancu na uplatnenie sa u západného spotrebiteľa.
A okrem tohto daru z nebies, dostali staršie bohatšie členské krajiny aj ďalší. Novopristúpené členské krajiny sa pre nich stali vďačnou bezplatnou zásobárňou tak nedostatkovej kvalifikovanej pracovnej sily.
Viete, ktorý podnik či firma vyrába najuniverzálnejšie výrobné prostriedky na svete? Ktorý podnik či firma zamestnáva najviac zamestnancov či investuje najväčšiu sumu peňazí do výroby a vyrába výrobné prostriedky s najprepracovanejším riadiacim softvérom aký bol kedy vytvorený? Viete, kto vyrába najdokonalejšie výrobné prostriedky, bez ktorých by bol vývoj a pokrok na Zemi nepredstaviteľný?
Je to samotný štát, ktorý pre potreby svojej ekonomiky prostredníctvom dlhodobého procesu výchovy a vzdelávania zabezpečuje výrobu najuniverzálnejších a najdokonalejších výrobných prostriedkov aké boli vôbec kedy vyrobené, ktorý zabezpečuje výrobu výrobných prostriedkov „pracovník“. Tento dlhodobý proces výroby výrobného prostriedku „pracovník“ je zabezpečovaný koordinovanou spoluprácou dvoch subjektov: štátu a rodičov. Rodičia už od narodenia zabezpečujú výchovu dieťaťa a štát je garantom jeho vzdelávania. Vzájomnou spoluprácou počas dlhodobého procesu výchovy a vzdelávania pripravia pre potreby ekonomiky rodnej krajiny jej budúcich pracovníkov.
Tento dlhodobý proces výchovy a vzdelávania občana Slovenska, proces jeho prípravy na vykonávanie pracovnej činnosti, len do jeho 18. roku, len do skončenia stredoškolských štúdií, pohltí náklady rodičov a štátu vo výške 82 000 eur [1]. V prípade pracovníkov s vysokoškolským vzdelaním sú tieto náklady, vynaložené na výchovu a vzdelávanie, pochopiteľne, vyššie. Napr. na výchovu lekára vynaložia rodičia a štát sumu v minimálnej výške 128 000 eur [1].
A tieto náklady, vynaložené v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania či už na občana so stredoškolským vzdelaním, alebo na občana s vysokoškolským vzdelaním, sú vlastne výrobné náklady vynaložené na výrobu výrobného prostriedku „pracovník“.
Výroba týchto univerzálnych výrobných prostriedkov v novopristúpených členských krajinách Únie sa vyznačuje jedinečnou unikátnosťou, ktorá sa popri výrobe desaťtisícov rôznych iných výrobných prostriedkov vyrobených či vyrábaných na celom svete, či už v minulosti alebo v súčasnosti, prejavuje jedine pri výrobe výrobného prostriedku „pracovník“.
Totiž po vyrobení týchto výrobných prostriedkov, teda po ukončení dlhodobého procesu výchovy a vzdelávania mladých ľudí v novopristúpených členských krajinách, sú tieto výrobné prostriedky, títo pracovníci, bezplatne odčerpávaní ekonomikami bohatších členských, ale aj nečlenských krajín Únie.
Tieto výrobné prostriedky s výrobnou hodnotou v rádoch desaťtisícov či dokonca až státisícov eur sú od ich výrobcov, teda z novopristúpených členských krajín, bezplatne odčerpávané ekonomicky bohatšími členskými i nečlenskými krajinami Únie. Možno o nich povedať, že sú chudobnejšími ekonomikami novopristúpených členských krajín bezplatne prenajímané bohatším ekonomikám Západnej Európy.
Bezplatne v tom zmysle, že pri ich zamestnávaní v ekonomikách bohatších členských i nečlenských krajín Únie sa do úvahy vôbec neberú náklady vynaložené pri ich výrobe v ich rodných krajinách, t. j. výrobné náklady, teda sa vôbec neberú do úvahy náklady vynaložené počas dlhodobého procesu ich výchovy a vzdelávania.
Ale veď každý výrobca, ktorý nejaké výrobné prostriedky vyrobil, ich predáva buď v hotovosti alebo na splátky, alebo ich môže prenajímať, a vo výške prenajímacieho poplatku, teda vo výške prenájmu, je zahrnutá tak splátka výrobnej ceny tohto prenajímaného výrobného prostriedku, ako aj, úplne pochopiteľne, zisk výrobcu z prenájmu tohto výrobného prostriedku.
Pracovník z novopristúpených členských krajín zamestnaný v zahraničnej ekonomike jej predsa prináša svojou prácou zisk. Zisk minimálne formou dane odvádzanej zo svojej mzdy.
Výrobné náklady vynaložené na výrobu nejakého výrobného prostriedku sa vždy splácajú zo zisku, ktorý je pomocou tohto výrobného prostriedku dosiahnutý. To znamená, že na úhrade výrobných nákladov vynaložených na výrobu výrobného prostriedku by sa mal spravodlivou mierou podieľať každý, kto výrobný prostriedok používa na dosiahnutie zisku. Pod spravodlivým podieľaním sa na úhrade výrobných nákladov vynaložených na výrobu výrobného prostriedku sa myslí také podieľanie sa na tejto úhrade, ktoré zohľadňuje čas využívania výrobného prostriedku.
Čiže aj na spravodlivej úhrade či spravodlivej kompenzácii výrobných nákladov vynaložených na výrobu výrobného prostriedku „pracovník“ by sa mal spravodlivou mierou podieľať každý štát, ktorý tohto občana zamestnáva v svojej ekonomike, a ktorému prináša zahraničný občan zisk minimálne vo forme dane zo svojej mzdy, dane odvádzanej do štátneho rozpočtu príslušnej zamestnávateľskej krajiny.
V súčasnosti sú v ekonomikách bohatších členských i nečlenských krajín Únie zamestnávané obrovské množstvá občanov novopristúpených členských krajín, ale zamestnávateľské krajiny týchto občanov sa nepodieľajú nie že spravodlivou mierou na úhrade výrobných nákladov, ktoré boli vynaložené na výrobu týchto výrobných prostriedkov, na výrobu týchto zahraničných pracovníkov, ale sa nepodieľajú absolútne žiadnou mierou na úhrade či kompenzácii týchto nákladov, vôbec sa nezúčastňujú na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania zamestnávaných zahraničných pracovníkov z novopristúpených členských krajín.
Ekonomicky chudobnejšie krajiny sveta sú obrovskými podnikmi na výrobu najuniverzálnejších výrobných prostriedkov „pracovník“, ale z dôvodu bezplatného odčerpávania týchto pracovníkov ekonomikami bohatších krajín sa im nevráti ani euro z nákladov, ktoré vynaložili na ich výrobu. Výrobný prostriedok „pracovník“ vyrobený dlhodobým procesom výchovy a vzdelávania, vyrobený na náklady rodičov a rodnej krajiny týchto pracovníkov, je bezplatne odčerpávaný či zadarmo zapožičiavaný, resp. je zadarmo prenajímaný ekonomikám bohatších krajín, a všetky starosti spojené so zabezpečovaním finančných prostriedkov na výrobu tohto výrobného prostriedku, na „výrobu“ tohto pracovníka, sú celou svojou váhou neférovo prenechané na plecia jeho rodičov a jeho rodnej krajiny.
Bohatšie krajiny bezplatne odčerpávajú výrobné prostriedky „pracovník“ vyrobené chudobnejšími krajinami, vyrobené na úkor životnej úrovne tých najslabších, na úkor detí a dôchodcov v týchto krajinách. Berú si bezplatne tieto výrobné prostriedky, týchto pracovníkov, ale už sa nepodieľajú na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených počas výroby týchto výrobných prostriedkov, vynaložených počas dlhodobého procesu výchovy a vzdelávania týchto pracovníkov v ich rodných krajinách.
Mnohé z týchto bohatších členských i nečlenských krajín Únie citlivo reagujú na údajné porušovanie práv v krajinách, z ktorých bezplatne odčerpávajú lacnú pracovnú silu, a,, samozrejme, v rámci svojich možností sa aktívne snažia o to, aby k tomuto porušovaniu práv nedochádzalo. Je správne, ak sa niekto postaví proti porušovaniu práv občana, nech je to hockde na svete.
Škoda však, že ich už netrápi porušovanie základného ľudského práva, práva na spravodlivú odmenu za vykonanú prácu, práva na spravodlivú kompenzáciu nákladov vynaložených za účelom dosiahnutia zisku. Na tej odmene, na tej spravodlivej kompenzácii, sa má podieľať predsa každý, v prospech koho bola tá práca odvedená, každý, komu tá práca priniesla zisk. A tá práca, tá práca stelesnená v príprave občana na zapojenie sa do pracovného procesu – v dlhodobom procese jeho výchovy a vzdelávania – tak táto práca, ktorú na svoje náklady realizovala chudobnejšia krajina, priniesla predsa zisk ekonomike bohatšej krajiny, v ktorej je občan zamestnaný.
Škoda, že ich už netrápi, že zo ziskov, ktoré im prináša práca našich občanov zamestnávaných v ich ekonomikách, by mala byť realizovaná spravodlivá kompenzácia nákladov, vďaka vynaloženiu ktorých vznikol tento ich zisk. Škoda, že ich už nezaujíma, že ich – zatiaľ neexistujúcou – účasťou na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania pracovníkov odčerpávaných z novopristúpených členských krajín, a nielen z týchto krajín, by sa mohlo pomôcť miliónom detí žijúcich vo viac než nevyhovujúcich podmienkach, miliónom dôchodcov žijúcich vo viac než katastrofálnych podmienkach v krajinách, z ktorých je táto pracovná sila bezplatne odčerpávaná.
Každý každučký výrobný prostriedok sa prenajíma tým spôsobom, že v cene jeho prenájmu je zahrnutá aj splátka jeho výrobných nákladov, teda časť nákladov vynaložených na jeho výrobu.
Len jeden jediný výrobný prostriedok na svete, výrobný prostriedok „pracovník“, sa medzi štátmi prenajíma podľa pokrivených ekonomických pravidiel, za cenu nulového prenájmu, to znamená, že za jeho nájom neplatíte žiadne splátky výrobných nákladov tomu, kto tohto pracovníka, resp. tento výrobný prostriedok vyrobil. Kto ho vyrobil na svoje náklady.
Teda žiadna krajina, ktorá tento zahraničný výrobný prostriedok, ktorá tohto zahraničného pracovníka, zamestnáva v svojej ekonomike, neplatí nič za jeho nájom tomu, kto tohto zahraničného pracovníka „vyrobil“ na svoje náklady, neplatí nič rodnej krajine tohto zahraničného občana, ktorá ho počas dlhodobého procesu výchovy a vzdelávania pripravila na zapojenie sa do pracovného procesu.
Tieto výrobné prostriedky sa naďalej prenajímajú ich prenajímateľom, teda ich rodnými krajinami, bezplatne.
Občania jedných krajín sa každoročne skladajú na obrovské náklady vynaložené v dlhodobom procese prípravy ich spoluobčanov na vykonávanie pracovnej činnosti, ale zisky vzniknuté prácou týchto ich spoluobčanov už slúžia občanom druhých krajín.
Slúžia občanom tých krajín, ktorí sa ani minimálnou mierou nepodieľali na týchto nákladoch.
Nasledujúci príspevok: „A13.4- Jedny členské krajiny Únie žijú aj na úkor druhých – II. časť „
veď to bol účel rozšírenia EÚ na 27ičku,... ...
++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++ ...
Celá debata | RSS tejto debaty