Obsah predchádzajúceho príspevku: „A13.4- Jedny členské krajiny Únie žijú aj na úkor druhých – I. časť“. Občania novopristúpených členských krajín Únie čoraz viac prestávajú veriť sľubom, ktoré im boli predkladané pri ich vstupe do EU a čoraz viac sú presvedčení, že do Únie boli pribraní len ako žiadané odbytisko tovaru a bezplatný zdroj lacnej pracovnej sily.
————————————————————————————————————————————
Náklady na výrobu výrobného prostriedku nie sú ničím iným ako jeho výrobnou cenou. A na uhrádzaní výrobnej ceny tohto výrobného prostriedku by sa mal podieľať spravodlivou mierou každý, kto tento výrobný prostriedok používa, kto pomocou neho dosahuje svoj zisk.
A teda aj na uhrádzaní výrobnej ceny výrobného prostriedku „pracovník“ by sa mala podieľať každá krajina, ktorá zahraničného pracovníka zamestnáva v svojej ekonomike. Mala by sa podieľať na úhrade týchto nákladov v procese spravodlivej kompenzácie týchto nákladov. Ale sa nepodieľa.
Tou spravodlivou kompenzáciou nákladov je taká kompenzácia, ktorej výška je úmerná času využívania tohto výrobného prostriedku, teda využívania tohto zahraničného pracovníka v danej zamestnávateľskej ekonomike.
V predchádzajúcich príspevkoch bolo už uvedené, že náklady vynaložené v procese dlhodobého procesu výchovy a vzdelávania budúceho pracovníka, náklady vynaložené jeho rodičmi a jeho rodnou krajinou do 18. roku, dosahujú na Slovensku výšku minimálne 82 000 eur [1].
Ak odíde náš občan za prácou do zahraničia, dostáva za svoju prácu mzdu, ale tieto náklady vo výške 82 000 eur vynaložené v procese jeho dlhodobej prípravy na zapojenie sa do pracovného procesu, vynaložené v procese dlhodobého procesu jeho výchovy a vzdelávania, náklady, ktoré sa pri práci občana v jeho rodnej krajine vracajú prostredníctvom dane zo mzdy, tak tieto vynaložené náklady už nikto Slovensku nevracia.
Je to to isté ako keby Slovensko dodalo do bezplatného prenájmu, napr. Nemecku, dodávkový automobil vo výrobnej hodnote 82 000 eur. Štát Nemecko by si počas obdobia jeho bezplatného prenájmu uhrádzal náklady na jeho prevádzku (palivo, náklady na údržbu, technické prehliadky vozidla), ale už by Slovensku neplatil nič, žiadne peniaze, pretože by ho mal v takom istom prenájme, ako má aj slovenského pracovníka, teda ho má v bezplatnom prenájme.
Tie prevádzkové náklady automobilu sú to isté ako mzda pracovníka zo Slovenska, zamestnaného v nemeckej ekonomike. Zamestnanec dostáva mzdu a z tejto si hradí svoje „prevádzkové náklady“ podobne ako sú aj prevádzkové náklady automobilu.
Pre porovnanie a prirovnanie prevádzkových nákladov zamestnanca a automobilu:
ľavá strana predstavuje prevádzkové náklady automobilu
pravá strana predstavuje prevádzkové náklady pracovníka
Ľavá strana = Pravá strana
oleje a palivo = potraviny a nápoje
nátery, gumy, plechy = oblečenie
servis plus diagnostika = zdravotné prehliadky, ošetrenie u lekára, zubár
garážovanie = ubytovanie
umývanie, čistenie exteriéru a interiéru = umývanie, hygiena
ošetrenie podvozku, konzervačné a mazacie činnosti a prostriedky = starostlivosť o telo, krémy proti vysušovaniu pokožky, masér, pedikúra, manikúra, kozmetika, kaderník, holič
Čiže vlastne prevádzkové náklady automobilu symbolizované ľavou stranou a hradené jeho nájomcom možno prirovnať k prevádzkovým nákladom človeka uvedeným na pravej strane a uhrádzaných zo mzdy pracovníka.
K tým prevádzkovým nákladom človeka uhrádzaným z jeho mzdy patria, samozrejme, aj ďaľšie položky, ako napr. dovolenky, platba za mobil a pod.
Ak sa prenajíma automobil, tak jeho nájomca okrem nákladov na prevádzku, ktoré sú v jeho réžii – t. j. uhrádza ich nájomca – uhrádza v poplatku-nájme aj časť výrobnej ceny automobilu.
Avšak pracovník pracujúci v zahraničí dostáva za svoju prácu len mzdu, ktorá slúži na pokrytie jeho prevádzkových nákladov, ale jeho nájomca, teda zahraničná ekonomika, v ktorej pracuje, už nespláca jeho prenajímateľovi, teda rodnej krajine pracovníka, ani najmenšiu čiastku z výrobných nákladov, ktoré vynaložila rodná krajina tohto pracovníka počas jeho dlhodobej prípravy na vstup do pracovného procesu, teda ktoré vynaložila rodná krajina pracovníka počas dlhodobého procesu jeho výchovy a vzdelávania.
A v tom je tá nespravodlivosť, teda v tom, že pri práci občanov novopristúpených členských krajín v zahraničí dochádza len k uhrádzaniu ich „prevádzkových nákladov“ formou mzdy, ktorú dostávajú za svoju prácu, avšak ich výrobcovi, ktorý ich vyrobil na svoje náklady, teda ich rodnej krajine spolu s rodičmi tohto zahraničného pracovníka, už nie sú uhrádzané náklady, ktoré vynaložili pri výrobe tohto výrobného prostriedku, pri „výrobe“ pracovníka. Nie sú im uhrádzané výrobné náklady, t. j. náklady ktoré vynaložili počas dlhodobého procesu výchovy a vzdelávania tohto občana, tohto budúceho pracovníka.
O primeranom zisku prenajímateľa, teda o primeranom zisku rodnej krajiny spolu s rodičmi zahraničného pracovníka už ani nehovoriac.
Zahraničná pracovná sila je bohatšími členskými krajinami Únie odčerpávaná úplne zadarmo, bezplatne, bez ich účasti na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených v dlhodobom procese prípravy tejto pracovnej sily na vykonávanie pracovnej činnosti.
Zahraniční pracovníci sú bezplatne odčerpávaní bez najmenšej účasti krajín – zamestnávajúcich týchto zahraničných pracovníkov – na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených v dlhodobom procese ich výchovy a vzdelávania v ich rodných krajinách, nákladov vynakladaných nielen v novopristúpených členských krajinách Únie, ale aj v mnohých iných krajinách sveta.
Či naozaj ekonomicky bohatšie krajiny Únie a Európy nevidia, že ich prosperita je založená aj na zneužívaní nákladov vynakladaných len ekonomickými chudobnejšími krajinami Európy, vynakladaných novopristúpenými členskými krajinami Únie, ako aj ďaľšími, napr. Ukrajinou, na výchovu a vzdelávanie svojich občanov?
Či nevidia, že ich úspešné ekonomické napredovanie je založené aj na bezplatnom využívaní obrovského množstva zahraničných pracovníkov, občanov Európy, ale aj občanov iných, ekonomicky chudobnejších krajín, ktorí boli vychovávaní a vzdelávaní len na náklady svojich rodných krajín, na náklady svojich rodičov, na náklady svojich spoluobčanov?
Či nevidia, že vyššia životná úroveň ich občanov je zabezpečená aj na úkor životnej úrovne občanov krajín, z ktorých sú zahraniční pracovníci pracujúci v ich ekonomikách bezplatne odčerpávaní? Na úkor občanov, ktorí sa musia opakovane stále a stále skladať na výchovu a vzdelávanie ďaľších a ďaľších svojich spoluobčanov následne zamestnávaných v ekonomikách bohatších členských krajín Únie a Európy, bez minimálnej účasti týchto bohatších ekonomík na spravodlivej kompenzácii nákladov vynakladaných v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania zahraničných pracovníkov pracujúcich v ich ekonomikách.
Či sú si tieto bohatšie krajiny vedomé toho, že lepšie podmienky pre život ich detí či život ich dôchodcov sú nespravodlivo vykúpené aj na úkor životnej úrovne detí a dôchodcov v ekonomicky chudobnejších krajinách Európy, v novopristúpených členských krajinách Únie či na Ukrajine?
Či sú si tieto krajiny vedomé toho, že mnohokrát ťažké postavenie mnohých detí a dôchodcov v krajinách bezplatne dodávajúcich pracovnú silu pramení aj z ich odmietania účasti na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených v procese dlhodobej výchovy a vzdelávania týchto bezplatne odčerpávaných zahraničných pracovníkov? Odčerpávaných z ich rodných krajín, z ekonomicky chudobnejších krajín nielen Európy.
Pretože peniaze, ktoré by mali ísť na zabezpečenie lepšieho školstva pre tieto deti v ekonomicky chudobnejších krajinách Európy, na zabezpečenie lepších ekonomických podmienok pre život týchto detí, na lepšie zdravotníctvo pre deti a dôchodcov z týchto chudobnejších krajín, tak tieto peniaze idú miesto toho na vzdelávanie ďaľších a ďaľších občanov bezplatne odčerpávaných ekonomikami bohatších členských krajín Únie.
A takto vynaložené peniaze sa už nevracajú, alebo sa vracajú len v obmedzenej miere. Takto vynaložené finančné prostriedky sú stratou pre toho, kto ich vynaložil. Sú stratou pre rodné krajiny zahraničných pracovníkov pracujúcich v ekonomikách bohatších členských i nečlenských krajinách Únie.
Bezplatné odčerpávanie pracovnej sily je pre bohatšie ekonomiky Únie bezprácnym neférovým a nemorálnym ziskom dosiahnutým na úkor druhých, je ušetrením obrovských nákladov ich štátnych rozpočtov, no je obrovskou pohromou pre ekonomiky tých krajín, ktoré túto pracovnú silu pripravujú na zapojenie sa do pracovného procesu, je nesmiernou a nespravodlivou ekonomickou záťažou tých krajín, na náklady ktorých je táto pracovná sila vychovávaná a vzdelávaná.
A spravodlivý revanš zo strany tých, ktorí pracovnú silu bezplatne odčerpávajú, sa nekoná. Žiadna snaha a iniciatíva z ich strany vedúca k ich účasti na spravodlivej kompenzácii týchto nákladov.
Odčerpanie zahraničného pracovníka z ekonomiky jeho rodnej krajiny a jeho zamestnanie v inej ekonomike je rýchle a lacné. Veľmi rýchle a veľmi lacné.
Proces jeho výchovy a vzdelávania však trvá oveľa dlhšie, a je oveľa drahší. Trvá oveľa, oveľa dlhšie a je aj oveľa, oveľa drahší.
Veď do Únie sme vstupovali aj kvôli tomu, že zo silno ekonomicky rivalizujúcich krajín Európy sme sa mali zmeniť na ekonomický celok vzájomne výhodne spolupracujúcich krajín. Krajiny spojené prostredníctvom takéhoto zväzku by mali byť voči sebe úprimnejšie a ochotné vo väčšej miere riešiť vzájomné problémy, riešiť aj také nepríjemné problémy –nepríjemné, samozrejme, len pre jedných – akým je bezplatné odčerpávanie pracovnej sily z novopristúpených členských krajín.
Presne to bezplatné odčerpávanie, pri ktorom si v tej veľkej ekonomickej rodine s názvom Európska únia jedni, tí starší a silnejší súrodenci, bez výčitiek svedomia zlepšujú svoju životnú úroveň na úkor životnej úrovne tých slabších a mladších súrodencov.
To nemorálne odčerpávanie, pri ktorom si tí starší a silnejší súrodenci bez akejkoľvek snahy o vyrovnanie sa privlastňujú to, čo je výsledkom práce tých slabších a mladších súrodencov.
Naše novopristúpené členské krajiny nemajú dostatok finančných prostriedkov na potrebnú pomoc našim deťom, nemáme dostatok peňazí na pomoc tým, ktorí kedysi pomáhali so zabezpečovaním našej výchovy a nášho vzdelávania, nemáme dostatok finančných prostriedkov na pomoc našim dôchodcom, ale skladáme sa na výchovu a vzdelávanie tých, ktorých práca v zahraničí bude prinášať zisky ekonomikám bohatších členských i nečlenských krajín Únie.
Skladáme sa na výchovu a vzdelávanie tých, ktorých práca prináša zisky ich zamestnávateľom, prináša zisky ekonomikám zahraničných zamestnávateľských krajín, ale tieto zamestnávateľské krajiny sa ani minimálnou mierou nezúčastňujú na spravodlivej kompenzácii nákladov, vďaka ktorým tieto ich zisky vznikli.
Ale veď to úspešné napredovanie ekonomík bohatších členských krajín – ktoré je v svojej podstate dobré, lebo v konečnom dôsledku pomôže celej Únii – nadobudne potom takú horkú príchuť. Príchuť trpkého poznania, že silní a vyvolení môžu všetko, aj na úkor tých slabších, aj na úkor tých zraniteľnejších, na úkor ich detí, dôchodcov, na úkor všetkých ich občanov.
Prišli sme na to – aj keď pomerne neskoro – ako vidina veľkých ziskov zničila naše životné prostredie, ako ničí našu klímu. Náklady na nápravu budú obrovské, a je otázne, do akej miery obnovíme nesmierným úsilím a obrovskými finančnými nákladmi to, čo sme takým nerozumným spôsobom zničili. Čo sme zničili kvôli ziskom, kvôli mamonu peňazí.
Či toto trpké poučenie nevyužijeme aj na to, aby sme zmenili vzájomné správanie sa krajín voči sebe, správanie, ktoré v záujme ziskov, v záujme vlastných ekonomických cieľov jedných, tých mocnejších krajín, vrhá tie druhé, tie slabšie krajiny, do prehlbujúcej sa existenčnej priepasti?
Pretože karma, či následky tohto chovania, sa čoraz viac prejavujú, čoraz viac nás posúvajú tvárou v tvár pochmúrnej ekonomickej budúcnosti, budúcnosti ekonomického vymierania národov len z toho dôvodu, že jedni si berú viac, než im patrí. Že si berú to, čo im nepatrí. Že si bez ostychu privlastňujú to, čo nie je ich, čo patrí druhým.
Nasledujúci príspevok: „A13.4- Jedny členské krajiny Únie žijú aj na úkor druhých – III. časť
https://www.zdravotnictvi-job.cz/l/lekari-ko…... ...
Celá debata | RSS tejto debaty