Založ si blog

A13. 5- Pani predsedníčka, bezplatné odčerpávanie pracovnej sily predsa poškodzuje a diskriminuje aj Rómov

 

„Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová vyzvala v piatok pred blížiacim sa Medzinárodným dňom spomienky na holokaust Rómov všetky členské štáty EÚ, aby chránili túto menšinu pred diskrimináciou a rasizmom. Informovala o tom agentúra DPA. 

„Spomienka na ich prenasledovanie nás vedie k potrebe riešiť výzvy, ktorým čelia aj dnes a príliš často sa prehliadajú,“ konštatuje sa vo vyhlásení. Všetkých 27 členských štátov EU by sa malo zaviazať, že dosiahnu sociálnu spravodlivosť a rovnosť vo všetkých oblastiach, dodala.“[1]

  

Konštatovanie diskriminácie Rómov je určite záslužným krokom pri riešení tohto toxického správania sa voči nim, ale situáciu – v celom jej rozsahu – nerieši k spokojnosti tých, ktorých sa diskriminácia týka. Konštatovanie diskriminácie Rómov je síce dôležitou časťou celkového riešenia, ale pokiaľ sa neprijmú ďaľšie nevyhnutné konkrétne kroky, a to nielen vo vzťahu k iným krajinám, ale aj vo vzťahu k vlastnej krajine, tak to situáciu nevyrieši.

 

Pri bezplatnej, t. j. pri bezkompenzačnej medzištátnej pracovnej migrácii – počas ktorej jedny, tie ekonomicky chudobnejšie členské krajiny Únie, nesú na svojich pleciach celú ťarchu nákladov vynaložených v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania svojich občanov, a druhé, ekonomicky bohatšie členské krajiny Únie, týchto ich občanov bezkompenzačne odčerpávajú, zamestnávajú a využívajú na dosahovanie ziskov svojich ekonomík, bez ich najmenšej snahy o spravodlivú kompenzáciu týchto nákladov tým, ktorí ich vynaložili – dochádza nielen k diskriminácii väčšinového obyvateľstva, ale aj k diskriminácii menšinovej, rómskej časti obyvateľstva, dochádza k nej práve v tých členských krajinách Únie, z ktorých sú ich občania odčerpávaní.

Dochádza k tým väčšej intenzite diskriminácie Rómov, čím viac pracovníkov odčerpáva daná krajina  z rodnej krajiny rómskych občanov.

Všetky tie krajiny, ktoré bezplatne odčerpávajú pracovnú silu zo zahraničia – tie, ktoré sú čistými dovozcami pracovnej sily, t. j. tie, do ktorých viac občanov zo zahraničia za prácou prichádza, než z nich za prácou do zahraničia odchádza – tak všetky tieto krajiny sa pričiňujú o diskrimináciu Rómov  žijúcich v tých krajinách, z ktorých odčerpávajú ich občanov ako pracovnú silu.

 

 

 

„Vaša rodná krajina, pani predsedníčka, má nespochybniteľné zásluhy pri uvádzaní projektu Európskej únie do života. Ste najsilnejšou ekonomikou tohto zoskupenia európskych krajín, a je dobré, že na čele tohto projektu stojí práve krajina, ktorá je svojím zodpovedným prístupom k budovaniu svojej ekonomiky príkladom nielen pre krajiny Európy, ale aj pre množstvo krajín celého sveta.

Láska k poriadku, charakteristická pre občanov Vašej krajiny a vystihujúca ich prístup k plneniu svojich povinností, vyjadrená svetoznámym „Ordnung muss sein“, je účinným liekom na vybudovanie spoločnosti, v ktorej je každý spravodlivo odmeňovaný za svoju prácu, je návodom na vybudovanie spoločnosti, v ktorej každý môže nájsť uplatnenie pre svoje najlepšie schopnosti, pre svoj talent, a byť tak maximálne užitočný pre všetkých svojich spoluobčanov, pre celú spočnosť.

Bolo by však veľmi prínosné, keby sa to povestné „Ordnung muss sein“ vzťahovalo aj na vzájomné vzťahy medzi bohatšími a menej bohatými členmi Únie, keby sa to dalo aplikovať aj na spravodlivosť v Únii, ktorá by bola rovnaká pre každého jej člena, ktorá by platila rovnako pre všetkých občanov  Únie.

Bolo by dobré, aby tá spravodlivosť nebola spravodlivejšia k jedným, a už menej spravodlivá k druhým.

 

Bohužiaľ, aj Vaša rodná krajina, pani predsedníčka, patrí ku krajinám, ktoré sa pričiňujú o diskrimináciu Rómov v tých krajinách, z ktorých je pracovná sila bezplatne odčerpávaná, aj Vaša krajina patrí ku krajinám, ktoré svojím správaním prispievajú k diskriminácii Rómov nielen v našej krajine. Ktoré prispievajú k diskriminácii aj tých Rómov, pani predsedníčka, ktorých diskrimináciu plným právom odsudzujete.

Ale nie je to len Vaša krajina.

Sú to aj ďaľšie ekonomicky bohatšie členské i nečlenské krajiny Únie, ktoré svojím správaním aktívne prispievajú k diskriminácii Rómov v novopristúpených členských krajinách.

Sú to všetky tie krajiny, ktoré bezplatne odčerpávajú občanov z tých členských krajín Únie, v ktorých títo Rómovia žijú.

 

Občania našich novopristúpených členských krajín sú bohatšími členskými krajinami bezkompenzačne odčerpávaní, sú v nich  zamestnávaní, a ich práca prináša ich ekonomikám zisk. Zisk minimálne v podobe dane zo mzdy, ktorú títo občania, zamestnaní v bohatších členských krajinách, odvádzajú do ich štátneho rozpočtu.

A tento zisk teda vznikol aj vďaka práci našich občanov, vďaka práci, na vykonávanie ktorej boli naši občania pripravovaní v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania v svojej rodnej krajine.

Bez nákladov svojej rodnej krajiny vynaložených počas ich dlhodobého vzdelávania, bez nákladov ich rodičov vynaložených v dlhodobom procese ich výchovy, by títo  naši spoluobčania, títo pracovníci, zamestnávaní v ekonomikách bohatších členských krajín Únie, neboli pripravení na zapojenie sa do pracovného procesu, nemohli by vykonávať svoju prácu, svoju profesiu, a preto by ani nemohli prinášať zisk ekonomike toho štátu, v ktorom sú zamestnaní.

To znamená, že bez týchto vynaložených nákladov by nemohol vzniknúť ani zisk Vašej ekonomiky. A preto sú tieto náklady nákladmi nutne vynaloženými na dosiahnutie zisku. Na dosiahnutie zisku v tej ekonomike, v ktorej sú naši občania zamestnávaní. Na dosiahnutie zisku ekonomiky aj Vašej rodnej krajiny, pani predsedníčka.

 

Tie náklady, ktoré boli vynaložené v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania našich občanov zamestnávaných vo Vašej ekonomike, to boli peniaze nášho štátneho rozpočtu, to boli peniaze nás všetkých, všetkých tých, ktorí časťou svojej mzdy v podobe dane zo mzdy, dane odvádzanej do štátneho rozpočtu, pomáhajú tento rozpočet tvoriť.

To sú spoločné peniaze tak väčšinových bielych občanov našej krajiny, ako aj peniaze našej menšiny, našich rómskych spoluobčanov. Pretože tí tak isto ako aj ich bieli spoluobčania časťou svojej mzdy za vykonanú prácu, časťou mzdy v podobe dane z tejto mzdy, prispievajú k napĺňaniu nášho štátneho rozpočtu.

To sú peniaze všetkých občanov Slovenska.“

 

 

 

Náklady na celom svete sa kompenzujú zo ziskov, ktoré vďaka vynaloženiu týchto nákladov vznikli. Nezávisle na tom, v ktorej krajine boli náklady realizované, nezávisle na tom, v ktorej krajine vznikol zisk.

A keďže sú tieto náklady nevyhnutné na dosiahnutie zisku, teda bez nich by tento zisk nemohol vzniknúť, tak by sa mali z tohto zisku aj spravodlivo kompenzovať.

Teda každá krajina, každá ekonomika, ktorá zamestnáva zahraničného pracovníka a pomocou neho vytvára svoj zisk, by sa mala zúčastňovať na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania tohto pracovníka, mala by sa zúčastňovať na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených v jeho rodnej krajine.

Spravodlivá kompenzácia znamená takú kompenzáciu nákladov, pri ktorej je výška kompenzácie určená dĺžkou obdobia zamestnávania zahraničného pracovníka v ekonomike zamestnávateľskej krajiny.

 

Či nie je porušovaním zásad právneho štátu situácia, keď jedny, tie ekonomicky bohatšie členské krajiny Únie bezplatne odčerpávajú obrovské množstvá občanov z novopristúpených členských krajín Únie, ale už sa vôbec nezúčastňujú na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených v dlhodobom procese prípravy týchto občanov na ich zapojenie sa do pracovného procesu, teda sa vôbec nezúčastňujú na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania týchto občanov v ich rodných krajinách?

Veď ide o porušovanie jedného zo základných ekonomických zákonov platiacich na celom svete, ktorý hovorí, že náklady vynaložené za účelom dosiahnutia zisku sú kompenzované z tohto zisku. Ide o porušovanie práva na spravodlivú kompenzáciu nákladov vynaložených za účelom dosiahnutia zisku.

 

Bezplatne či bezkompenzačne odčerpávať pracovnú silu znamená odčerpávať zahraničných občanov z ich rodných krajín, ale už sa vôbec nezúčastňovať na spravodlivej kompenzácii nákladov, ktoré boli vynaložené na ich výchovu a vzdelávanie v ich rodných krajinách.

Veď predsa zo ziskov sa uhrádzajú náklady, vďaka vynaloženiu ktorých boli tieto zisky dosiahnuté. Či v prípade tejto problematickej situácie, v prípade bezplatného odčerpávania občanov novopristúpených členských krajín ekonomikami bohatších členských i nečlenských krajín Únie, už toto celosvetovo uznávané pravidlo o úhrade nákladov zo zisku neplatí?

Neriešením tohto problému dochádza k diskriminácii občanov týchto krajín, a to nielen k diskriminácii väčšinových občanov v týchto krajinách, ale dochádza, samozrejme, aj ku diskriminácii menšinovej časti obyvateľstva, dochádza k diskriminácii našich rómskych spoluobčanov, k diskriminácii rómskej menšiny žijúcich v mnohých novopristúpených členských krajinách, dochádza k diskriminácii rómskych občanov vo všetkých tých krajinách, z ktorých sú ich spoluobčania bezplatne odčerpávaní ekonomikami zahraničných krajín.

 

Kvôli zjednodušeniu situácie budeme pri objasňovaní tohto problému – tejto diskriminácie občanov krajín, ktoré sú bezplatným zdrojom lacnej pracovnej sily – v ďaľšej časti textu uvažovať len o nákladoch vynaložených v dlhodobom procese vzdelávania občana, teda o nákladoch vynaložených v procese vzdelávania občana na základnej, strednej prípadne aj vysokej škole.

A iné náklady vynaložené počas dlhodobého procesu prípravy občana na zapojenie sa do pracovného procesu – teda náklady vynaložené rodičmi na výchovu – zatiaľ zanedbáme.

 

Náklady, ktoré rodná krajina občana vynaloží v dlhodobom procese jeho vzdelávania, sa jej začnú vracať po zapojení sa občana do pracovného procesu v ekonomike rodnej krajiny. Vracajú sa hlavne prostredníctvom každomesačnej dane zo mzdy pracujúceho občana, ako  súčasť tejto dane.

To znamená že v dani zo mzdy každého občana je čiastka, ktorá je určená na kompenzáciu nákladov vynaložených štátom počas dlhodobého procesu jeho vzdelávania. Nazvime túto čiastku ako splátka nákladov vynaložených na vzdelávanie občana.

Teda každý mesiac je zo mzdy zamestnaného občana odvedená daň, a určitá časť tejto dane je použitá ako splátka nákladov, ktoré boli vynaložené zo štátneho rozpočtu v dlhodobom procese vzdelávania občana.

Čiže súčasťou každej dane zo mzdy je splátka nákladov vynaložených na vzdelávanie občana. Táto splátka nákladov na vzdelávanie patrí tomu, kto tieto náklady na vzdelávanie vynaložil. Teda patrí rodnej krajine občana, pretože ona tie náklady vynaložila. Táto splátka je súčasťou každej odvedenej dane zo mzdy.

 

Je jedno či pracuje občan v svojej rodnej krajine alebo pracuje v zahraničí, teda v inej než rodnej krajine, ale nezávisle od toho, kde je zamestnaný, odvádza každý mesiac zo svojej mzdy daň.  A v každej tej mesačnej dani je zahrnutá aj táto čiastka, teda táto splátka nákladov vynaložených na vzdelávanie občana.

A keďže náklady na vzdelávanie boli vynaložené rodnou krajinou občana, tak táto splátka nákladov na vzdelávanie – nezávisle na tom, v ktorej krajine je občan zamestnaný, teda nezávisle na tom, v ktorej krajine odvádza občan daň zo svojej mzdy – patrí vždy do štátneho rozpočtu jeho rodnej krajiny.

Čiže kompenzácia nákladov vynaložených zo štátneho rozpočtu na vzdelávanie sa má vždy uskutočňovať v prospech toto štátneho rozpočtu, z ktorého boli tieto náklady vynaložené, teda v prospech rozpočtu rodnej krajiny občana.

To znamená, že ak sú z nejakého štátneho rozpočtu vynaložené náklady na vzdelávanie občana, tak ak sa tento občan zamestná v ekonomike ľubovoľnej krajiny, tak v dani zo mzdy, ktorú občan za svoju prácu v príslušnej krajine dostane, je vždy čiastka, ktorá predstavuje splátku nákladov vynaložených na vzdelávanie občana, splátku patriacu a náležiacu do štátneho rozpočtu rodnej krajiny občana.

 

Ak pracuje občan v ekonomike svojej rodnej krajiny, tak náklady, ktoré boli vynaložené zo štátneho rozpočtu v dlhodobom procese jeho vzdelávania sa  späť do štátneho rozpočtu jeho rodnej krajiny vracajú prostredníctvom splátky nákladov vynaložených na vzdelávanie, teda prostredníctvom splátky, ktorá je súčasťou každomesačnej dane odvádzanej zo mzdy občana, odvádzanej do štátneho rozpočtu.

Ak pracuje nemecký občan v svojej rodnej ekonomike, tak náklady, ktoré vynaložila jeho rodná krajina v dlhodobom procese jeho vzdelávania sa do štátneho rozpočtu jeho rodnej krajiny, teda do nemeckého štátneho rozpočtu, vracajú prostredníctvom každomesačnej splátky nákladov na vzdelávanie, ktorá je súčasťou každomesačnej dane odvedenej z jeho mzdy.

Ak však pracuje slovenský občan v nemeckej ekonomike, tak celá jeho daň zo mzdy ide do štátneho rozpočtu jeho zamestnávateľskej krajiny, teda do štátneho rozpočtu Nemecka.

A keďže súčasťou tejto jeho dane zo mzdy odvádzanej do nemeckého štátneho rozpočtu je aj splátka nákladov vynaložených na jeho vzdelávanie, znamená to, že aj táto splátka nákladov na vzdelávanie – ktorej príjemcom by mala byť jeho rodná krajina – ide do nemeckého štátneho rozpočtu, napriek tomu, že náklady na vzdelávanie slovenského občana zamestnaného v nemeckej ekonomike boli vynaložené zo slovenského štátneho rozpočtu.

 

Finančné prostriedky štátneho rozpočtu Nemecka – ktoré sú finančnými prostriedkami všetkých občanov Nemecka – vynaložené na výchovu rodného, teda nemeckého občana, sa späť do tohto štátneho rozpočtu vracajú po zapojení sa tohto občana do pracovného procesu. Vracajú sa prostredníctvom splátky nákladov na vzdelávanie, ktorá je súčasťou dane zo mzdy občana.

Avšak pri zamestnávaní zahraničného občana v nemeckej ekonomike ide do nemeckého štátneho rozpočtu aj splátka nákladov vynaložených na vzdelávanie zahraničného občana, pričom táto splátka nákladov vynaložených na jeho vzdelávanie by mala ísť do štátneho rozpočtu jeho rodnej krajiny, pretože náklady na vzdelávanie zahraničného občana boli vynaložené zo štátneho rozpočtu jeho rodnej krajiny.

Avšak táto splátka nákladov na vzdelávanie ide do nemeckého štátneho rozpočtu práve preto, pretože je súčasťou dane zo mzdy zahraničného občana zamestnaného v nemeckej ekonomike, ktorá je v plnej výške odvádzaná do nemeckého štátneho rozpočtu.

 

Teda táto splátka nákladov vynaložených na vzdelávanie občana sa nevracia tým, ktorým by sa vracať mala, čiže tým, ktorí tieto náklady na vzdelávanie vynaložili, ale táto splátka nákladov ide do rúk tých , ktorí tieto náklady nevynaložili.

Ale veď predsa, náklady vynaložené za nejakým účelom sa vracajú vždy tomu, kto ich vynaložil, a nie tomu, kto ich nevynaložil.

 

Čiže to znamená, že zatiaľ čo náklady vynaložené z nemeckého štátneho rozpočtu na vzdelávanie jeho rodného občana, teda na vzdelávanie nemeckého občana, sa späť do tohto rozpočtu vracajú prostredníctvom splátky nákladov vynaložených na vzdelávanie, prostredníctvom splátky, ktorá je súčasťou dane zo mzdy tohto nemeckého občana, tak náklady vynaložené zo slovenského štátneho rozpočtu na vzdelávanie jeho občana, teda vynaložené na vzdelávanie slovenského občana, sa pri zamestnaní tohto občana v nemeckej ekonomike už späť do slovenského štátneho rozpočtu nevracajú, pretože splátka nákladov na vzdelávanie určená na kompenzáciu nákladov vynaložených na vzdelávanie slovenského občana je zahrnutá v dani zo mzdy slovenského občana zamestnaného v nemeckej ekonomike, a táto daň, ide celá do nemeckého štátneho rozpočtu.

 

Tá diskriminácia našich slovenských občanov, skladajúcich sa na finančné prostriedky vynaložené na vzdelávanie tých ich spoluobčanov, ktorí po ukončení vzdelávacieho procesu odchádzajú za prácou do zahraničia, spočíva v tom, že zatiaľ čo splátka nákladov vynaložených na vzdelávanie nemeckých občanov a zamestnaných v nemeckej ekonomike sa vracia prostredníctvom každomesačnej dane tým, ktorí ich vynaložili, teda sa vracia späť nemeckým občanom symbolizovaným ich spoločnou pokladnicou, teda symbolizovaným nemeckým štátnym rozpočtom, tak splátka nákladov vynaložených na vzdelávanie slovenských občanov a zamestnaných v nemeckej ekonomike sa nevracia tým, ktorí ich vynaložili, teda slovenským občanom symbolizovaným slovenským štátnym rozpočtom, ale táto splátka ide neoprávnene v prospech tých, ktorí náklady na vzdelávanie slovenských občanov nevynaložili, táto splátka ide neoprávnene do nemeckého štátneho rozpočtu, hoci by mala ísť do slovenského štátneho rozpočtu.

A táto diskriminácia bude trvať dovtedy, dokedy nedôjde k spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených v dlhodobom procese prípravy občana na zapojenie sa do pracovného procesu, teda dokedy nedôjde k spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania občana.

 

Nemeckým občanom sa vracajú náklady na vzdelávanie, ktoré vynaložili na vzdelávanie svojich občanov zamestnaných v nemeckej ekonomike, ale slovenským občanom, ktorí vynaložili náklady na vzdelávanie svojich spoluobčanov zamestnávaných v nemeckej ekonomike sa už tieto náklady nevracajú.

Nevracajú sa napriek tomu, že v dani zo mzdy tak nemeckého pracovníka zamestnávaného v nemeckej ekonomike ako aj v dani zo mzdy slovenského pracovníka zamestnávaného v nemeckej ekonomike je čiastka, ktorá predstavuje splátku nákladov vynaložených na vzdelávanie občana v jeho rodnej krajine.

A práve touto splátkou sa realizuje kompenzácia nákladov vynaložených na vzdelávanie občana. Táto čiastka, teda táto splátka nákladov vynaložených na vzdelávanie občana, má ísť vždy do štátneho rozpočtu tej krajiny, ktorá náklady na vzdelávanie občana realizovala, ktorá ich reálne vynaložila, teda má ísť do štátneho rozpočtu rodnej krajiny občana.

 

Tak ako väčšinoví bieli občania, tak aj ich menšinoví rómski spoluobčania v novopristúpených členských krajinách sa prostredníctvom dane zo svojej mzdy zúčastňujú na financovaní dlhodobého procesu výchovy a vzdelávania aj tých svojich spoluobčanov, ktorí po ukončení vzdelávacieho procesu odchádzajú pracovať do ekonomík bohatších členských i nečlenských krajín Únie.

Aj prostredníctvom dane zo svojej mzdy odvádzanej do štátneho rozpočtu sa skladáme na finančné prostriedky určené na výchovu a vzdelávanie našich spoluobčanov a očakávame, že sa nám táto naša investícia po ich zapojení sa do pracovného procesu v rodnej ekonomike vráti zhodnotená.

Očakávame, že sa nám táto investícia vráti aj v podobe dane odvádzanej z ich mzdy, v podobe dane, ktorú budú odvádzať do štátneho rozpočtu svojej rodnej krajiny, a týmto spôsobom budú do nášho spoločného štátneho rozpočtu vracať to, čo sme im my, ich spoluobčania, z neho požičali počas dlhodobého procesu ich výchovy a vzdelávania.

 

Avšak, ak odídu naši občania za prácou do zahraničia, tak daň z ich mzdy bude v celej svojej výške odvádzaná do štátneho rozpočtu zamestnávateľskej krajiny, to znamená, že sa nebudú ani v najmenšej miere kompenzovať náklady vynaložené v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania týchto našich odídených občanov, náklady vynaložené v ich rodných krajinách.

Ale veď tieto náklady sú predsa nákladmi nevyhnutne vynaloženými na dosiahnutie zisku tej ekonomiky, v ktorej sú títo občania zamestnaní.

A preto by sa časť tohto zisku mala použiť na spravodlivú kompenzáciu týchto nákladov v prospech tej krajiny, ktorá ich vynaložila, teda na spravodlivú kompenzáciu nákladov v prospech rodnej krajiny zahraničných pracovníkov.

Veď predsa zo zisku sa kompenzujú náklady, vďaka vynaloženiu ktorých bol tento zisk dosiahnutý.

 

Pokiaľ k tejto spravodlivej kompenzácii nákladov nedochádza, tak to znamená, že krajina, ktorá zamestnáva zahraničných pracovníkov si neprávom privlastňuje tú časť zisku, ktorá predstavuje výšku spravodlivej kompenzácie nákladov vynaložených v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania zahraničného pracovníka, nákladov vynaložených v jeho rodnej krajine.

Finančné prostriedky, ktoré by mala zamestnávateľská krajina zahraničného pracovníka vracať jeho rodnej krajine – ako spravodlivú kompenzáciu nákladov vynaložených v dlhodobom procese jeho výchovy a vzdelávania – tak rodnej krajine tohto zahraničného pracovníka chýbajú. Chýbajú, pretože sa ignoruje proces spravodlivej kompenzácie nákladov vynaložených v dlhodobom procese prípravy zahraničného pracovníka na jeho zapojenie sa do pracovného procesu.

Tieto finančné prostriedky chýbajú tým, ktorí ich poskytli, chýbajú spoluobčanom tohto zahraničného pracovníka, chýbajú jeho spoluobčanom v jeho rodnej krajine, chýbajú ich deťom, chýbajú mladým ľuďom a chýbajú aj dôchodcom v tejto krajine, chýbajú všetkým občanom tejto krajiny.

 

Z dôvodu takéhoto nemorálneho a neférového prístupu bohatších členských krajín Únie k problému bezplatného odčerpávania produktívnych občanov z novopristúpených členských krajín –  bez spravodlivej kompenzácie nákladov vynaložených v dlhodobom procese prípravy týchto občanov na ich zapojenie sa do pracovného procesu, teda bez spravodlivej kompenzácie nákladov vynaložených v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania týchto občanov – netrpia len rodičia a deti majoritnej časti obyvateľstva, ale trpia aj rodičia a deti tej minoritnej časti, rómski rodičia a rómske deti.

Veď tí rómski rodičia sa tiež podieľajú na tvorbe finančných prostriedkov vynaložených na výchovu a vzdelávanie tých svojich spoluobčanov, ktorí po ukončení vzdelávacieho procesu odchádzajú za prácou do bohatších členských i nečlenských krajín Únie, ktorí sú týmito bohatšími členskými i nečlenskými krajinami Únie bezplatne odčerpávaní.

 

Naši rómski spoluobčania sú tiež zamestnávaní v ekonomike našej rodnej krajiny, a práve aj prostredníctvom dane odvádzanej zo svojej mzdy sa podieľajú na tvorbe finančných prostriedkov vynakladaných na výchovu a vzdelávanie aj tých ich spoluobčanov, ktorí sú po ukončení vzdelávacieho procesu bezplatne odčerpávaní ekonomikami bohatších členských i nečlenských krajín Únie.

Oni sú tiež poškodzovaní a diskriminovaní prístupom tých členských i nečlenských krajín Únie, ktoré bezplatne odčerpávajú našich občanov a zamestnávajú ich v svojich ekonomikách bez toho, aby sa zúčastňovali na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania týchto odčerpávaných občanov.

Nákladov vynaložených v rodnej krajine týchto odčerpávaných občanov.

 

Naši rómski spoluobčania tiež prispievajú svojou prácou, svojimi daňami, na mzdy pedagógov, ktorí vzdelávajú aj tých ich spoluobčanov, ktorí sú po ukončení vzdelávacieho procesu bezplatne odčerpávaní ekonomikami bohatších členských i nečlenských krajín Únie, sú v nich zamestnávaní, ale ich zamestnávateľské krajiny sa už ani v najmenšej miere nezúčastňujú na spravodlivej úhrade nákladov, ktoré boli vynaložené v dlhodobom procese vzdelávania týchto odčerpávaných zahraničných občanov.

Naši rómski spoluobčania, podobne, ako aj my, očakávajú, že ich finačný príspevok v podobe dane z ich mzdy odvádzaný do štátneho rozpočtu – a prerozdeľovaný aj na mzdy pedagógov vzdelávajúcich aj tých ich spoluobčanov, ktorí sú po ukončení vzdelávacieho procesu bezplatne odčerpávaní ekonomikami bohatších členských i nečlenských krajín Únie – sa zhodnotí a sa vráti, podobne ako sa zhodnocuje a vracia v prípade našich občanov zamestnávaných v ich rodnej ekonomike, v ekonomike našej rodnej krajiny.

 

Avšak tento príspevok našich rómskych spoluobčanov, a, samozrejme, aj príspevok nás, ich bielych spoluobčanov, príspevok na platy pedagógov vzdelávajúcich aj tých našich spoluobčanov, ktorí odchádzajú za prácou do zahraničia, teda tých, ktorí sú odčerpávaní zahraničnými ekonomikami, tak tento príspevok sa v prípade našich spoluobčanov zamestnaných v zahraničí už nezhodnotí v takej miere, ako v prípade našich spoluobčanov zamestnávaných v našej rodnej krajine.

Tento príspevok na vzdelávací proces našich občanov zamestnaných v zahraničí sa zhodnotí tým menej, je tým väčšou stratou pre štátny rozpočet našej rodnej krajiny, je tým väčšou stratou pre tých, ktorí sa na tento príspevok skladali, čím dlhšie obdobie prepracujú naši spoluobčania v ekonomike zahraničnej krajiny.

Je stratou z dôvodu odmietania účasti na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených na vzdelávanie našich občanov odčerpaných zahraničnými ekonomikami. Odmietania spravodlivej kompenzácie týchto nákladov zo strany tých, ktorí našich občanov bezplatne odčerpávajú a zamestnávajú v svojich ekonomikách, a ktorým práca našich občanov prináša nesmierne zisky.

 

Teda tak isto ako sú v novopristúpených členských krajinách poškodzovaní a diskriminovaní týmto nemorálnym prístupom ekonomicky bohatších členských i nečlenských krajín Únie ich väčšinoví občania,  takým istým spôsobom sa toto poškodzovanie a táto diskriminácia zo strany ekonomicky bohatších členských krajín týka aj menšinového, rómskeho obyvateľstva v týchto novopristúpených členských krajinách.

 

Na celom svete sa bojuje proti rasizmu, proti diskriminácii a proti porušovaniu práv černochov.

Proti porušovaniu ich práv sa pokľakáva na štadiónoch mnohých krajín sveta.

Pokľakáva sa aj na štadiónoch v tých krajinách, ktoré tak z našich novopristúpených členských krajín, ako aj z mnohých ďaľších, napr. z Ukrajiny, bezplatne odčerpávajú obrovské množstvá produktívnych občanov a zamestnávajú ich v svojich ekonomikách

Zamestnávanie týchto odčerpávaných občanov prináša ich zamestnávateľským krajinám obrovské zisky, ale tieto krajiny sa už ani najmenšou mierou nepodieľajú na spravodlivej kompenzácii nákladov, ktoré boli vynaložené počas dlhodobej prípravy týchto odčerpávaných občanov na ich zapojenie sa do pracovného procesu, teda ktoré boli vynaložené v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania týchto odčerpávaných občanov, vynaložené v ich rodných krajinách.

 

Avšak bez vynaloženie týchto nákladov by neboli odčerpávaní  občania schopní zapojiť sa do pracovného procesu, teda by nemohli ani prinášať zisky svojim zamestnávateľským ekonomikám.

To znamená, že tieto náklady sú nutne vynaloženými nákladmi na dosiahnutie zisku.  A náklady, ktoré sú nutne vynaložené za účelom dosiahnutia zisku sa predsa kompenzujú z takto dosiahnutého zisku.

Či táto situácia nie je porušovaním práva na spravodlivú kompenzáciu nákladov vynaložených za účelom dosiahnutia zisku?

 

A keďže z neznámych dôvodov k tejto spravodlivej kompenzácii nedochádza, celá ťarcha takto vynaložených nákladov je tak nespravodlivo prenechaná na občanov krajín, z ktorých sú títo produktívni občania odčerpávaní.

Tá ťarcha nákladov sa podpisuje na kvalite životnej úrovne detí, starých ľudí, na životnej úrovni všetkých občanov krajín, z ktorých je pracovná sila bezplatne odčerpávaná.

Tá ťarcha nákladov je s vedomím aj tých najvyšších inštitúcií EU nespravodlivo prenechávaná nielen na väčšinových občanov týchto krajín, ale aj na tých menšinových, napr. aj na Rómoch žijúcich v tých novopristúpených členských krajinách, z ktorých sú ich občania bezplatne odčerpávaní bohatšími členskými krajinami Únie. Veď predsa aj naši rómski spoluobčania svojou prácou, daňami zo svojich miezd, pomáhajú financovať proces výchovy a vzdelávania tých ich spoluobčanov, ktorí sú potom odčerpávaní ekonomikami bohatších členských krajín Únie, napr. aj ekonomikou Nemecka.

 

Svojou prácou pomáhajú naši Rómovia financovať výchovu a vzdelávanie tých svojich spoluobčanov, ktorí sú bezplatne odčerpávaní ekonomikami bohatších členských krajín, sú v nich zamestnávaní a ich práca prináša týmto ekonomikám zisky.

Ale z týchto ziskov sa už ani v najmenšom nekompenzujú spravodlivo náklady, ktoré boli vynaložené v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania odčerpávaných občanov.

Veď bez týchto nákladov by tieto zisky nemohli vzniknúť, tieto náklady sú nutne vynaloženými nákladmi na vznik týchto ziskov, a preto by sa mali z týchto ziskov aj spravodlivo kompenzovať. 

Ale sa z neznámych príčin nekompenzujú.

 

Týmto nemorálnym a neférovým bezplatným odčerpávaním obrovského množstva produktívnych občanov z ich rodných krajín, bez spravodlivej kompenzácie nákladov vynaložených počas ich dlhodobej prípravy na zapojenie sa do pracovného procesu, dochádza nielen k diskriminácii, nielen k porušovaniu práv väčšinových občanov krajín, z ktorých je pracovná sila bezplatne odčerpávaná, ale aj k diskriminácii, k porušovaniu práv tých menšinových, k diskriminácii a k porušovaniu práv Rómov žijúcich v týchto krajinách.

Dochádza k porušovaniu práva na spravodlivú kompenzáciu nákladov vynaložených v dlhodobom procese prípravy občana na zapojenie sa do pracovného procesu.

 

Či na životoch našich rómskych spoluobčanov a na životoch nás, ich bielych spoluobčanov, v novopristúpených členských krajinách, už nezáleží? Či na štadiónoch tých krajín – na ktorých sa pokľakáva proti porušovaniu práv černochov, proti ich diskriminácii – ktoré bezplatne odčerpávajú obrovské množstvá pracovníkov z novopristúpených členských krajín bez toho,  aby sa podieľali na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených počas dlhodobej prípravy týchto pracovníkov na ich zapojenie sa do pracovného procesu, sa nebude pokľakávať aj proti porušovaniu práv rómskych občanov v tých krajinách, z ktorých sú ich spoluobčania bezplatne odčerpávaní?

Či farba kože našich rómskych spoluobčanov už nie je dostatočne tmavá na pokľaknutie? Či porušovanie práv našich rómskych spoluobčanov už nie je také dôležité ako porušovanie práv černošského obyvateľstva?

 

Porušovanie práv každého občana, porušovanie práv každého občana nezávisle na farbe pleti, či čierneho, či menej čierneho, žltého, hnedého, a dokonca aj bieleho, musí byť rovnako posudzované. Pretože ináč je to diskriminácia.

 

Tak naši rómski spoluobčania, ako aj my, ich bieli spoluobčania, očakávame, že peniaze, ktoré investujeme do vzdelávania našich spoluobčanov sa patrične zhodnotia, a že sa vrátia po ich zapojení sa do pracovného procesu.

Bohužiaľ, tieto peniaze sa plne zhodnotené vrátia len v tom prípade, ak sa naši spoluobčania, na ktorých vzdelávanie sa skladáme, zamestnajú v našej rodnej ekonomike.

V prípade ich zamestnávania sa v zahraničí sa už tieto peniaze investované do ich vzdelávacieho procesu nielenže nezhodnotia v maximálne možnej  miere, ale častokrát sa nevrátia ani v svojej základnej výške.

 

Tieto investované peniaze sa tak menia na väčšiu či menšiu stratu nielen našich rómskych spoluobčanov, ale na stratu nás všetkých, na stratu našej ekonomiky.

Sú to zbytočne vyhodené, zbytočne premárnené peniaze, ktoré nepomôžu tým občanom, ktorí ich vynakladali, ktorí sa na tieto peniaze skladali, ale pomôžu tým občanom, ktorí ničím neprispeli k tvorbe týchto investovaných finančných prostriedkov.

K tejto strate by nedochádzalo, ak by dochádzalo k – nielen z morálneho hľadiska – plne oprávnenej spravodlivej kompenzácii nákladov, ktoré boli vynaložené v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania občana v jeho rodnej krajine.

 

Ak by sa bohatšie ekonomiky EU, ekonomiky starších členských krajín, ktoré bezplatne odčerpávajú obrovské množstvá občanov novopristúpených členských krajín, tak ak by sa tieto ekonomiky zúčastňovali na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených v dlhodobom procese vzdelávania týchto našich odčerpávaných občanov, nákladov vynaložených v ich rodných krajinách, tak finančné prostriedky, ktoré by sa prostredníctvom tejto kompenzácie vrátili do ich rodných krajín, by  sa mohli využiť napr. aj na zabezpečenie kvalitnejšej úrovne vzdelávacieho procesu týkajúceho sa tak Rómov, ako aj ich bielych spoluobčanov či na zlepšenie kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti týmto občanom.

Mohli by sa použiť na zlepšenie v mnohých prípadoch katastrofálnej úrovne bývania našich rómskych spoluobčanov či prispieť napr. aj k lepšej vybavenosti počítačovou technikou v sociálne slabších rodinách týchto občanov.

K vybavenosti počítačovou technikou v takých rodinách, v ktorých si ju v súčasnosti v dôsledku svojej zlej ekonomickej situácie nemôžu dovoliť. Zlej ekonomickej situácie spôsobenej aj tým, že bohatšie členské krajiny, ktoré bezplatne odčerpávajú z rodných krajín takto postihnutých občanov značné množstvá ich spoluobčanov ako lacnú pracovnú silu, sa nezúčastňujú na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania týchto odčerpávaných zahraničných občanov, zlej ekonomickej situácie spôsobenej aj tým, že bohatšie členské krajiny nevracajú to, čo vracať majú, že si nemorálne nechávajú to, čo im v skutočnosti nepatrí, ale čo patrí druhým.

 

A toto odmietanie účasti na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených na výchovu a vzdelávanie občanov odčerpávaných zahraničnými ekonomikami je tiež jednou z príčin neutešenej sociálnej situácie mnohých rómskych občanov, mnohých rómskych detí a starších ľudí, mnohých rómskych rodín v krajinách, z ktorých táto bezplatne odčerpávaná pracovná sila pochádza.

 

Každý podnikateľ v EU, podnikateľský subjekt z každej členskej krajiny Únie, má právo na kompenzáciu tých nákladov zo zisku, ktorých vynaloženie je nutné za účelom dosiahnutia tohto zisku. Nezávisle na tom, v ktorej členskej krajine boli náklady vynaložené a nezávisle na tom, v ktorej členskej krajine zisk vznikol.

Štát Slovensko je podnikateľský subjekt, ktorý v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania pripraví svojho občana na zapojenie sa do pracovného procesu. Takýmto spôsobom pripravený občan prináša zisk tej ekonomike, ktorá ho zamestnáva.

A keďže náklady vynaložené v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania sú nákladmi nutne vynaloženými na to, aby sa občan mohol zapojiť do pracovného procesu, znamená to, že tieto náklady sú teda nutne vynaloženými nákladmi na dosiahnutie zisku v tej ekonomike, v ktorej je občan zamestnaný. Čiže tieto náklady sú súčasťou tohto zisku, a preto by sa mali z tohto zisku aj kompenzovať.

Ale sa nekompenzujú.

 

Bezkompenzačným odčerpávaním občanov z novopristúpených členských krajín bohatšími členskými krajinami Únie dochádza k diskriminácii podnikateľských subjektov z novopristúpených členských krajín. Veď všetky podnikateľské subjekty na území EU majú zaručené, že na území daného členského štátu Únie majú tie isté práva a povinnosti.

To znamená, že aké práva a povinnosti majú na území Nemecka nemecké podnikateľské subjekty, také isté práva a povinnosti majú na území Nemecka aj podnikateľské subjekty z iných členských krajín.

Ak nemecký zamestnávateľ má právo na kompenzáciu nákladov vynaložených na mzdy slovenských pracovníkov, ktorých zamestnáva, ak má právo na ich kompenzáciu formou ich odpočítania si z hrubého zisku, ktorý dosiahol, potom by aj štát Slovensko ako podnikateľský subjekt mal mať právo na spravodlivú kompenzáciu nákladov vynaložených počas dlhodobej prípravy občana na zapojenie sa do pracovného procesu, teda na odpočítanie spravodlivej časti nákladov vynaložených v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania  slovenského občana zamestnaného v nemeckej ekonomike a prinášajúceho jej svojou prácou zisk.

 

Ak Nemecko uznáva náklady  nemeckého zamestnávateľa vynaložené na mzdu slovenského pracovníka, tak by malo uznávať aj náklady Slovenska vynaložené na výchovu a vzdelávanie tohto pracovníka.

Tak náklady nemeckého zamestnávateľa na mzdu zamestnávaného slovenského občana, ako aj náklady Slovenska ako podnikateľského subjektu vynaložené počas prípravy tohto občana na zapojenie sa do pracovného procesu, sú nákladmi nutne vynaloženými na dosiahnutie zisku v nemeckej ekonomike.

Ale veď predsa  náklady sa kompenzujú zo zisku, ktorý sa ich vynaložením dosiahol. A kompenzujú sa náklady všetkých, nielen niektorých či vybraných.

Každý, kto sa zúčastňuje svojimi nákladmi na tvorbe zisku, má predsa právo na spravodlivú kompenzáciu týchto nákladov z takto vytvoreného zisku.

 

To, že bohatšie, staršie členské krajiny odčerpávajú pracovnú silu z novopristúpených členských krajín Únie je plne legitímny proces.

Občan má právo vybrať si slobodne, podľa svojho vlastného uváženia, svojho budúceho zamestnávateľa, vybrať si krajinu, v ktorej chce pracovať.

V prípade občanov odchádzajúcich za prácou do zahraničia je budúca zamestnávateľská krajina v drvivej väčšine prípadov vybraná podľa výšky mzdy, ktorú občan dostane za svoju prácu. Je to prirodzené, každý chce predsa pracovať v krajine, ktorá ponúka možnosť vyšších zárobkov, možnosť vyššej mzdy.

 

Čiže táto výhoda bohatších krajín Únie je ich  plne legitímnou výhodou, a jej dôsledkom je to, že krajiny s vyššími mzdami majú väčšiu šancu na prilákanie pracovníka z iných členských krajín Únie, než tie, v ktorých sú mzdy na nižšej úrovni.

Je to súčasť legitímneho konkurenčného boja ekonomík jednotlivých krajín o pracovníka, ktorý si vyberá cieľovú krajinu svojho budúceho zamestnania hlavne podľa výšky garantovanej mzdy.

 

Čo však na tomto procese odčerpávania pracovníkov z chudobnejších krajín Únie už nie je legitímne, nie je legitímne z hľadiska morálneho, čo je nielen morálne neakceptovateľné a neprijateľné, tak to je odmietanie účasti na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených v dlhodobom procese prípravy zahraničného občana na zapojenie sa do pracovného procesu, teda nákladov vynaložených v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania zahraničných občanov, nákladov vynaložených v ich rodnej krajine.

Čiže odčerpávanie pracovníkov z ekonomicky chudobnejších krajín na základe ponuky lepších mzdových podmienok je plne legitímne, je to plne legitímna výhoda bohatších krajín, avšak ich neúčasť na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených v dlhodobom procese prípravy týchto pracovníkov na ich zapojenie sa do pracovného procesu už z hľadiska morálneho legitímna nie je.

 

Kvôli zjednodušeniu problematiky spravodlivej kompenzácie nákladov vynaložených v dlhodobom procese prípravy zahraničného občana na zapojenie sa do pracovného procesu oddeľme proces výchovy od procesu vzdelávania a pozrime sa len na samotný proces vzdelávania občana.

Zatiaľ nie je právny nárok na spravodlivú kompenzáciu nákladov vynaložených v dlhodobom procese vzdelávania zahraničného občana. Ale keď tento nárok nie je z právneho hľadiska – pretože daný zákon zatiaľ neexistuje – nie je z morálneho hľadiska?

Veď predsa to morálne hľadisko, tá morálna požiadavka,  spôsobuje vznik zákona. Presne tak isto aj pri vzniku iných zákonov.

A zákon predsa slúži na to, aby oficiálne zabezpečil vyriešenie situácie v prípade nejakej kolíznej situácie. A neexistencia spravodlivej kompenzácie nákladov vynaložených v dlhodobom procese vzdelávania zahraničného občana v jeho rodnej krajine takouto kolíznou situáciou iste je.

 

Situáciu zamestnávania zahraničného občana by sme mohli prirovnať k situácii, keď prestupuje futbalista z jedného klubu do druhého.

Pri prestupe tohto futbalistu neprestupuje futbalista do iného klubu len na základe toho, že nový klub garantuje splnenie jeho mzdových požiadaviek, ale nový klub, nový majiteľ hráča, sa musí finančne vysporiadať aj s požiadavkami klubu, ktorý tohto hráča uvolňuje.

To znamená, že klub, ktorý hráča ponúka, ho pustí inému klubu  len vtedy, ak budú splnené nielen finančné požiadavky hráča, ale budú splnené aj jeho finačné požiadavky, t. j. finančné požiadavky materského klubu hráča, v ktorých sú zohľadnené aj náklady, ktoré už do hráča investoval.

Až po splnení týchto finančných požiadaviek je prestup hráča realizovateľný.

 

A analogicky je to aj so zamestnávaním občana jednej krajiny v inej krajine.

Občan sa obyčajne zamestná v krajine, ktorá mu ponúkne najlepšie mzdové podmienky.

Ale to, že ho zamestná ekonomika inej krajiny, to znamená, že došlo len k uspokojeniu mzdových nárokov občana, ale už nedošlo k uspokojeniu oprávnených nárokov toho, kto vďaka vynaloženiu značných nákladov urobil z tohto občana jedinca schopného zapojiť sa do pracovného procesu, teda nedošlo k uspokojeniu oprávnených nárokov toho, kto vynaložil značné náklady počas dlhodobej prípravy tohto občana na jeho zapojenie sa do pracovného procesu.

Čiže už nedošlo k spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených počas dlhodobého procesu výchovy a vzdelávania tohto občana. A tie náklady boli predsa vynaložené v rodnej krajine občana.

 

Zo strany kompetentných inštitúcií Európskej Únie sa situácia Rómov v navopristúpených členských krajinách pozorne sleduje, a v prípade potreby, v prípade ich diskriminácie, sú tieto krajiny na tento negatívny fakt dôkladne upozorňované.

Ale ak už kompetentné osoby či inštitúcie zastupujúce Európsku úniu upozorňujú na diskrimináciu rómskych spoluobčanov v týchto krajinách – pričom každé oprávnené upozornenie na ich diskrimináciu slúži záujmu dobrej veci – tak v záujme objektívnosti by bolo férové a spravodlivé, aby sa upozornilo a poukázalo aj na diskrimináciu našich rómskych spoluobčanov, a tiež aj na diskrimináciu nás, ich bielych spoluobčanov, diskrimináciu zo strany bohatších členských krajín Únie spôsobenú nemorálnym bezplatným odčerpávaním lacnej pracovnej sily z novopristúpených členských krajín, bezplatným odčerpávaním pracovníkov, pri ktorom nedochádza k spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených počas dlhodobej prípravy občana na jeho zapojenie sa do pracovného procesu.

Bezplatným odčerpávaním pracovnej sily predovšetkým zo strany tých bohatších členských krajín Únie, ktoré sú čistými dovozcami pracovnej sily, t. j. zo strany tých krajín, do ktorých viac občanov zo zahraničia za prácou prichádza, než z nich za prácou do zahraničia odchádza.

 

Tieto bohatšie členské krajiny bezplatne odčerpávajú a zamestnávajú našich spoluobčanov, ale už sa nezúčastňujú na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených v dlhodobom procese ich prípravy na zapojenie sa do pracovného procesu, teda vynaložených v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania týchto našich odčerpávaných spoluobčanov, nákladov vynaložených v ich rodných krajinách.

 

Ak sa zo strany kompetentných inštitúcií EU hovorí len o diskriminácii Rómov v tých novopristúpených členských krajinách, v ktorých títo Rómovia žijú, ale sa už nič nehovorí o diskriminácii Rómov zo strany tých členských krajín Únie, ktoré bezplatne odčerpávajú obrovské množstvá občanov z tých novopristúpených členských krajín, v ktorých títo Rómovia žijú, tak potom je to diskriminácia.

Pretože sa vyčíta a upozorňuje len na jednu diskrimináciu Rómov, len na jeden druh ich diskriminácie, len na diskrimináciu Rómov zo strany jedných, ale o ich diskriminácii zo strany druhých sa už nič nehovorí, ako keby táto diskriminácia neexistovala.

Ale táto diskriminácia existuje, dosahuje obrovské rozmery a prispieva k neutešenej ekonomickej situácii nielen mnohých Rómov v tých novopristúpených členských krajinách v ktorých títo Rómovia žijú, a z ktorých sú bezplatne odčerpávané veľké počty ich občanov ako lacná pracovná sila, ale prispieva aj k zlej ekonomickej situácii ich bielych spoluobčanov.

 

Či o tejto diskriminácii našich rómskych spoluobčanov zo strany bohatších členských i nečlenských krajín Únie sa už nebude hovoriť?

Či na túto diskrimináciu sa už nebude poukazovať?

Či táto diskriminácia je už svätá a nedotknuteľná?

Pretože sú svätí a nedotknuteľní tí, ktorí ju realizujú?

 

Či budeme naďalej budovať projekt Európskej únie aj na diskriminácii občanov novopristúpených členských krajín, a teda aj na diskriminácii našich spoluobčanov tmavšej pleti, aj na diskriminácii našich rómskych spoluobčanov, diskriminácii zo strany bohatších členských krajín Únie?

Či sme nechceli náš spoločný projekt, projekt Európskej únie budovať spoločným úsilím rovných s rovnými?

Či sme nechceli tento projekt rozvíjať a posilňovať na základe spravodlivosti rovnakej pre všetkých?

 

Pretože zatiaľ je to celé len o projekte rovných s rovnejšími, zatiaľ je to celé len o únii diskriminovaných a diskriminujúcich, zatiaľ je to celé len o združení využívaných a zneužívajúcich.

 

[1] https://www.trend.sk/spravy/von-der-leyenova-vyzvala-staty-eu-aby-bojovali-proti-diskriminacii-romov

 

Nasledujúci príspevok: „A14- Bezplatné odčerpávanie pracovnej sily devastuje ekonomiku“   

 

Ako do slovenského štátneho rozpočtu každoročne priniesť viac než miliardu eur

22.09.2023

Ako pritiahnuť voliča, z podzvoliteľných preferencií sa presekať do parlamentu a do štátneho rozpočtu Slovenska každoročne priniesť oveľa viac než miliardu eur. Cieľom tohto príspevku je upriamiť pozornosť na problematiku, ktorá má v súčasnom tvrdom predvolebnom boji šancu zaujať a prilákať voliča. Zaujať a prilákať nielen niektorého voliča, teda [...]

Záujmy Únie musia byť europoslancovi sväté a nadradené záujmom jeho rodnej krajiny

20.08.2023

Nasledujúci text je prepis časti politickej rozhlasovej diskusie rádia Slovensko: „Sobotné dialógy“ zo soboty 19.8. 2023 v čase 12:10- 13:00: https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1134 Čas diskusie: 23:23 Moderátorka: „Pán Uhrík, vy síce teraz hovoríte veľmi zmierlivo o tom, že tá Európska únia, by sa mala, vlastne, iba zmeniť, ale v skutočnosti vy hovoríte [...]

Nezabúdajme na hrôzy vojny, aby sme ich nemuseli vidieť v oveľa hroznejšej

08.05.2023

2. svetová vojna znamenala smrť miliónov nevinných ľudí. Milióny zahynuli kvôli túžbe niekoho ovládnuť svet a stať sa pánom všetkého a všetkých. A v súčasnom ozbrojenom konflikte na Ukrajine hynú občania dvoch susediacich národov. Počas 2. svetovej vojny bojovali jedni po boku druhých proti rozpínajúcemu sa fašizmu. Teraz, však, bojujú proti sebe. [...]

Milei

Ďalšia posila pre NATO: Argentína chce byť globálnym partnerom

19.04.2024 06:50

Argentína má od roku 1998 strategické vzťahy s ozbrojenými silami USA, hoci nie je plnoprávnym členom NATO.

Russia Ukraine War

ONLINE: Trump: Prežitie Ukrajiny je dôležité aj pre USA. Hýb sa Európa, daj viac peňazí

19.04.2024 06:15

Prežitie Ukrajiny v súčasnej vojne proti Rusku je dôležité tak pre Európu, ako aj pre Spojené štáty, uviedol americký exprezident Donald Trump.

Ukrajina

Ukrajina aj Izrael. Zvládla by EÚ dva konflikty?

19.04.2024 06:00

Pre Ukrajinu hľadajú protivzdušnú obranu, na Blízkom východe chcú zabrániť stupňovaniu napätia. Na tom sa zhodli lídri krajín EÚ.

Fokker3128

Kiska lietal špeciálom do Popradu, Pellegrini na operu. Hodina letu stojí tisíce, aké sú pravidlá využívania vládnej flotily?

19.04.2024 06:00

Cestovanie kamkoľvek, bez udania dôvodu a zadarmo, účet totiž platí štátna kasa

Ivan Vlček

Demokracia plače, jej najväčší ochrancovia sa tomu smejú a kujú ju na svoj obraz.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 56
Celková čítanosť: 107995x
Priemerná čítanosť článkov: 1928x

Autor blogu

Kategórie