Založ si blog

A14- Bezplatné odčerpávanie pracovnej sily devastuje ekonomiku

Obsah predchádzajúceho príspevku: „A13.5- Pani predsedníčka, bezplatné odčerpávanie pracovnej sily predsa poškodzuje a diskriminuje aj Rómov“. Bezplatné odčerpávanie pracovnej sily z novopristúpených členských krajín ubližuje aj Rómom žijúcim v týchto krajinách.

——————————————————————————————————————-   

  

Odchod pracovnej sily do zahraničia škodí každej ekonomike. Každej ekonomike, ktorá vynaložila peniaze na výchovu a vzdelávanie svojho občana, vznikne jeho odchodom  do zahraničia  ekonomická strata.

Ale táto strata vo forme nákladov vynaložených na výchovu a vzdelávanie občana vzniká len vtedy, keď sa zrezignuje z dodržiavania na celom svete platného pravidla, že náklady vynaložené na dosiahnutie zisku sú uhrádzané z takto dosiahnutého zisku.

 

A situácia s bezplatným odčerpávaním pracovnej sily z jednej krajiny do druhej, bez spravodlivej kompenzácie nákladov, ktoré boli vynaložené v dlhodobom procese prípravy tejto pracovnej sily na zapojenie sa do pracovného procesu, je snáď jediným neustálym porušovaním platnosti tohto ekonomického pravidla v histórii ľudstva v takom masovom rozsahu.

Jediným, ale zato z obrovskými deštrukčnými účinkami na ekonomiku krajín, z ktorých je táto pracovná sila nepretržite odčerpávaná.

 

Problém s bezplatným odčerpávaním pracovnej sily  sa v budúcich členských krajinách EU, v krajinách Východnej Európy, objavil už na začiatku deväťdesiatych rokov 20. storočia, kedy  občania Východnej Európy – po páde železnej opony – začali masovejšie využívať možnosť zamestnávania sa v ekonomikách bohatších štátov Západnej Európy.

Počet občanov odchádzajúcich z týchto ekonomicky chudobnejších krajín sa postupne zvyšoval, a novú, stále sa zvyšujúcu úroveň, dosiahol v r. 2004, v roku vstupu nových krajín do Európskej únie.

 

Zatiaľ čo odchod občanov za prácou do krajín Západnej Európy bol v deväťdesiatych rokoch  20. storočia prejavom potvrdzujúcim a charakterizujúcim víťazstvo značne konkurencieschopnejších ekonomík západných štátov vo vzájomnom ekonomickom boji  navzájom nezávislých štátov Európy, tak po roku 2004  – vznikom projektu Európskej únie založenom na vzájomne výhodnej ekonomickej spolupráci – sa tento status navzájom konkurenčných ekonomík krajín Európy oficiálne mení.

Vzťahy medzi dovtedy navzájom si silne konkurujúcimi ekonomikami jednotlivých štátov Európy sa majú prostredníctvom spoločného projektu EU meniť na vzťahy krajín, ktoré sa vzájomne podporujú, a ktoré sú spojené výhodnou ekonomickou spoluprácou.

Už to nemajú byť len vzťahy vzájomne  konkurenčných ekonomík, charakterizované  tvrdým  ekonomickým súperením, neúprosným ekonomickým bojom  medzi nezávislými štátmi, ale tieto vzťahy sa majú prostredníctvom projektu spoločnej únie transformovať na spoluprácu navzájom si pomáhajúcich ekonomík, spoluprácu na novej, oveľa vyššej úrovni.

 

Vznikom nového spoločenstva štátov Európy, spoločenstva spájajúceho staršie, ekonomicky silnejšie krajiny Západnej Európy s novými, pristupujúcimi krajinami Východnej Európy, malo zároveň dôjsť  k úspešnému vyriešeniu mnohých problémov, dovtedy zaťažujúcich vzťahy medzi týmito štátmi.

A jedným z tých najväčších  problémov, ktorý výrazným spôsobom zaťažoval, a, bohužiaľ, aj naďalej zaťažuje ekonomiky novopristúpených členských krajín EU v rámci vzájomných vzťahov jej členských štátov, bolo a je bezplatné odčerpávanie veľkého množstva pracovnej sily z novopristúpených členských štátov Únie jej ekonomicky silnejšími členskými krajinami.

 

Staršie, ekonomicky silnejšie štáty EU získali vstupom nových krajín nesmierne ekonomické výhody.

V prvom rade sa starším členom EU otvorilo obrovské územie, na ktoré mohli začať výhodne vyvážať svoje výrobky. Otvoril sa im trhový priestor krajín Východnej Európy pristupujúcich do Únie.

Územie nových členských krajín EU sa po roku 2004 stáva miestom, kde môžu distribuovať  svoje výrobky bez obmedzení, ktoré sa na výrobky týchto starších členských štátov EU vzťahovali pred vstupom nových krajín do Únie.

Nové odbytiská tovaru znamenajú nielen ohromné zisky západných firiem, utŕžené predajom svojich výrobkov, ale znamenali aj väčší prílev daní z týchto ziskov do štátnych rozpočtov ich materských krajín, do štátnych rozpočtov starších členských krajín Únie.

 

Zvýšenie množstva vyrábaného tovaru prúdiaceho na územia nových členských krajín Únie zároveň znamená zvýšenie počtu zamestnávaných osôb v tých firmách západných štátov, ktoré tento exportný tovar produkujú.

A zvýšenie počtu zamestnávaných osôb  znamená aj zväčšenie príjmov štátnych rozpočtov týchto krajín, v dôsledku zvyšujúceho sa objemu dane odvádzanej zo mzdy novoprijatých pracovníkov.

 

Ďaľším prínosom pre tieto staršie členské krajiny EU bolo zrušenie colných bariér voči tovarom, ktoré exportovali na trhy nových členských štátov Únie.

Zrušením cla sa ich výrobky zvýhodnili oproti dovtedajšiemu stavu, charakterizovanému práve platením colných poplatkov.

Zrušením cla na výrobky firiem starších členských krajín EU stratili domáce výrobky nových členských krajín dôležitú konkurenčnú výhodu, zabezpečujúcu im dovtedy ochranu pred výrobkami západných firiem, a samozrejme štáty rušiace colné poplatky prišli o sumu predstavujúcu hodnotu vybraného cla, ktorým boli zaťažené dovážané výrobky západných firiem. Prišli o sumu, ktorá bola odvádzaná do štátneho rozpočtu príslušnej krajiny.

 

Ak sú vedľa seba dve krajiny, pričom jedna do tej druhej väčšinou alebo len vyváža, a druhá zasa z tej prvej väčšinou, alebo len dováža, tak komu viac vyhovuje vzájomné clo?  Komu viac vyhovuje zrušenie vzájomného cla? 

Tej krajine, ktorá viac vyváža, či tej ktorá je odkázaná na ten dovoz z tej vyvážajúcej?

 

 Zrušenie cla bolo jednoznačne výhodnejšie pre bohatšie západné ekonomiky, vyrábajúce v oveľa väčšom objeme, ponúkajúce oveľa väčší sortiment, ktoré však ako soľ potrebovali nenasýtené, ale dovtedy clom chránené trhy krajín Východnej Európy, ktoré jednoznačne potrebovali nové odbytisko pre svoje hromadiace sa výrobky.

 

Tým, že sa táto výhoda našich domácich výrobkov vo forme colnej ochrany zrušila, tým  sme týmto starším členským štátom Únie otvorili cestu smerom k vytlačeniu mnohých našich výrobkov z domáceho trhu, ktoré boli vlastne týmto clom chránené, a zároveň boli týmto clom chránené pracovné pozície pracovníkov v domácich ekonomikách nových členských štátov Únie.

Čiže vlastne zrušením cla sme zrušili obrovské množstvo pracovných pozícii na našom domácom trhu a zánik pracovných miest na domácom trhu zároveň znamenal zánik dane zo mzdy generovanej práve existenciou týchto pracovných miest, dane, ktorá bola dôležitou súčasťou príjmov štátnych rozpočtov novopristúpených členských krajín.

 

Zánik pracovných miest znamená aj stratu zamestnancov, ktorí svojou prácou vytvárajú svojmu zamestnávateľovi zisk. A tento zisk sa, prirodzene, tiež daní a táto daň napĺňa štátny rozpočet.

Čím viac pracovníkov zamestnávateľ zamestnáva, tým väčší zisk vytvára, tým väčšiu daň odvádza do spoločného štátneho rozpočtu.

A teda zrušením množstva pracovných pozícií, prepustením mnohých zamestnancov, sa znižuje aj zisk zamestnávateľa, čiže sa znižuje aj objem dane z tohto zisku, ktorá sa odvádza do štátneho rozpočtu.

 

Tým, že sme zrušili clo, sme teda znevýhodnili našich domácich výrobcov, ktorí museli znížiť objem výroby a prepustiť časť zamestnancov.

A znížením objemu výroby sa znížil aj zisk výrobcov, čiže sa znížila aj hodnota objemu dane odvádzanej z ich ziskov, dane napĺňajúcej štátny rozpočet.

 

Zrušenie cla iba na výrobky starších členských krajín Únie, ale jeho ponechanie vo vzťahu ku krajinám, ktoré do Únie nepatria, sme vlastne urobili bohatším ekonomikám starších členských krajín Únie ďaľšiu neoceniteľnú službu, pretože ich výrobky sme zrušením cla cenovo zvýhodnili na trhoch nových členských štátov oproti výrobkom dovážaným z krajín mimo EU, na ktoré sme toto clo ponechali.

Čiže vlastne zrušením cla pre produkciu starších členských štátov Únie sme im pomohli s neželanou konkurenciou, ktorú pre nich predstavovali a predstavujú krajiny mimounijného priestoru.

 

Naše krajiny poskytli a poskytujú ekonomikám starších členských krajín Únie obrovské množstvo bezplatnej pracovnej sily.

Bezplatnej v tom zmysle, že táto pracovná sila, odčerpávaná z novopristúpených členských krajín, bola a je na vykonávanie svojej profesie –  na zapojenie sa do pracovného procesu – dlhodobo pripravovaná výlučne na náklady novopristúpených členských krajín, bez minimálnej účasti na týchto nákladov tých, ktorí túto pracovnú silu odčerpávajú a zamestnávajú, ktorí ju využívajú v svojich ekonomikách, a ktorým táto pracovná sila prináša nesmierne zisky.

Napriek celosvetovo platnému pravidlu, že náklady vynaložené na dosiahnutie zisku sú uhrádzané z tohto zisku, napriek nesmiernym ziskom dosiahnutým vďaka pracovnej sile bezplatne odčerpávanej z novopristúpených členských štátov Únie, sa tieto staršie členské krajiny Únie ani v najmenšej miere nepodieľajú na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených počas dlhodobej prípravy tejto pracovnej sily na zapojenie sa do pracovného procesu, vynaložených v jej rodných krajinách.

 

Teda, ak to zhrnieme:

Naše novopristúpené členské krajiny poskytli svoj trhový priestor ekonomikám starších členských krajín, čím sme im pomohli  s odbytom ich výrobkov, zrušili sme colné bariéry voči ich výrobkom, a teda sme týmito krokmi zvýšili produkciu v starších členských krajinách, produkciu smerujúcu na trh novopristúpených členských krajín.

Zvýšenie produkcie znamená zvýšenie objemu výroby výrobkov, a zároveň zvýšenie produkcie znamená zvýšenie počtu zamestnávaných pracovníkov, ktorí generujú daň zo mzdy.

Čiže zvýšenie objemu výroby výrobkov exportovaných na trhy novopristúpených členských krajín, ako aj zvýšenie počtu pracovníkov, ktoré tieto exportované výrobky vyrábajú, znamenajú ďaľšie príjmy do štátneho rozpočtu exportérskych krajín, teda do štátnych rozpočtov starších členských krajín Únie, znamenajú zvýšenie objemu dane odvádzanej zo mzdy pracovníkov vyrábajúcich výrobky exportované do novopristúpených členských krajín ako aj zvýšenie objemu dane zo ziskov výrobcov týchto výrobkov.

 

Zrušením cla na ich výrobky sme im uľahčili vstup na naše trhy za cenu oslabenia či zničenia mnohých našich podnikov a závodov, za cenu straty obrovského množstva pracovných miest prinášajúcich tak dôležité finančné prostriedky do štátnych rozpočtov formou dane zo mzdy.

Prepúšťaním zamestnancov našich domácich výrobcov došlo k zníženiu objemu výroby týchto výrobcov, a teda k následnému zníženiu ich ziskov, čiže aj k zníženiu objemu dane odvedenej z týchto ziskov, dane odvedenej do štátneho rozpočtu.

 

Ekonomicky silnejšie staršie členské krajiny EU sme zvýhodnili pred ich obchodnou konkurenciou z iných krajín tým, že na ich výrobky sme clo zrušili, ale na výrobky ich konkurentov z krajín mimo Únie sme toto clo ponechali.

Bezplatne im dodávame nesmierne množstvo lacnej pracovnej sily, pripravenej na zapojenie sa do pracovného procesu len na náklady krajín, ktoré sú zdrojom tejto pracovnej sily, len na náklady našich novopristúpených členských krajín.

Bez tejto lacnej pracovnej sily by bohatšie ekonomiky starších členských krajín Únie nikdy nedosiahli takú úroveň ekonomického rozvoja, na akej sú.

Očakávali sme, že tieto ústupky voči nim budú aspoň trochu ocenené. Bohužiaľ, skôr opak je pravdou.

 

 

Hoci oficiálna pozícia novopristúpených členských krajín je v porovnaní s ekonomicky silnejšími staršími členmi EU taká istá, reálne nie je postavenie krajín v EU rovnocenné. Vidieť to na mnohých príkladoch, napr. na probléme s dvojitou kvalitou potravín. Dvojitej podľa toho, či ten istý identický výrobok bol určený na západný trh alebo na trh novopristúpených členských krajín EU.

 

Výrobcovia rôznych produktov, napr. potravín, zo západoeurópskych krajín uplatňovali princíp dvojakej kvality – v závislosti od krajiny koncového spotrebiteľa.

Prevedenie toho istého produktu určené pre obyvateľov novopristúpených štátov EU malo iné zloženie ako výrobky určené pre spotrebiteľov starých členov EU.

Až po dôraznom upozornení zo strany postihnutých štátov v r. 2017 sa tento problém týkajúci sa dvojakej kvality potravín začal riešiť.

 

 Ak by sa predstavitelia novopristúpených členských štátov neozvali, táto situácia by zrejme trvala ďalej. Tí, ktorí z toho profitovali na úkor občanov novopristúpených členských krajín Únie, tak tí tento problém – napriek tomu, že sa ťahal už roky – vôbec neriešili.

A čo dovtedy robili kompetentní?

Čo robili tí, ktorí sú tu na to, aby na tieto diskriminačné praktiky voči občanom jednotlivých štátov upozornili a prijali príslušné opatrenia?

Čo robili dovtedy kompetentné inštitúcie EU, čo robili tie inštitúcie EU, tie subjekty v EU, ktoré majú dohliadať na kvalitu potravín, prečo na to neupozornili oni, prečo sa oni neozvali proti týmto nekalým praktikám?

 

Občania novopristúpených členských krajín, voči ktorým boli tieto neférové praktiky „dvojakej kvality“ uplatňované, občania týchto krajín, sú tiež občanmi EU,  občania novopristúpených členských krajín, nie sú o nič horší od občanov starších členských krajín Únie, občania novopristúpených členských krajín majú právo na takú istú kvalitu potravín.

Veď aj oni sa skladajú na činnosť inštitúcií EU, teda aj oni by mali byť kompetentnými inštitúciami EU bránení a chránení tak isto, ako sú bránení a chránení aj občania starších členských krajín Únie.

 

Išlo o problém dvojakej kvality výrobkov (potravín, pracích práškov a i.) a to v závislosti od umiestnenia koncového spotrebiteľa. Problémom bolo to, že kvalita výrobkov – hlavne potravín – pre novopristúpené štáty do EU bola na nižšej úrovni než kvalita výrobkov  určených pre západoeurópsky trh.

Veľké nadnárodné spoločnosti zaoberajúce sa výrobou potravín predávali v nových členských štátoch Únie výrobky, ktoré boli vyrobené z menej kvalitných prísad.

 

Na trh však boli tieto výrobky uvádzané s tým istým obalom a označením ako v krajinách západnej Európy a ako dôvod rozdielnej kvality výrobkov sa udávali iné návyky obyvateľov novopristúpených krajín.

Zaujímavé je, že všetky tieto „odlišné“ návyky obyvateľov novopristúpených krajín boli  až do upozornenia zo strany predstaviteľov novopristúpených členských krajín riešené horšou kvalitou niektorých zložiek v zložení týchto výrobkov pri porovnaní s výrobkami určenými pre občanov starších členských štátov EU, a ani jeden „odlišný návyk obyvateľov novopristúpených krajín“ nebol riešený lepšou kvalitou nejakej zložky v porovnaní s výrobkami určenými pre občanov západných krajín.

 

A v akom stave je tento problém v súčasnosti? V r. 2017 naň predstavitelia novopristúpených členských krajín upozornili. V r. 2019 boli prijaté opatrenia na odstránenie problému dvojitej kvality [12].

Až ďaľšie roky potvrdia, či tieto prijaté opatrenia pri odstránení problému dvojakej kvality skutočne pomohli alebo či to boli len opatrenia pro forma, ktoré zostali na papieri.

 

Pracovná sila z novopristúpených členských krajín je už sedemnásť rokov bezplatne odčerpávaná  ekonomikami bohatších starších členských i nečlenských štátov Únie, bez minimálnej kompenzácie nákladov vynaložených v procese dlhodobej prípravy odčerpávaných občanov na zapojenie sa do pracovného procesu, bez minimálnej kompenzácie nákladov vynaložených na prípravu odčerpávaných občanov na ich profesie, bez minimálnej kompenzácie nákladov vynaložených v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania týchto odčerpávaných občanov.

Bez minimálnej kompenzácie zo strany tých krajín, ktoré týchto zahraničných pracovníkov z novopristúpených členských krajín odčerpávajú a zamestnávajú v svojich ekonomikách.

Odchod týchto občanov, týchto pracovníkov, do zahraničia, znamená pre ich rodné krajiny menšie zhodnotenie, príp. stratu určitej časti nákladov, vynaložených na ich výchovu a vzdelávanie, menšie zhodnotenie, resp. stratu určitej časti nákladov vynaložených počas ich prípravy na zapojenie sa do pracovného procesu.

 

A nielen menšie zhodnotenie resp. stratu časti nákladov vynaložených na ich výchovu a vzdelávanie, ale aj stratu pracovníkov, ktorí svojou prácou generujú hodnoty, ktorí sa podieľajú na tvorbe HDP, ktorí odvádzajú zisk do štátneho rozpočtu prostredníctvom svojej dane zo mzdy, ktorí odvádzajú odvody na dôchodkové a zdravotné poistenie.

Odchod občanov do zahraničia znamená stratu občanov, ktorí si zo svojej mzdy kupujú výrobky a platia služby, a takýmto spôsobom napĺňajú štátny rozpočet ďaľšími daňami:  daňou z pridanej hodnoty a spotrebnou daňou.

A kúpou výrobkov a služieb zároveň podporujú ďaľšiu výrobu týchto výrobkov či ďaľšie poskytovanie služieb, čím umožňujú zamestnávanie ďaľších pracovníkov, taktiež prinášajúcich dane do štátneho rozpočtu.

Krajiny, ktoré zasa odčerpávajú túto bezplatnú pracovnú silu ušetria peniaze svojho štátneho rozpočtu, ktoré by museli ináč vynaložiť na výchovu a vzdelávanie občanov z radov vlastného obyvateľstva – občanov, ktorí by museli zaplniť tie  pracovné miesta, ktoré teraz u nich zapĺňajú občania inej krajiny – pretože náklady na prípravu zahraničných občanov, pracujúcich aktuálne v ich ekonomike, zaplatila iná krajina, rodná krajina týchto zahraničných pracovníkov.

 

Bohužiaľ, tí najviac zodpovední, tí, ktorí sú platení aj z našich peňazí, ktorí sú nieže oprávnení, ale ktorí sú priam povinní tento problém riešiť z titulu ich funkcie, kompetentné inštitúcie EU, počas dlhých sedemnástich rokov neurobili nič, aby túto devastáciu ekonomík novopristúpených členských krajín zastavili.

Kompetentné inštitúcie Únie neurobili nič proti tomu, aby rast ekonomík jedných členských krajín Únie bol vykúpený devastáciou ekonomík iných členských štátov.

 

Riešenie tohto problému počas sedemnástich spoločných rokov v Únii nielenže nenastúpilo, ale problém narástol. Z ekonomík novopristúpených členských krajín je po sedemnástich rokoch vzájomneho spolužitia v projekte EU odčerpávané oveľa väčšie množstvo pracovnej sily, než tomu bolo v čase vstupu nových  krajín do EU v r. 2004.

Problém bezplatného odčerpávania pracovnej sily sa ešte viac prehĺbil. A nevidno žiadne snahy o jeho riešenie.

 

Keďže neustály vedecko-technický rozvoj tlačí krajiny do čoraz väčšej ekonomickej spolupráce, označovanej aj pojmom globalizácia, dôsledkom tohto prepájania ekonomík – javu vytvárania čoraz užších ekonomických prepojení medzi krajinami sveta – dochádza k neustálemu nárastu úrovne medzištátnej pracovnej migrácie, k čoraz väčšiemu presunu pracovnej sily z jedných, tých ekonomicky slabších krajín, do druhých, tých ekonomicky silnejších.

A keďže vývoj spoločnosti ide skutočne smerom potvrdzujúcim dôsledky neustáleho vedecko-technického vývoja, tak v bližšej či vzdialenejšej budúcnosti bude čoraz viac dochádzať k situácii, že občania jednotlivých krajín budú odchádzať za prácou do zahraničia v oveľa väčšom počte, než je tomu teraz.

 

Občania budú odchádzať čoraz viac a viac za prácou do iných krajín, na rôzne miesta celého sveta, z krajiny bude odchádzať čoraz väčšia časť produktívnych občanov do zahraničia a – aj keď je zatiaľ ten počet, možno povedať, nulový, a je to hudba skôr vzdialenejšej než blízkej budúcnosti – postupne bude narastať aj počet tých, ktorí budú pracovať nielen na Zemi, ale aj mimo nej, v bližšom či vzdialenejšom kozmickom priestore, v prevádzkach vyžadujúcich pre výrobu svojich produktov bezváhový stav, na rôznych výskumných vesmírnych staniciach umiestnených na obežnej dráhe Zeme, budú tam pracovať na úlohách spojených s vesmírnym výskumom a vývojom, budú riešiť problémy vyžadujúce k svojmu riešeniu bezváhový stav.

Rôzne pracovné stanice a laboratóriá začnú vznikať aj na našom najbližšom nebeskom susedovi, na Mesiaci.

Pracovný priestor človeka sa bude v rámci sveta ďalej a ďalej rozširovať, a z jednotlivých krajín bude odchádzať čoraz viac a viac občanov obsadzujúcich neustále rastúce množstvo vznikajúcich pracovných pozícií prístupných ľuďom na celom svete.

 

Percento tých produktívnych občanov, ktorí budú pracovať mimo ekonomiky svojej rodnej krajiny, sa bude neustále zvyšovať. Predsa to prepájanie ekonomík je dané aj obrovským tempom vedecko-technického vývoja, ktorý mení doterajšie vzťahy v rôznych oblastiach, a my sa tomu musíme prispôsobiť.

Je úplne normálne, že kým teraz vycestuváva okolo desať percent občanov Slovenska za prácou do zahraničia, tak v budúcnosti bude tento počet len narastať.

Je to dané práve tým obrovským vývojom, ktorý ľudstvo zaznamenáva, ktorý ho posúva na novú úroveň.

 

Úroveň dopravy sa mení raketovým tempom. Nebude nič neobvyklé, ak človek ráno vstane, dá si šálku obľúbenej kávy, nastúpi do svojho „automobilu“, a za hodinu či za pár sa premiestni z Európy do Ameriky, Ázie či Afriky, z jedného kontinentu na druhý.

Doprava bude na čoraz vyššej úrovni. Rýchlejšia, pohodlnejšia, lacnejšia, skrátka za pár hodín či pár desiatok minút sa dostaneme do práce na ľubovoľnom mieste našej Zeme.

Áno, to je čoraz reálnejšia hudba budúcnosti.

 

Ale teda, keď ľudia budú mať takého možnosti zamestnávania sa po celom svete, no tak to znamená, že počet tých občanov danej krajiny vycestuvávajúcich zo svojho bydliska každý deň, raz týždenne či mesačne, mimo územia svojej rodnej krajiny, bude rýchle narastať.

Pretože ich pracovisko bude v zahraničí. A aj sídlo zamestnávateľa bude mimo územia rodného štátu.

To bude prirodzené. To bude súčasť neustáleho vývoja spoločnosti.

 

No, ale to znamená, že ten počet vycestovávaných do zahraničia nebude napr. len 10 percent z celkového počtu produktívnych občanov krajiny, ako to je teraz napr. na Slovensku, ale budú to desiatky percent, 20, 30 či 50 percent.

Ale keď budú títo ľudia pracovať mimo svojej krajiny, to znamená, že aj daň zo svojej mzdy budú odvádzať niekde inde, len nie do štátneho rozpočtu svojej rodnej krajiny. O odvodoch už ani nespomínajúc.

 

Avšak tých 20, 30 či 50 percent občanov bolo predsa vychovávaných a vzdelávaných na náklady svojej rodnej krajiny, na náklady ich spoluobčanov.

Kto jej vráti tieto vynaložené náklady, ktoré sa vracajú do štátneho rozpočtu práve aj prostredníctvom dane zo mzdy?

Keď 20, 30 či 50 percent občanov danej krajiny bude robiť v zahraničí, tak z čoho bude mať tá ich rodná krajina vlastne príjem?

 

Keď je teraz zamestnaných v zahraničí  približne 10 percent z celkového počtu produktívnych občanov Slovenska, čo je zhruba jedna desatina produktívnej sily, potom táto jedna desatina by vlastne mohla pomôcť vytvoriť približne o jednu desatinu väčší HDP než sa vytvára teraz, mohla by priniesť do štátneho rozpočtu približne o 10 percent viac dane zo mzdy či o 10 percent viac odvodov na dôchodkové a zdravotné poistenie.

Mohla by, ak by pracovala v ekonomike rodného štátu.

A taktiež by títo občania – zásluhou svojej mzdy – kúpou tovarov a služieb generovali aj daň z pridanej hodnoty a spotrebnú daň, ktoré by tiež išli do štátneho rozpočtu ich rodnej krajiny. Generovali by približne o jednu desatinu vyššiu daň z pridanej hodnoty,  ako aj o jednu desatinu vyššiu spotrebnú daň ako je generovaná teraz, keď pracujú v zahraničí.

 

Zdôrazňuje sa obrovský význam pracovnej migrácie, význam toho, keď občan môže odísť z jednej krajiny a hľadať si prácu v inej krajine.

Ale keď sa na jednej strane zdôrazňuje pozitívum voľného pohybu pracovnej sily v EU, tak nech na druhej strane sa hovorí aj o tej negatívnej stránke tohto voľného pohybu.

Ak sa prijalo pravidlo o voľnom pohybe pracovnej sily v rámci krajín EU, tak by sa malo prijať aj pravidlo o spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených počas dlhodobej prípravy občana na zapojenie sa do pracovného procesu. Veď ak niekto vynaloží náklady v procese prípravy svojho občana na zapojenie sa do pracovného procesu, tak má, prirodzene, právo na spravodlivú kompenzáciu týchto nákladov zo zisku, ktorý vznikne prácou tohto občana.

A je absolútne jedno, či ten zisk vznikol v rodnej krajine občana alebo v zahraničnej, v ktorej je občan zamestnaný. Podstatné je, že ten zisk vznikol.

 

Nech sa povie aj o tom, o čom akosi nikto nemá chuť hovoriť, o čom nie je výhodné hovoriť, teda o tom, že jedny krajiny vynakladajú obrovské náklady na prípravu pracovnej sily, teda vynakladajú náklady v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania svojich občanov, ale zisky, ktoré prinesie práca týchto občanov už zhŕňajú druhé krajiny. Zhŕňajú ich bez toho, žeby sa čo len minimálnou mierou podieľali na týchto nákladoch, vďaka ktorým prišli ku svojim ziskom.

Nech sa hovorí negatívnom dopade pracovnej migrácie na ekonomiku tých krajín, ktoré pracovnú silu bezplatne poskytujú.

Nech sa nezdôrazňujú len pozitíva tohto procesu, pozitíva bezplatnej pracovnej medzištátnej migrácie, nech sa povie aj o jeho negatívach.

 

Je to podobné, ako sa zdôrazňoval, doslova ospevoval význam používania umelých hnojív za socializmu, keď sa hovorilo o tom, aké máme vďaka umelým hnojivám veľké výnosy.

Ale už sa nič nepovedalo o obrovskom negatívnom dopade používania týchto umelých hnojív na zdravie obyvateľstva.

 

Alebo si zoberme si taký proces spotreby v súčasnej spoločnosti. Čím viac občania kupujú, čím je väčšia spotreba, tým je to pre štát lepšie.

Znamená to väčší objem dane z pridanej hodnoty, ako aj  väčší objem spotrebnej dane do štátneho rozpočtu.

Väčšia spotreba znamená nárast objemu výroby, teda aj vyššiu zamestnanosť, a nárast objemu výroby to sú ďaľšie dane do štátneho rozpočtu. Dane zo zisku výrobcov, dane zo mzdy zamestnaných.

 

Ale už nik nehovorí, že „fenomén čo najväčšej spotreby“ má za následok míňanie surovinových zdrojov našej planéty, ničenie nášho životného prostredia, otepľovanie ovzdušia so zničujúcim následkami pre nás všetkých.

A či to síce nie najlepšie a v mnohých smeroch kontroverzné, ale aspoň núdzové riešenie, ktoré sme prijali – boj proti otepľovaniu formou drastickej zelenej politiky – bude účinné, tak budeme vidieť až po uplynutí viacerých rokov, lepšie povedané po uplynutí pár desiatok rokov.

 

 

 

 

Poznámka:

Problematike pracovnej migrácie a s ňou spojenej problematike zatiaľ neriešeného nespravodlivého bezplatného odčerpávania pracovnej sily z ekonomicky chudobnejších krajín (napr. zo Slovenska a z iných chudobnejších členských krajín Únie, či aj z Ukrajiny), javu, ktorý je príčinou značného poškodzovania  ekonomík krajín bezplatne poskytujúcich značné množstvá pracovníkov iným bohatším krajinám, sú venované nasledovné tri, priebežne doplňované blogy:

 

A-Blog: „Rovní a rovnejší, naivní a vyčuraní“, (začína príspevkom A1[1])

B-Blog: „My znášame náklady, ale zisky už zhŕňajú iní“, (začína príspevkom B1 [2])

C-Blog: „Úniu áno, ale nie takúto“, začína príspevkom C1 [3])

 

Tieto tri blogy A, B a C  zahrňujú nielen opis jedného z najzávažnejších doteraz neriešených problémov v EU, teda opis bezplatného odčerpávania lacnej pracovnej sily z novopristúpených členských krajín Únie,  ale aj čoraz hrozivejšie dôsledky tohto odčerpávania.

A práve v štvrtom blogu D („Odvďačme sa rodičom“ ) – začínajúci príspevkom D0 [4] – je opísané riešenie tohto problému.

Blog D je, vlastne, odpoveďou na otázky kladené v blogoch A, B a C.

 

 

Blog D („Odvďačme sa rodičom“ ) zahrňuje opis  riešenia, ktoré by zlepšilo situáciu  v mnohých problémových oblastiach ekonomiky. V prvom rade by zlepšilo neľahkú finančnú situáciu množstva našich rodičov a dôchodcov a riešenie tejto ich zlej ekonomickej situácie by následne spôsobilo reťazovú reakciu samovoľného zlepšenia stavu v mnohých ďaľších problémových oblastiach ekonomiky, konkrétne by pomohlo so zlepšením v nasledovných oblastiach:

 

nízka pôrodnosť, starnutie obyvateľstva, zvyšovanie veku odchodu do dôchodku, skorší odchod do dôchodku, zapojenie sa problematických a dlhodobo nezamestnaných občanov do pracovného procesu, nezamestnanosť mladých ľudí, nelegálna prácalepšia regulácia migračného prúdu z Afriky či Ázie, skvalitnenie výchovno-vzdelávacieho procesu na školách, väčšie zapájanie sa  rodičov do vzdelávacieho procesu dieťaťa, zlepšenie školskej dochádzky, zväčšenie starostlivosti o vlastné zdravie, zvýšenie motivácie rodičov k ochrane detí pred užívaním návykových látok, zabezpečenie dostatočného množstva odborníkov a vysokokvalifikovaných pracovníkov pre potreby členských krajín EU, oživenie ekonomiky, pozitívna diskriminácia starších občanov pri zamestnávaní sa, podpora predaja domácich potravín na domácom trhu, rast  domácej poľnohospodárskej výroby a na ňu naväzujúceho potravinárskeho priemyslu a zvýšenie úrovne potravinovej sebestačnosti, viacdetná rodina ako prostriedok na zníženie uhlíkovej stopy, zlepšenie finančnej situácie starších bezdetných párov, zefektívnenie ekonomiky nahradením pasívnej pracovnej sily aktívnou a i.

 

 

– nízka pôrodnosť (viď príspevok „D24.1.6 – Peniaze len tým, ktorých deti pracujú a pôrodnosť vzrastie“ [5], resp. kapitoly D24.1, D24.1.1- D24.1.4  súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z www stránky [11])

starnutie obyvateľstva resp. omladenie populácie (kapitoly D24.2, D24.2.1 a D24.2.2 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z www stránky [11])

zvyšovanie veku odchodu do dôchodku resp. jeho zníženie (kapitola D24.3 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z www stránky [11])

– skorší odchod do dôchodku (viď príspevok „D24.3 [6], resp. kapitola D24.3 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])

zapojenie sa problematických a dlhodobo nezamestnaných občanov do pracovného procesu a nezamestnanosť mladých ľudí (viď príspevok „D24. 4- Dlhodobo nezamestnaní občania ako účinná brzda ekonomiky, čo s tým?“ [7], resp. kapitola D24.4 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])

– nelegálna práca (viď príspevok „D24.5 – Práca na čierno, čo s ňou?“ [8], resp. kapitola D24.5 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])

lepšia regulácia migračného prúdu (viď príspevok „D24. 6- Migračný  prúd rastie, ale bol by tu recept“ [9], resp.  kapitoly D24.6  a D24.6.1 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])

– skvalitnenie výchovno-vzdelávacieho procesu dieťaťa (kapitola D24.8 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])

väčšie zapájanie sa  rodičov do vzdelávacieho procesu dieťaťa (kapitola D24.8 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])

zlepšenie školskej dochádzky (kapitola D24.8 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])

zväčšenie starostlivosti o vlastné zdravie (kapitola D24.7 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])

zvýšenie motivácie rodičov k ochrane detí pred užívaním návykových látok (kapitola D24.7.1 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])

zabezpečenie dostatočného množstva odborníkov a vysokokvalifikovaných pracovníkov pre potreby členských krajín EU (kapitoly D24.10 a D24.10A súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])

oživenie ekonomiky (kapitola D24.9 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])

pozitívna diskriminácia starších občanov pri zamestnávaní sa (kapitola D24.11 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])

podpora predaja domácich potravín na domácom trhu (kapitoly D24.13 a tiež D34.5.1 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])

– rast  domácej poľnohospodárskej výroby a na ňu naväzujúceho potravinárskeho priemyslu (kapitoly D24.13 a tiež D34.5.1  súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])

– zvýšenie úrovne potravinovej sebestačnosti  (kapitoly D24.13 a tiež D34.5.1 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])

– viacdetná rodina ako prostriedok na zníženie uhlíkovej stopy (kapitola D24.12 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])

zlepšenie finančnej situácie starších bezdetných párov (kapitola D24.14  súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])

zefektívnenie ekonomiky nahradením pasívnej pracovnej sily aktívnou (kapitola D24.15 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])

 

 

Príspevky týchto štyroch, vyššie spomenutých blogov A, B, C a D, sú tvorené väčším či menším prepracovaním, resp. doplnením, jednotlivých kapitol (častí), zhruba pred rokom uverejneného, a, zatiaľ, nedokončeného súboru: „Odvďačme sa rodičom“, stiahnuteľného z www stránky:  https://www.ivl.sk/ [11].

 

Jednotlivé kapitoly tohto súboru – „Odvďačme sa rodičom“ – umiestneného na stránke [11] sú prepracuvávané a prispôsobované požiadavkám kladeným na formu blogových príspevkov a sú uverejňované ako príspevky v štyroch, už vyššie spomenutých blogoch A, B, C, a D.

A posledný blog „E“:„Nezničme si ju skôr, než z nej vykročíme“ (začína príspevkom E1 [10]) sa zaoberá problematikou otepľovania našej planéty a diskutabilného spôsobu jeho riešenia spočívajúceho v nákladnom znižovaní emisií oxidu uhličitého produkovaných ľudskou činnosťou.

 

 

[1]  https://vlcekivan.blog.pravda.sk/2021/12/20/a1-zla-situacia-dochodcov/

[2]https://ivlcek.blog.pravda.sk/2021/12/22/b1-financovanie-nakladov-vzdelavania-v-novopristupenych-clenskych-krajinach-eu/

[3] https://vlcek.blog.pravda.sk/2021/12/29/c1-prispevok-clenskych-krajin-unie-do-eurorozpoctu-cerpanie-z-eurofondov/

[4] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2021/12/18/uvod/

[5] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/05/28/d24-1-6-peniaze-len-tym-ktorych-deti-pracuju-a-porodnost-vzrastie/

[6]  https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/07/09/d24-3-ved-oni-su-tu-aj-pre-nas-a-my-pre-nich-my-vsetci-sme-tu-jedni-pre-druhych/

[7] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/08/20/d24-4-dlhodo bo-nezamestnani-obcania-ako-ucinna-brzda-ekonomiky-co-s-tym/

[8] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/08/25/d24-5-praca-na-cierno-co-s-nou/

[9] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/10/22/d24-6-migracny-prud-rastie-ale-bol-by-tu-recept/

[10] https://vlceki.blog.pravda.sk/2022/02/01/e1-nasa-planeta-nebojuje-proti-nam-ona-sa-len-brani-nasmu-utoku/

[11] https://www.ivl.sk

[12] https://www.webnoviny.sk/nasvidiek/dvojaka-kvalita-sa-stava-v-celej-eu-postihovatelnou-klamlivou-obchodnou-praktikou/

 

 

Nasledujúci príspevok: „A14.1- V prípade postihnutia jedných sa pomoc poskytuje, avšak v prípade druhých už nie“

A26- Ukrajina krváca a krajiny Únie a Európy sa na nej priživujú a parazitujú

15.10.2022

I. Deti, starí ľudia, všetci občania Ukrajiny neskutočne trpia a členské krajiny EU svojou chamtivosťou a priživovaním sa na nej, k tomu aktívne prispievajú. Ukrajina, podobne ako aj Slovensko, len v oveľa väčšej miere, kruto dopláca na porušovanie jedného z najdôležitejších práv občanov každej krajiny. Práva na spravodlivú kompenzáciu nákladov [...]

A25. 6- Lacnú pracovnú silu? A bezplatne? Jasné, že berieme. No, do migrácie nám kecať nebudete!

27.04.2022

Niektorí predstavitelia bohatších členských krajín Únie nám veľa ráz vyčítajú nedostatok solidarity s migrantami a utečencami, operujú tu príbehmi množstva ľudí bez domova, ktorým sme vraj povinní pomôcť, pomôcť systémom ich prerozdeľovania, pretože, veď aj my – novopristúpené členské krajiny – sme zahŕňaní ich finančnou solidaritou, ktorú bohate [...]

A25. 5- A Brusel naďalej úspešne chrápe

19.04.2022

Nemecká ekonomika sa častokrát plne oprávnene dáva za vzor, je takou výkladnou skriňou toho, ako by mala fungovať ekonomika v praxi, je ukážkou toho, ako sa svedomitým prístupom občana k svojej práci a spravodlivou odmenou za ňu formou mzdy, spolu s dobrou organizáciou práce, dá vybudovať úspešná krajina, úspešná ekonomika. Úspech nemeckého modelu ekonomiky je [...]

zonácia

Budaj predstavil plány zonácie troch národných parkov

02.12.2022 15:17, aktualizované: 15:21

Pokračujú prípravy zonácie aj ďalších národných parkov.

parlament mikulec heger

Rodinkárstvo v OĽANO: Mikulec prihral zákazku za 2,5 milióna Hegerovmu známemu

02.12.2022 14:39

Podľa zistení ÚVO nemal rezort vnútra s firmou obchodovať aspoň tri roky.

nudch

Na detskom urgente v Bratislave napadli záchranára. Opakovane

02.12.2022 13:45

V NÚDCH sa stupňuje agresivite zo strany návštevníkov nemocnice.

Cherson / Bilboard / Plagát / Ruská propaganda /

Z večnosti napokon deväť mesiacov. Cherson „čistí“ mesto od ruskej propagandy

02.12.2022 13:45

Proruské heslá v oslobodenom ukrajinskom meste nahradili žltomodré ukrajinské transparenty s heslami: „Cherson – mesto hrdina“ alebo "Drahí, ste slobodní".

Ivan Vlček

Demokracia plače, jej najväčší ochrancovia sa tomu smejú a kujú ju na svoj obraz.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 53
Celková čítanosť: 93562x
Priemerná čítanosť článkov: 1765x

Autor blogu

Kategórie