Založ si blog

A14. 1- V prípade postihnutia jedných sa pomoc poskytuje, avšak v prípade druhých už nie

Obsah predchádzajúceho príspevku: „A14- Bezplatné odčerpávanie pracovnej sily devastuje ekonomiku“. Bohatšie, staršie členské krajiny Únie získali vstupom nových krajín do EU oveľa viac, než tie, ktoré vstupovali. Získali oveľa viac na úkor tých pristupujúcich.

 ——————————————————————————————————–

 

V súvislosti s pandémiou koronavírusu Covid-19 došlo k utlmeniu ekonomík jednotlivých krajín na celom svete.

Ekonomický prepad v mnohých krajinách dosahoval v druhom kvartáli 2020 dvojcifernú hodnotu.

 

Ekonomika eurozóny klesla oproti predchádzajúcim trom mesiacom o 12,1 percenta, medziročne o 15 percent.“ [4]  Publikované 31.07.2020

 

A práve značný ekonomický prepad eurozóny, a teda aj prepad ekonomík jednotlivých členských krajín bol príčinou rozsiahlej finančnej pomoci Únie svojim členským krajinám, pomoci realizovanej z prostriedkov Fondu obnovy EU.

Jeho rozsah vo výške 750 mld eur, rozdelený na granty a pôžičky, je určený na opätovné naštartovanie ekonomík členských krajín Únie, na ich lepšie prispôsobenie sa požiadavkám kladených tak súčasnou dobou, ako aj tých kladúcich dôraz na ekologickejšiu budúcnosť Európy.

 

Percentuálny prepad väčšiny ekonomík členských krajín Únie dosiahol síce za druhý kvartál r. 2020 dvojciferný výsledok, avšak predpokladalo sa, že v ďaľších kvartáloch by sa ekonomika jednotlivých členských krajín mala už len rozbiehať.

Počítalo sa s tým, že v ďaľších kvartáloch by mal byť tento prepad už nižší, to znamená, že celoročné ekonomické prepady jednotlivých členských krajín Únie sa oproti r. 2019 mali pohybovať v jednocifernom percentuálnom výsledku. A počas ďaľších rokov sa vo väčšine členských krajín predpokladal ekonomický rast.

 

Čiže pandémia koronavírusu Covid-19 spôsobila v r. 2020 spomalenie ekonomík.

Celoročným výsledkom tohto spomalenia mal byť pre väčšinu krajín prepad ekonomického rastu rádove o percentá, prepad nepresahujúci jednociferný výsledok.

 

Ak sa pozrieme na množstvo občanov z novopristúpených členských krajín každoročne odchádzajúcich za prácou do zahraničia, tak v mnohých z nich toto číslo dosahuje dvojciferný percentuálny výsledok z celkového množstva produktívnych občanov. Napr. také Slovensko.

Zo Slovenska, počas tých sedemnástich rokoch, odchádzalo každý rok za prácou do zahraničia množstvo občanov, častokrát atakujúc 10 % hodnotu z celkového množstva jeho produktívnych občanov.

Raz to bolo viac, inokedy zasa menej.

 

Jedny krajiny sú čistými poskytovateľmi pracovnej sily, to sú tí, z ktorých za prácou do cudziny odchádza viac občanov než do nich z iných krajín za prácou prichádza.

Opakom sú čistí príjemcovia pracovnej sily, to sú zasa tie krajiny, do ktorých prichádza za prácou zo zahraničia viac občanov než z nich za prácou do zahraničia odchádza.

Ak sa pozrieme na počet občanov Slovenska odchádzajúcich za prácou do zahraničia a počet zahraničných občanov prichádzajúcich na Slovensko za prácou, tak vidíme, že Slovensko je typickým predstaviteľom čistého poskytovateľa pracovnej sily. A typickým predstaviteľom čistých príjemcov pracovnej sily je zasa Nemecko či Anglicko.

 

Podľa analytikov banky UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia by v zahraničí mohlo pracovať viac než 350 000 občanov Slovenska:

„Slovensko je stále jednoznačne čistým vývozcom pracovnej sily,“ tvrdia analytici banky s tým, že podľa ich odhadov by v zahraničí mohlo pracovať až okolo 10 % populácie v produktívnom veku, čo je viac ako 350.000 Slovákov.“[1]

 

Naopak, na Slovensku pracuje okolo 50 000 pracovníkov zo zahraničia:

Na Slovensku pôsobí 50 000 zahraničných pracovníkov, z toho takmer polovica – 22 000 – je štátnych príslušníkov tzv. tretích krajín, pritom iba 9 000 z nich má klasickú pracovnú zmluvu. Zostávajúcich 13 000 pracuje na základe „informačnej karty“, a nie vždy v úplnom súlade s platnou legislatívou. [2]

 

Čiže z týchto dvoch údajov jasne vidieť, že Slovensko je čistým poskytovateľom pracovnej sily, keďže ten rozdiel v neprospech Slovenska dosahuje státisíce občanov.

A odchod každých 1000 občanov predstavuje obrovskú sumu, ktorá bola vynaložená v dlhodobom procese ich výchovy a vzdelávania, teda v dlhodobom procese ich prípravy na zapojenie sa do pracovného procesu.

Keďže náklady, vynaložené na výchovu a vzdelávanie občana do 18. roku, dosahujú na Slovensku minimálnu hodnotu 82 000 eur [3], potom každá tisícka občanov odčerpaných zo Slovenska ekonomikami zahraničných krajín, predstavuje vynaložené náklady vo výške:

1 000 x 82 000 eur = 82 miliónov eur

 

Keď si to predstavíme do dôsledkov, tak  vlastne týchto zhruba 10 % produktívnych občanov pracujúcich v zahraničí, by v prípade, že by boli zamestnaní v domácej ekonomike, zdvihlo náš HDP zhruba o tých desať percent, teda o tú jednu desatinu.

Alebo ináč povedané, výkon slovenskej ekonomiky z dôvodu odchodu týchto 10 % občanov do zahraničia je približne o 10 % nižší, HDP je zhruba o desať percent nižší, než by bol v prípade, ak by boli títo odídení občania zamestnaní na Slovensku.

 

Desať percent občanov v produktívnom veku odídených do zahraničia spôsobuje, že nielen vaše HDP je o tých zhruba 10 % nižšie, ale o týchto 10 % je nižší aj potenciálny príjem dane zo mzdy odvádzanej do štátneho rozpočtu vašej krajiny.  Pretože ak by boli títo odídení občania zamestnaní v rodnej ekonomike, tak by odvádzali daň zo mzdy do štátneho rozpočtu svojej rodnej krajiny.

A do štátneho rozpočtu by pribudlo aj približne o 10 % viac dane z pridanej hodnoty, ako aj o 10 % viac spotrebnej dane. Pretože títo pracovníci by platili tak DPH, ako aj spotrebnú daň na území svojej rodnej krajiny. Pretože tu by žili, tu by míňali svoju mzdu.

Taktiež by bolo o 10 % viac odvodov na dôchodkové poistenie, ktoré by sa rozdeľovali medzi aktuálnych dôchodcov, a tiež by bolo aj o 10 % viac odvodov na zdravotné poistenie, ktoré by zasa pomohli zdravotnému systému našej rodnej krajiny.

 

A s podobnými percentuálnymi ukazovateľmi úbytku produktívnych občanov, poklesu HDP, úbytku dane z príjmu, DPH či spotrebnej dane, ako aj odvodov sa stretávajú aj ekonomiky iných novopristúpených členských krajín Únie, všetky tie, z ktorých ich občania v masovom meradle odchádzajú za prácou do zahraničia, do bohatších členských i nečlenských krajín Únie.

A tento stav netrvá len jeden jediný rok, či dokonca len jeden jediný kvartál roku.

Tento stav s odchodom približne 10 % produktívnych občanov do zahraničia, ktorí by mohli v prípade zamestnania sa v domácej ekonomike vytvoriť zhruba o 10 % vyšší HDP – teda stav, keď následkom ich odchodu je výkon slovenskej ekonomiky nižší zhruba o 10 % oproti tomu, ako by bol, ak by títo občania pracovali doma – tak tento stav netrvá len jeden kvartál, a ani len jeden rok, ale trvá omnoho omnoho dlhšie.

 

Tento stav trvá už dlhých 68 kvartálov, dlhých 17 rokov od vstupu do Únie.

Naša ekonomika nenapreduje tak, ako by napredovala, ak by v nej boli zamestnaní aj tí občania, ktorí pracujú za hranicami. Naša ekonomika pracuje ako ekonomika z ktorej odíde 10 % občanov, t. j. naša ekonomika ide o 10 % nižším výkonom so všetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú.

Ekonomika nielen Slovenska, ale aj iných novopristúpených členských krajín „vďaka“ bezplatnému odčerpávaniu svojich produktívnych občanov ide už sedemnásť rokov na znížený výkon. Na nižší výkon než v prípade, ak by títo, v zahraničí pracujúci občania, pracovali v svojich rodných ekonomikách.

 

A zrejme žiadnu z krajín, ktoré týchto bezplatne odčerpávaných zahraičných občanov zamestnávajú, nikdy tento fakt netrápil, a iste ich netrápi ani v súčasnosti.

Nikoho nejak zvlášť netrápilo, že tie ekonomiky, z ktorých sú pracovníci odčerpávaní, idú na znížený výkon.

Nikto sa neprepadoval a neprepaduje nad tým, že predsa títo zahraniční pracovníci – tieto zahraničné výrobné prostriedky – boli predsa „vyrobení“ na náklady ich rodných krajín, na náklady ich spoluobčanov.

Nikoho z krajín zamestnávajúcich zahraničných pracovníkov, nikoho z kompetentných inštitúcií Únie  to netrápi ani v súčasnosti, a ak do toho nebude nikto vŕtať, tak ich to nebude trápiť ani v budúcnosti.

 

Jednoducho, ekonomiky novopristúpených členských krajín idú týmto zníženým ekonomickým tempom už od svojho vstupu do Únie, už od r. 2004.

Nikto im nikdy nepomáhal, nikto – počas toho dlhého sedemnásťročného obdobia bezplatného hromadného odčerpávania pracovnej sily z novopristúpených členských krajín Únie – z kompetentných inštitúcií EU im počas tohto ich sedemnásťročného ochudobneného výkonu ich ekonomík neponúkol pomoc vo forme nejakého neomikulášskeho fondu obnovy, ktorý by im pomohol kompenzovať straty ich rozpočtov vzniknuté nemorálnym bezplatným odčerpávaním pracovnej sily, straty ich rozpočtov vzniknuté vynakladaním nákladov v procese dlhodobej výchovy a vzdelávania odčerpávaných pracovníkov.

 

A tí odídení pracovníci z novopristúpených členských krajín neboli v drvivej väčšine odčerpaní ekonomikami krajín mimo Európy.

Tých pracovníkov z novopristúpených členských krajín neodčerpali USA, ani Čína či Rusko, alebo India, či Austrália.

Tých pracovníkov z novopristúpených členských krajín vo väčšine prípadov bezplatne odčerpali ekonomiky bohatších členských i nečlenských krajín Únie, ekonomiky bohatších európskych krajín. Tej istej únie, ktorej členovia sú aj novopristúpené členské krajiny.

 

Nikto neprišiel za týmito krajinami s nejakým kompenzačným solidárnym fondom, ktorý by riešil tento nízkootáčkový chod ich ekonomík spôsobený odchodom ich občanov za prácou do zahraničia, spôsobený bezplatným odčerpávaním pracovníkov z ich rodných krajín, bez spravodlivej kompenzácie nákladov vynaložených počas dlhodobej prípravy zahraničných občanov na zapojenie sa do pracovného procesu.

Bez spravodlivej kompenzácie tými, ktorí týchto pracovníkov už sedemnásť rokov bezplatne odčerpávajú a ktorým toto nemorálne odčerpávanie prináša nesmierne zisky.

Ktorým toto bezkompenzačné odčerpávanie šetrí obrovské náklady, ktoré by museli každoročne vynakladať na výchovu a vzdelávanie vlastných občanov, ak by nemali k dispozícii bezplatne odčerpávaných zahraničných pracovníkov z novopristúpených členských krajín Únie.

Jednoducho, ekonomiky týchto novopristúpených členských krajín si museli počas tých  sedemnástich rokoch spoločnej Únie všetky dôsledky ich nižšieho ekonomického výkonu riešiť sami, bez akejkoľvek pomoci kompetentných inštitúcií EU, bez akejkoľvek masívnej finančnej pomoci zo strany EU, ktorá by im aspoň čiastočne komenzovala tieto straty vyvolané bezplatným odčerpávaním produktívnych občanov z ich rodných krajín.

 

Ekonomiky týchto krajín boli hodené do vody a: „Plávajte ako viete, nikto druhý to za vás neurobí, pomáhajte si sami ako viete“.

Boli postavené pred tvrdú realitu podnikania so všetkými jej dôsledkami.

Každý bol zodpovedný sám za seba a nemohol rátať so žiadnou pomocou zo strany tých, ktorí sa na tomto nemorálnom bezplatnom odčerpávaní občanov zúčastňujú, ktorí na tomto bezplatnom odčerpávaní neskutočne zarábajú, ktorým toto bezplatné odčerpávanie občanov prináša obrovské úspory ich štátnych rozpočtov na úkor rozpočtov krajín, z ktorých sú títo občania odčerpávaní, na úkor rozpočtov novopristúpených členských krajín Únie.

Každý si musel pritiahnuť opasok. Nie popustiť. Pretože v ťažkých časoch sa opasky uťahujú. Teda, aspoň by sa mali.

 

Pretože ak ťažkú situáciu neriešite šetrením, ale pôžičkou, tak vo veľkej časti prípadov to skončí tým, že vám tá pôžička na chvíľu predĺži váš „bezstarostný život“ s hrozivou predtuchou blížiaceho sa ekonomickeho konca, ale potom sa prepadnete do ešte väčšej biedy a budete musieť súhlasiť so všetkým, čo vám váš veriteľ navrhne či lepšie povedané prikáže. Má vás v svojej moci. Splníte všetko to, čo chce. Je jedno či tým dlžníkom je osoba, firma alebo štát. Podvoliť sa musí každý.

V svojom živote ste iste veľakrát videli, ako v mnohých prípadoch osoby, ktoré svoju neľahkú situáciu riešili pôžičkami, sa zadĺžili, a nakoniec, bohužiaľ, v exekúcii prišli o svoj majetok.

 

Zrazu však prišiel koronavírus Covid-19, a EU naraz zistila strašnú vec.

Zastavením pracovného života sa výkon ekonomík nielen tých novopristúpených – ktorý bol už spomalený dovtedajším bezplatným odčerpávaním pracovnej sily z ich krajín – ale aj tých starších členských krajín Únie, prepadol o určitú hodnotu. Pričom najhorší bol druhý kvartál r. 2020, a potom sa tento prepad začal znižovať, ekonomiky sa začali rozbiehať.

 

Čiže na obdobie jedného kvartálu sa ekonomický rast bohatších, a aj chudobnejších členských krajín EU prepadol o jedno až dvojciferné číslo, Únia na to okamžite zareagovala a prišla s nápadom finančnej pomoci formou Fondu obnovy.

Ekonomický prepad sa hneď riešil formou finančnej pomoci.

Ten nápad nebol výsledok spoločnej prosby všetkých členských krajín o finančnú pomoc. Jednoducho, naraz sa – z ničoho nič –  objavila iniciatíva iniciatívnych o pomoci pre všetkých, za podmienok voči ktorým na začiatku ostro vystúpila skupina určitých krajín, s určitými pripomienkami.

 

Nepochybne, jedným z cieľov tejto pomoci členským krajinám Únie je snaha o čo najrýchlejší návrat ich ekonomík na predpandemickú úroveň, zabránenie poklesu spotreby, teda zabránenie zvyšovania nezamestnanosti vplyvom znížených požiadaviek na výrobu, vplyvom poklesu výkonu služieb.

Je však veľmi otázne, do akej miery sa cieľ tejto pôžičky splní.

Naozaj, ten plánovaný vytýčený cieľ pomoci má svoj zmysel, hoci je diskutabilné, či naozaj treba všetkým krajinám pomôcť v takom rozsahu, či by nestačil aj menší, či naozaj musia byť touto pôžičkou až takou mierou zaťažené naše deti, naši vnuci, naši potomkovia. Nie je to voči nim príliš fér … nie je to voči nim vôbec fér.

 

Čiže v prípade ekonomického prepadu jednotlivých členských krajín vplyvom pandémie im je poskytnutá rozsiahla finančná podpora formou pôžičky.

Ale v prípade každoročného, už sedemnásťročného, ekonomického oslabenia novopristúpených členských krajín – v dôsledku nemorálneho a neférového bezplatného odčerpávania pracovnej sily z týchto krajín ich bohatšími súrodencami zo Západnej Európy – sa s týmto problémom kompetentné inštitúcie EU vôbec nikdy nezaoberali, a nikdy sa nič neriešilo, novopristúpené členské krajiny si s tým museli poradiť sami bez cudzej pomoci. Museli si poradiť  tak, ako len vedeli, museli sa spoľahnúť len na vlastnú pomoc.

 

Keď klesne HDP o 10 percent vplyvom koronavírusu, tak je to strašné. Ale keď každoročne odchádza do zahraničia 10 percent produktívnych občanov, tak to už strašné nie je? Veď to je predsa 10 percent HDP. 

 

Tá pôžička je venovaná na pomoc ekonomikám členských krajín, na to, aby čo najskôr svoje ekonomiky rozbehli na  predpandemickú úroveň, a tiež aj na to, aby sme začali rozumnejšiu ekologickú politiku šetriacu naše životné prostredie.

Oficiálny cieľ tejto obrovskej pôžičky je veľmi ušľachtilý, ale treba si aj uvedomiť, že čím väčšia pôžička, tým viac ste zaviazany tomu, kto ju poskytol.

 

Ekonomický prepad členských krajín v jednom kvartáli, možno v jednom roku, vygeneroval obrovskú finančnú pomoc vo forme 750 mld eur.

Prepad v jednom kvartáli či jednom roku odrazu vygeneroval takúto obrovskú sumu peňazí určenú na pomoc, ale to, že novopristúpené členské krajiny už sedemnásť rokov bojujú s oveľa väčším ekonomickým prepadom v dôsledku nemorálneho a neférového bezplatného odčerpávania svojich občanov bohatšími členskými i nečlenskými krajinami Únie – bez minimálnej snahy týchto bohatších krajín o spravodlivú kompenzáciu nákladov vynaložených v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania zahraničných pracovníkov pracujúcich v ich ekonomikách, bez minimálnej snahy kompetentných inštitúcií Únie o riešenie a bez finančnej pomoci zo strany Únie na zvládnutie tohto problému – tak to doteraz nikoho nezaujímalo, a ani nezaujíma.

To už nie je také dôležité ako prepad v jednom kvartáli, finančná pomoc pre novopristúpené členské krajiny, pre štáty, ktoré dodávajú obrovské množstvo bezplatnej pracovnej pomoci členským i nečlenským krajinám Únie už nie je podstatná.

 

Zatiaľ čo každoročný pokles výkonu ekonomík novoprijatých členských krajín Únie, pokles vplyvom bezplatného odčerpávania ich pracovnej sily bohatšími členskými krajinami, kompetentné inštitúcie Únie vôbec, počas sedemnásťročnej existencie projektu EU nikdy neriešili, nikdy neprišli s nejakým návrhom na riešenie tejto situácie negatívne poznačujúcej ekonomický vývoj v novopristúpených členských krajinách, na riešenie situácie, kedy sa straty jedných premietali do ziskov druhých, tak zrazu ekonomický pokles zasahujúci už aj bohatšie členské krajiny, pokles spôsobený pandémiou koronavírusu Covid-19, je príčinou toho, že sa zrazu nachádza riešenie tejto nepriaznivej situácie formou obrovského finančného balíka pomoci.

 

Nikoho to nezaujíma, napriek tomu, že už nie sme nezávislé krajiny Európy, ktoré boli neúprosnými ekonomickými konkurentmi.

My sme predsa združení projektom Európskej únie. V jej prospech, v prospech kompetentných inštitúcií Únie sme sa vzdali množstva svojich národných kompentencií, každá jej členská krajina sa zúčastňuje na financovaní činnosti EU, na financovaní činnosti jej kompetentných inštitúcií, a preto sme prirodzene očakávali, že kompetentné inštitúcie sa budú zaoberať aj problémami zaťažujúcimi vzájomné vzťahy medzi členskými krajinami Únie.

A bezkompenzačné odčerpávanie miliónov pracovníkov z novopristúpených členských krajín Únie ekonomikami jej bohatších členských krajín k takýmto problémom iste patrí.

 

Je smutné, že to nezaujíma zodpovedných, teda že to nezaujíma kompetentné inštitúcie Únie, pretože tento sedemnásťročný pokles výkonu ekonomík novopristúpených členských krajín nie je spôsobený faktormi mimo Únie, na ktoré majú kompetentné inštitúcie len minimálny vplyv – ako to je aj v prípade pandémie koronavírusu Covid-19 – ale tento hospodársky sedemnásťročný pokles je spôsobený nemorálnym prístupom bohatších členských krajín Únie k otázke spravodlivej kompenzácie nákladov vynaložených počas dlhodobého procesu výchovy a vzdelávania občanov novopristúpených členských krajín bezplatne odčerpávaných ekonomikami práve týchto bohatších členských krajín.

Ale veď predsa tieto bohatšie členské krajiny Únie, ktoré pracovnú silu z novopristúpených členských krajín bezplatne odčerpávajú,  to nie sú štáty ležiace mimo nej, mimo Únie, to sú krajiny, ktoré do Únie patria, teda sú to krajiny, ktoré sa majú riadiť rozhodnutiami kompetentných inštitúcií EU, sú to krajiny, ktoré sú povinné rozhodnutia kompententných inštitúcií Únie rešpektovať. Tak ako ich rešpektujú aj iné krajiny.

To znamená, že ak kompetentné inštitúcie EU pristúpia k riešeniu problému bezkompenzačného odčerpávania pracovnej sily z novopristúpených členských krajín, ak o tomto probléme rozhodnú, tak toto rozhodnutie, tento záver riešenia tohto problému by mali rešpektovať všetky krajiny Únie, teda aj tie, ktoré pracovnú silu z novopristúpených členských krajín bezplatne odčerpávajú.

 

Rada je na kompetentných inštitúciach Únie.

To oni musia rozhodnúť, to oni musia nájsť riešenie tohto závažného problému, riešenie vyhovujúce tak členským krajinám, ktoré sú zdrojom odčerpávanej pracovnej sily, ktoré ju „vyrábajú“ len na svoje náklady, ako aj členským krajinám, ktoré ju bezplatne odčerpávajú, bez ich akejkoľvek účasti na spravodlivej kompenzácii nákladov, vynaložených v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania týchto zahraničných pracovníkov, tejto zahraničnej pracovnej sily.

 

Je smutné, že to kompetentné inštitúcie Únie nezaujíma, keďže práve oni sú tými, kto má dostatočné kompetencie na vyvodenie dôsledkov, na vyriešenie tejto situácie devastujúcej ekonomiky novopristúpených členských krajín, situácie, keď ekonomický rast jedných, tých bohatších členských krajín, je zabezpečený aj na úkor životnej úrovne detí a dôchodcov, na úkor občanov novopristúpených členských krajín Únie.

Ide o problém, ktorého podstata tkvie v ignorovaní jedného zo základných ekonomických pravidiel určujúcich vzťah medzi ziskom a nákladmi nevyhnutne vynaloženými za účelom dosiahnutia tohto zisku.

Ide o neustále a bezprecedentné porušovanie pravidla o tom, že náklady vynaložené na dosiahnutie zisku, sa uhrádzajú z takto dosiahnutého zisku.

 

A práve riešenie tohto problému, problému bezkompenzačného odčerpávania produktívnych pracovníkov z ekonomík novopristúpených členských krajín, je vynikajúcou príležitosťou pre kompetentné inštitúcie EU, príležitosťou na prijatie zodpovedných krokov vedúcich k náprave dosiaľ panujúcich nespravodlivých ekonomických vzťahov medzi bohatšími a chudobnejšími členskými krajinami Únie, vzťahov v oblasti zamestnávania zahraničných pracovníkov v ekonomikách jednotlivých členských krajín.

Aktívne zapojenie sa kompetentných inštitúcií Únie do riešenia tohto problému by bolo niečím, čo by jednoznačne pomohlo obrazu Únie v očiach jej občanov, hlavne v očiach občanov novopristúpených členských krajín, čo by narušilo ten neustále silnejúci pocit mnohých občanov, že Únia je nástroj, ktorý vznikol a ktorý slúži na presadzovanie a obranu ekonomických a politických záujmov len niektorých štátov, tých silnejších, na úkor tých druhých, tých slabších.

 

[1] https://www.teraz.sk/ekonomika/pocet-pracujucich-cudzincov-v-sr-je-v/380444-clanok.html?fbclid=IwAR1PwJpYjLiLZVAQjE4GFg7IH8sd%20GoIrMJAUlKh9YzzG63NGFP4ccISDkf0

[2] https://uzitocna.pravda.sk/praca-a-kariera/clanok/475279-zamestnavat-cudzincov-je-vyhodne/

[3] https://ivlcek.blog.pravda.sk/2021/12/28/b4-3-hodnota-nakladov-vynalozenych-na-vychovu-a-vzdelavanie-pracovnika/

[4] https://finweb.hnonline.sk/zahranicna-ekonomika/2187960-z-bruselu-hlasia-najhorsi-pad-ekonomiky-v-historii

 

Nasledujúci príspevok: „A14.2- Devastácia ekonomík novopristúpených členských krajín je Úniou je tolerovaná“

 

 

A25. 6- Lacnú pracovnú silu? A bezplatne? Jasné, že berieme. No, do migrácie nám kecať nebudete!

27.04.2022

Niektorí predstavitelia bohatších členských krajín Únie nám veľa ráz vyčítajú nedostatok solidarity s migrantami a utečencami, operujú tu príbehmi množstva ľudí bez domova, ktorým sme vraj povinní pomôcť, pomôcť systémom ich prerozdeľovania, pretože, veď aj my – novopristúpené členské krajiny – sme zahŕňaní ich finančnou solidaritou, ktorú bohate [...]

A25. 5- A Brusel naďalej úspešne chrápe

19.04.2022

Nemecká ekonomika sa častokrát plne oprávnene dáva za vzor, je takou výkladnou skriňou toho, ako by mala fungovať ekonomika v praxi, je ukážkou toho, ako sa svedomitým prístupom občana k svojej práci a spravodlivou odmenou za ňu formou mzdy, spolu s dobrou organizáciou práce, dá vybudovať úspešná krajina, úspešná ekonomika. Úspech nemeckého modelu ekonomiky je [...]

A25. 4- Akcií máme do aleluja, len tie dividendy keby toľko nemeškali

16.04.2022

Keď vložíte peniaze do akcií nejakej firmy, tak na konci roka dostanete za tieto akcie, za tieto vložené peniaze, určitú časť, určitý diel zo zisku tejto firmy – dividendu. A s našou pracovnou silou, poskytovanou každoročne bezplatne bohatším ekonomikám starších členských i nečlenských krajín EU, je to niečo podobné. Je to niečo také, ako keby sme týmto [...]

Krajský súd / Bratislava / súd /

O synovi generála stíhanom pre fekálne útoky má znovu rozhodnúť krajský súd

04.07.2022 11:19

Krajský súd tiež podľa verdiktu najvyššieho súdu nemá pri rozhodovaní vo veci prihliadať na dva dôkazy.

Dánsko streľba Orestad police kodaň

Streľba v Kodani nesúvisela s terorizmom. Páchateľ mal duševné problémy

04.07.2022 10:39

Streľba v rušnom nákupnom stredisku Field's si v nedeľu popoludní vyžiadala troch mŕtvych a štyroch zranených.

testovanie, testy, koronavírus

Za nedeľu pribudlo 59 prípadov nákazy koronavírusom

04.07.2022 10:28

V nemocniciach je s ochorením COVID-19 hospitalizovaných 250 pacientov.

Ukrajina, Rusko, vojna na ukrajine, Lysyčansk

V priemyselnom Lysyčansku v minulosti drvivo víťazil proruský Janukovyč

04.07.2022 09:43

Lysyčansk je jedným z hlavných priemyselných centier Donbasu, rozsiahleho ťažobného a priemyselného regiónu na východe Ukrajiny.

Ivan Vlček

Demokracia plače, jej najväčší ochrancovia sa tomu smejú a kujú ju na svoj obraz.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 52
Celková čítanosť: 82135x
Priemerná čítanosť článkov: 1580x

Autor blogu

Kategórie