Veľká časť odborníkov pochádzajúcich z novopristúpených členských krajín Únie odchádza po ukončení vysokoškolských štúdií za prácou do iných krajín.
Odchádzajú zo svojich rodných krajín, odchádzajú z krajín, v ktorých boli vynaložené náklady na ich výchovu a vzdelávanie, odchádzajú bez toho, aby niekto tieto náklady kompenzoval tomu, kto ich vynaložil, teda, aby niekto kompenzoval tieto náklady ich rodným krajinám. A odchádzajú aj tí najlepší.
Je to nepríjemný, ale, bohužiaľ, neúprosný fakt.
„A tento fakt je silne demotivujúci pri financovaní procesu vyhľadávania nadaných jedincov. Demotivujúci pre každý štát, ktorého sa toto nemorálne bezplatné odčerpávanie vysokokvalifikovanej pracovnej sily týka.
Nastupuje totiž praktická a oprávnená otázka: „Aký význam má vôbec financovanie procesu vyhľadávania talentov, keď po ukončení vysokoškolských štúdií veľká časť z nich odchádza za prácou do zahraničia? Odchádzajú bez toho, aby sa vrátili nielen peniaze na vyhľadávanie týchto nadaných mladých ľudí, ale aj peniaze vynaložené v procese ich dlhodobej výchovy a vzdelávania.“
A takto sa to deje každý rok.
Každý, každučký rok odíde množstvo odborníkov, a my, ich spoluobčania, sa stále skladáme na nových a nových. Na tých nových, ktorí by mali nahradiť tých odídených. A pokiaľ aj tí noví odídu, no tak sa zasa zložíme na ďaľších a ďaľších, a takto to ide stále dookola.
Je to doslova donekonečna sa opakujúci proces, neustále vyťahujúci peniaze z vrecák nás všetkých, peniaze, ktoré predsa neboli určené na to, aby priniesli zisk iným, oni boli určené na to, aby pomohli ekonomike našej rodnej krajiny, aby pomohli tým občanom, ktorí sa na ne skladali. “ [1]
Kdeže sa vytratilo právo na spravodlivú odmenu za vykonanú prácu?
Tou spravodlivou odmenou tých, ktorí sa na štúdiá týchto odčerpávaných odborníkov a pracovníkov skladali, by bola predsa spravodlivá kompenzácia nákladov vynaložených na tieto štúdiá, na štúdiá týchto odčerpávaných zahraničných občanov.
Spravodlivá kompenzácia zahŕňajúca aj primeraný zisk tých, ktorí tieto štúdiá zabezpečovali, ktorí ich financovali zo svojich daní odvádzaných do štátneho rozpočtu.
Občania tých členských štátov EU, ktorí výchovu a vzdelávanie odčerpávaných pracovníkov financujú, nemajú z toho – okrem prázdnejších peňaženiek – absolútne nič, naopak, musia sa znova a znova skladať na štúdiá nových a nových odborníkov a pracovníkov, ktorí nahradia tých, ktorí už odišli.
A tie peniaze na nové a nové opakované štúdiá nových pracovníkov a odborníkov pôjdu z ich daní, z ich vrecák.
A prostredníctvom daní odvádzaných do štátneho rozpočtu sa skladajú aj státisíce tých, ktorí v dôsledku nízkych platov a života „od výplaty do výplaty“ nemôžu umožniť ďaľšie štúdiá vlastných detí, častokrát nadaných a talentovaných mladých jedincov, ktorých jedinou prekážkou rozvíjania ich nadpriemerného nadania a talentu je nedostatok financií ich rodičov.
Nedostatok financií spôsobený nie neschopnosťou ich rodičov pracovať, ale nedostatok financií spôsobený úbohými platmi ich rodičov. Úbohými platmi spôsobenými nielen pokrivenými ekonomickými vzťahmi medzi bohatšími a chudobnejšími členskými štátmi EU, kde tie bohatšie krajiny žijú aj na úkor tých chudobnejších, ale aj pokrivenými ekonomickými pravidlami a vzťahmi vo vnútri národných ekonomík týchto štátov.
„V roku 2017 bolo v Európskej únii (EÚ) 112,9 milióna ľudí, čiže 22,5 percent obyvateľstva, vystavených riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia, uviedol v utorok Eurostat, štatistický úrad EÚ.“ [2]
Nedostatok financií je mnohokrát určujúcim činiteľom pri rozhodovaní sa o ďaľších štúdiách detí v týchto rodinách.
Bohužiaľ, tento nedostatok financií je charakteristický pre rodiny státisícov detí v novopristúpených štátoch EU žijúcich v biede a chudobe, žijúcich pod hranicou chudoby.
Áno, ide o státisíce detí, ktorým nie je umožnené – z dôvodu zlej materiálnej a finančnej situácie v ich rodinách – ďaľšími štúdiami rozvíjať ich nadpriemerné schopnosti, ich nesmierne nadanie, ich výnimočný talent.
Aj z toho dôvodu, že ich rodičia zo svojich nízkych platov musia prispievať na štúdium tých, ktorí potom úplne bezplatne či zadarmo, ako lacná pracovná sila, odchádzajú pomáhať ekonomikám bohatších členských i nečlenských štátov EU.
Státisíce nadaných mladých ľudí, ktorí nemôžu robiť to, na čo majú schopnosti, na čo majú talent, ale musia robiť to, čo pomôže prežiť ich najbližším.
Nemôžu robiť to, na čo majú vynikajúce predpoklady, vynikajúce dispozície, ale robia to, čo im poskytne aspoň nejaké peniaze umožňujúce skromný život ich detí, skromný život ich rodín, čo im dovolí aspoň trochu pomôcť v ťažkej ekonomickej situácii ich častokrát celoživotnou prácou zničeným rodičom žijúcich z viac než biednych dôchodkov.
Množstvo takýchto talentovaných mladých ľudí, ktorí by mohli byť so svojimi schopnosťami obrovským prínosom pre spoločnosť, pre celú Úniu, pre celý svet, musí riešiť každodenné problémy prežitia.
Ale veď toto je strašné znehodnocovanie toho, čo by nám mohol tento človek priniesť, veď to zúfalo kričiaca degradácia jeho schopností, jeho možností, jeho vynímočného talentu.
Obrovská časť talentovaných mladých ľudí pracuje v úplne iných profesiách, než v tých, v ktorých by sa naplno uplatnili ich dispozície.
Aká obrovská škoda pre nás všetkých. Aké obrovské mrhanie talentom a nadpriemernými schopnosťami týchto ľudí. A vinní sme všetci.
Z predchádzajúcich úvah ako aj z textu predchádzajúceho príspevku [1] vyplýva, že nové členské štáty EU, ktoré sú zdrojom odborníkov, odchádzajúcich po ukončení svojich štúdií za prácou do hospodársky vyspelejších členských krajín EU, nemajú z pochopiteľných – vyššie uvedených – dôvodov evidentný záujem na procese dôkladného vyhľadávania talentov a ďaľšej podpory vzdelávania a rozvoja týchto nadaných a talentovaných mladých ľudí.
A prečo by aj mali mať? Veď za súčasného stavu procesu výchovy a vzdelávania odborníkov v novopristúpených členských krajinách je to pre ne totiž – plne oprávnene – hlboko stratová záležitosť vyťahujúca z vrecák ich občanov peniaze, z nevábnou prognózou ich zhodnotenia.
Týmto novopristúpeným členským krajinám EU sa vôbec nevypláca investovať peniaze do nákladného projektu jednak vyhľadávania mladých talentov, a jednak ďaľšej podpory ich rozvoja a vzdelávania, práve z dôvodu odchodu mnohých z nich – po ukončení ich štúdií – za prácou do bohatších členských štátov EU.
Z dôvodu odchodu za prácou do zahraničia, bez minimálnej perspektívy spravodlivej kompenzácie nákladov vynaložených na ich výchovu a vzdelávanie.
Bez perspektívy spravodlivej kompenzácie v prospech tých, ktorí sa na procese výchovy a vzdelávania týchto odborníkov podieľali, ktorí tento proces finančne zabezpečovali.
Ďaľším dôvodom nízkej podpory projektu vyhľadávania a ďaľšieho rozvoja talentov je absolútny nedostatok financií určených na projekty takéhoto charakteru v národných rozpočtoch mnohých novopristúpených členských štátov.
Absolútny nedostatok financií spôsobený aj ako následok desaťročia odsúvanej a neriešenej problematiky spravodlivej kompenzácie nákladov vynaložených nielen na výchovu a vzdelávanie odborníkov, ale aj na výchovu a vzdelávanie všetkých občanov Východnej Európy odchádzajúcich za prácou do hospodársky rozvinutejších krajín západnej Európy.
A to je na škodu celej EU.
Pretože títo mladí talentovaní odborníci sú pre celú EU jedinečnou príležitosťou k vybudovaniu silnej výskumno-vývojovej základne, o ktorú sa môže oprieť ekonomika celej EU, o ktorú sa môže oprieť ekonomika každého členského štátu EU.
Títo mladí odborníci sú príležitosťou, ktorá môže pomôcť Únii zaradiť sa k špičke hospodárskych subjektov sveta, udávajúcich tón v oblasti výskumu a vývoja.
Na jednej strane sa kladie požiadavka na šetrenie prírodných zdrojov našej planéty, na šetrenie surovinami, energiou, pretože by sme mali zanechať niečo aj tým, čo prídu po nás, našim deťom, vnukom, našim potomkom.
Nemôžeme predsa všetko spotrebovať sami na uspokojenie nie našich základných potrieb, ale spotrebovať na uspokojenie našich nadštandardných požiadaviek, na uspokojenie mnohými z nás vyžadovaného vysoko nadštandardného komfortu a blahobytu.
Učili nás šetriť, a teraz sa všetkým mrhá, doslova sa to propaguje, lebo je to princípom oficiálne pretláčaného hesla našej doby, hesla čo najväčšej spotreby v záujme ekonomického rastu.
Ale tá propagovaná rastúca spotreba je ako tichá, zákerne sa šíriaca nemoc, ako plazivo sa rozširujúca zhubná rakovina, ktorá pomaly ničí telo našej planéty, berie nám to, čo je základ pre život ľudstva, berie nám tak potrebné surovinové zdroje, ničí nám ovzdušie, faunu, flóru, celú prírodu, zabíja nám našu planétu.
Celé to prebieha pomaly, nenápadne, ľudia si ani neuvedomujú tú hrôzu, ktorá nás čoraz viac obkrúca svojimi nemilosrdnými chápadlami, aby ich raz navždy utiahla v smrteľnom stisku. (viď: „E1- Naša planéta nebojuje proti nám, ona sa len bráni nášmu útoku“ [3])
A to plytvanie sa týka aj využívania schopností a talentu mladých ľudí.
Využívanie ich schopností a talentu je minimálne a vysoko neefektívne.
Obrovské množstvo ľudí nerobí to, na čo majú talent, schopnosti, dispozície, nerobí to, čoho vykonávanie by bolo pre spoločnosť oveľa väčším prínosom, ale robí niečo úplne iné len kvôli tomu, aby oni a ich rodiny prežili.
Ale veď títo ľudia by pri využití svojho talentu, svojich najlepších schopností, mohli vyriešiť problémy, ktoré sme zatiaľ nevyriešili, a na ktoré zúfalo hľadáme riešenie.
Zamestnávanie týchto ľudí na pozíciach, ktoré nezodpovedajú ich najlepším schopnostiam, ich danostiam, je odhadzovanie ich talentu, je márnenie toho najlepšieho, čo v nich je.
Tak ako mrháme surovinovými zdrojmi, tak mrháme aj talentom, mrháme najlepšími dispozíciami obrovského množstva mladých ľudí, pochovávame naveky poklad, ktorý nosia v sebe, poklad určený pre nás všetkých.
Vyrastajú nám tu desaťtisíce talentov, ktoré – z dôvodu neriešenia problému spravodlivej kompenzácie nákladov vynakladaných počas prípravy občanov na ich zapojenie sa do pracovného procesu – nikdy nedostanú možnosť tieto svoje nadpriemerné schopnosti, tieto prírodou dané dispozície, ukázať a rozvinúť do podoby, z ktorej by sme profitovali všetci, celá Únia.
Desaťtisíce talentov v rôznych oblastiach, na rôznych úrovniach.
Talenty, ktoré ostanú celý svoj život nevyužité, ktoré tak ako prišli, tak aj odídu. A nikto z nás sa nikdy nedozvie, či to neboli práve oni, ktorí mohli vyriešiť zatiaľ nevyriešené problémy ľudstva.
Na jednej strane nám chýbajú odborníci, a na strane druhej obrovské množstvo nadaných mladých ľudí nemá možnosť, a nikdy ani neukáže, čo v nich je, čo jedinečné v nich drieme, na čo majú nadanie a talent.
Práve preto, že nikto v mladosti nezisťoval ich dispozície, ich schopnosti, nadanie a talent. Nik im ich nepomohol pretaviť do profesie, ktorá by najlepšie zohľadňovala ich danosti.
Či práve niekto z nich by nebol ten, ktorý by porazil Alzheimera alebo objavil liek účinne rozpúšťajúci cholesterolové usadeniny aj v tých najdrobnejších cievach a opäť by boli plne priepustné, bez smrteľne nebezpečných upchávajúcich nánosov.
Možno niektorý z nich by vynašiel spôsob suchého prania bez vody, kedy by ste do daného zariadenia – „práčky“- vložili znečistenú bielizeň, a v ňom by sa z nej odstránili všetky znečisťujúce látky, a ešte by sa aj obohatila o vami navolenú vôňu. Aká obrovská úspora vody.
Či niekto z nich by nebol ten, kto by rozlúštil tajomstvo bezvodičového prenosu elektrickej energie na veľké vzdialenosti, objav využiteľný napr. na dobíjanie akumulátorov družíc či rôznych pracovných staníc umiestnených vysoko v horách alebo dokonca aj na Mesiaci.
Možno niektorý z týchto talentov by zhotovil miniatúrny detektor veľkosti zapaľovača, ktorý po priblížení k ovociu, zelenine, mäsovému výrobku či ľubovoľnej inej potravine by okamžite signalizoval hodnoty všetkých významných zdravie ohrozujúcich látok prekračujúcich povolené hodnoty, napr. dusičnanov, rôznych pesticídov, hormónov, konzervačných látok a i. nachádzajúcich sa v danej potravine – ako by to len zlepšilo kvalitu vyrábaných a predávaných potravín, a zvýraznilo tých poctivo a kvalitne vyrábajúcich producentov potravinárskych výrobkov.
Alebo by niektorý z nich zostrojil diagnostické zariadenie, ktoré by verne dokázalo preniesť pocity bolesti v zuboch, v kolene, pocity pálenia kože, či iné pociťovateľné príznaky ochorení z hocktorej postihnutej časti tela pacienta do nervového systému ošetrujúceho lekára tak, že by tento pociťoval tú istú bolesť, tie isté príznaky ako aj pacient, v príslušnej postihnutej časti tela, v tej istej či zmenšenej, alebo zväčšenej regulovateľnej intenzite.
Ako veľmi by to pomohlo lekárom pri diagnostike ochorení ľudí.
Neoceniteľné pre zubárov, chirurgov, ortopédov, internistov, kožných lekárov a …. a s určitými obmedzeniami či prispôsobeniami by si zvykol aj gynekológ.
Fantazírovanie?
Nie, skôr viera v ľudský um, viera v neohraničené schopnosti človeka. Predsa fantázia dáva ľuďom krídla, a tie im umožňujú vzniesť sa do výšin.
Vysoko, vysoko, nesmierne ďaleko.
Možno, že práve teraz sa borí s problémami stredoškoláka niekto, kto v budúcnosti pomôže vyriešiť – pre ľudstvo v súčasnosti snáď najkritickejší – problém otepľovania klímy, alebo vysokoškolské štúdiá ukončuje ten, kto prinesie prevratnú zmenu v pohľade na problematiku účinnej liečby vírusových ochorení.
Skôr či neskôr, možno už v blízkej budúcnosti, sa iste objaví niekto, kto prekabáti Einsteinov postulát o vraj neprekonateľnej rýchlosti svetla.
Hranice vesmírnych diaľav sa nám otvoria dokorán a cestovné kancelárie so zlacnenými desaťdňovými zájazdmi do iných galaxií budú plesať a prosperovať.
Zatiaľ je to budúcnosť, zatiaľ je to problém. Zatiaľ.
Ale veď problémy sú predsa na to, aby sa riešili.
Ak sa spojíme, ak budeme pracovať pre spoločné dobro, pre dobro nás všetkých, dokážeme všetko, ba ešte aj o trochu viac.
A práve tieto, zatiaľ skryté talenty, sú tými, ktorí majú najväčšiu šancu postupne pretaviť naše nádeje, naše očakávania a sny do skutočnosti, premeniť ich do reálnej podoby.
Tak im túto šancu neberme, ale im pomôžme. Pomôžme im objaviť ten poklad, ktorý nosia v sebe, poklad určený pre nás všetkých.
Koľko ľudí sa s nesmiernym talentom narodí? Nie je ich málo.
Ale u koľkých sa ten talent objaví, podporí, rozvinie a využije? U koľkých sa ten talent pretransformuje do pomoci nám všetkým? Asi skôr u menšiny než väčšiny.
Tak pomôžme týmto mladým ľuďom. Pomôžme im objaviť to, čo môže potom pomôcť nám všetkým. Pomôžme im teraz, keď to potrebujú, a oni nám pomôžu, keď to zas budeme potrebovať my.
Pomôžme im teraz, kým sú mladí, kým sú na to podmienky, pomôžme im objaviť ten poklad, ktorý nosia v hlave ako v trezore.
Záleží len nás, na ľuďoch, ktorí ich obklopujú, či im od toho trezoru pomôžeme nájsť ten správny kľúč.
Pomôžme im v tom, pomôžme im ho nájsť, pomôžme im ten trezor otvoriť, predsa ten poklad je určený pre nás všetkých, pre dobro nás všetkých.
„Veď oni sú tu aj pre nás a my zas pre nich, my všetci sme tu jedni pre druhých.“ [4]
Z hľadiska svojho nadania a schopností sa talenty rozdeľujú na niekoľko skupín.
Na najvyššom stupni stojí génius, ktorých je v populácii asi jedna tisícina promile [5]. To znamená, že jeden z milióna.
Keďže Únia, ako celok, má približne päťsto miliónov občanov, tak štatisticky vychádza, že v EU máme päťsto géniov. Päťsto géniov so zázračným nadaním a schopnosťami. Nevyužitie každého z nich je obrovskou stratou pre nás všetkých, pre celú Úniu.
Päťsto géniov s jedinečnými schopnosťami a nesmiernym talentom.
Verme, že maximum z nich prináša a ešte prinesie ľuďom veľa úžitku, držme im palce a dúfajme, že aspoň niektorému z nich sa čo najskôr podarí dostať aj do Bruselu.
[4] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2021/12/23/d8-skusme-pomoct-tym-ktori-kedysi-pomahali-nam/
[5] https://cs.wikipedia.org/wiki/Talent
stačil by len jeden génius, ktorý by vyriešil... ...
Celá debata | RSS tejto debaty