Rovní a rovnejší, naivní a vyčuraní

Predchádzajúci príspevok: „A9.1- Nenávratne dotujeme ekonomiky bohatších členských krajín Únie“. Slovensko a ďaľšie novopristúpené členské krajiny poskytujú bohatším členským krajinám Únie každý rok obrovské množstvo pracovníkov, ktorých pripravili len na svoje náklady. Ale krajiny, v ktorých sa títo občania novopristúpených členských krajín zamestnávajú, sa nepodieľajú ani tou najmenšou mierou na kompenzácii týchto nákladov.

 ————————————————————————————————————————————————

Tí, ktorí chceli trestať novopristúpené štáty, tak tí, spôsobom, ktorý je vďačným prostriedkom mnohých politikov a médií na celom svete, vyjadrenom príslovím: „Stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou“ potrestali celú Úniu a prispeli výrazným, ak nie rozhodujúcim dielom k odchodu snáď najvýznamnejšieho a najstrategickejšieho člena EU – Spojeného kráľovstva.

A tým dosiahli  také oslabenie Únie, aké by nedosiahol všemožným úsilím ani jej najväčší konkurent či nepriateľ.

A čo je tou trpkou iróniou?

Že práve hlasy tých občanov Spojeného kráľovstva, ktorí hlasovali za Brexit z dôvodu ich hlbokého presvedčenia, že ich krajina svojimi platbami do Eurorozpočtu dopláca na Úniu – a ktorí vôbec alebo len minimálne tušili o obrovskom rozsahu bezplatnej pomoci, ktorú dostáva Spojené kráľovstvo z novopristúpených členských krajín Únie formou pracovnej sily  – tak práve hlasy takto zmanipulovaných občanov Spojeného kráľovstva rozhodli o odídení Spojeného kráľovstva z EU, rozhodli o „úspechu“ Brexitu.

Pretože výsledky hlasovania občanov Spojeného kráľovstva týkajúce sa Brexitu dopadli nasledovne:

Predsedníčka volebnej komisie Jenny Watsonová na radnici v severoanglickom Manchestri uviedla, že potvrdzuje celkovo 33.577.342 odovzdaných hlasov. Z nich 16.141.241 bolo za zotrvanie Británie v EÚ a 17.410.742 za vystúpenie z únie. Zvyšných 25.359 hlasov bolo neplatných.

Za tzv. Brexit teda hlasovalo 51,9 percenta zúčastnených voličov, pokým za zotrvanie Spojeného kráľovstva v EÚ sa ich vyslovilo 48,1 percenta. [1]

Keby tie výsledky dopadli percentuálne 65:35 či 60:40, alebo dokonca aj 55:45.

Ale oni dopadli 51,9:48,1. Taký tesný pretesný rozdiel.

Teda chýbali len necelé dve percentá občanov Spojeného kráľovstva k tomu, aby Brexit neprešiel.

A občania, ktorí hlasovali za Brexit z dôvodu ich nesúhlasu s nadmernými platbami do eurorozpočtu, tvorili podľa prieskumov – z tých všetkých občanov, čo boli za Brexit z rôznych možných dôvodov – dvojcifernú percentuálnu skupinu.

To znamená, že keby bola politikmi a médiami uvádzaná celá, skutočná pravda o vzájomnej pomoci medzi členskými krajinami EU, nielen tá prispôsobená a zdeformovaná pravda, teda keby bolo uvádzané nielen to, že Spojené kráľovstvo nadmerne platí do eurorozpočtu, ale aj to, akú obrovskú bezplatnú pomoc dostáva formou pracovnej sily z novopristúpených členských krajín EU, tak keby bola uvádzaná celá táto pravda o vzájomnej pomoci, potom by tá časť občanov, ktorí v referende hlasovali za Brexit práve z dôvodu ich presvedčenia o jednostranných nadmerných platbách Spojeného kráľovstva do Eurorozpočtu, tak táto časť občanov by vlastne neexistovala.

Totiž nebol by dôvod na jej existenciu.

Pretože práve táto časť občanov, táto budúca časť stúpencov Brexitu by vedela, že za svoje čisté platby, za platby do eurorozpočtu, dostáva Spojené kráľovstvo z novopristúpených členských štátoch ako protihodnotu bezplatnú pomoc vo forme obrovského množstva pracovnej sily, a tým pádom by už nemala dôvod hlasovania za Brexit.

Keby to teda táto časť stúpencov Brexitu vedela, keby vedela, že Spojené kráľovstvo za svoju pomoc dostáva pomoc v minimálne takom istom, ak nie väčšom rozsahu, že dostáva bezplatnú pomoc vo forme pracovnej sily z novopristúpených členských štátov, tak by nemala dôvod hlasovať za Brexit.

A táto časť občanov hlasujúcich za Brexit by teda neexistovala.

A referendum o vystúpení Spojeného kráľovstva by tým pádom dopadlo v prospech zástancov zotrvania v EU.

Brexit –  niekoľko politikov a médií rozhodlo o necelých dvoch percentách.

A necelé dve percentá rozhodli o budúcom osude viac než päťsto miliónov občanov Únie.

Pomohli ste k odchodu Spojeného kráľovstva z EU.

Kto ďalší je na rade? Komu pomôžete ďalej?

„Vďaka Vám“, niektorí predstavitelia EU, niektorí predstavitelia niektorých štátov EU, „vďaka  Vám“, niektoré médiá. Svojím zachovaním ste preukázali EU „neoceniteľnú“ medvediu službu.

Chybou by nebolo uverejnenie celej pravdy. Celej celučkej pravdy, pravdy nielen o tej jednej, ale aj o tej druhej, o tej bezplatnej pomoci, o pomoci formou pracovnej sily z novopristúpených členských štátov Únie.

Chybou bolo uverejnenie len časti pravdy, neúplnej pravdy, zavádzajúcej pravdy, polopravdy. Ak vôbec možno na takýto spôsob uverejňovania informácií použiť slovo pravda či polopravda.

Možno ste svojimi vyhláseniami chceli dosiahnuť niečo, na čom vám záležalo.

Ťažko povedať čo, to viete len vy sami. Bohužiaľ, cesta do pekla je častokrát dláždená dobrými úmyslami.

Čo nám niektorí predstavitelia EU, predstavitelia niektorých členských štátov EU a niektoré médiá navarili, to si budeme musieť zjesť všetci. Vypiť kalich horkosti až do dna.

Nie, tým iste nemožno povedať, že to urobili naschvál, že chceli odchod Spojeného kráľovstva z EU, nie to určite nie.

Nikto si predsa neželal odchod Spojeného kráľovstva zo spoločného zväzku krajín Európy. Nikto si neželal odchod strategického hráča, strategického partnera či už z hľadiska ekonomického, vojenského či politického.

Naisto si to neželali ani títo politici či predstavitelia, a ani média.

Ale tá ich dlhodobá snaha, ich tvrdošijná snaha o upriamenie pozornosti verejnosti len na jeden druh pomoci, bez uvedomenia si ďalekosiahlych následkov tohto ich konania, ich snaha o navodenie dojmu a presvedčenia občanov EU o existencii dvoch skupín štátov – tých, ktoré nezištne pomáhajú, a len do eurorozpočtu vkladajú, a z toho dôvodu majú väčšie právo než tí ostatní o všetkom rozhodovať, určovať, čo je dobré a čo zlé, čo je biele, a čo čierne, čo sa má a čo sa nemá, a čo sa môže a čo nemôže, a tých štátov, ktoré túto pomoc len využívajú, a preto by sa mali v kľúčových veciach bez najmenších výhrad podriaďovať a so všetkým súhlasiť – tak táto ich snaha priniesla to, čo zrejme neočakávali, to, s čím iste nepočítali.

Časť, pomerne veľká časť občanov  Spojeného kráľovstva im uverila. Bohužiaľ, až moc im uverila.

Trpké Pyrrhovo víťazstvo niektorých, na úkor všetkých ostatných.

Po takmer dvanástich rokoch spoločného boja o silnú Úniu … krok späť. Nie, nie krok, veľký skok späť. Nevyhral nik, prehrali sme všetci.

To nie je prehra občanov Spojeného kráľovstva. To neprehrali oni. To je nechcená „výhra“ niektorých politikov, niektorých predstaviteľov EU a niektorých médií. Výhra v tom mieste, kde s ňou absolútne nepočítali.

Brexit je v podstate len logickým dôsledkom rozhodnutia – či lepšie povedané nerozhodnutia – zodpovedných osôb či zodpovedných inštitúcií EU, o neuvádzaní informácie o skutočnom rozsahu bezplatnej pomoci bohatším členským krajinám EU vo forme pracovnej sily.

Nerozhodnutia o uvádzaní veľkosti bezplatnej pomoci vysielanej z novopristúpených členských štátov vo forme pracovníkov, pripravených na svoju budúcu pracovnú činnosť výlučne na náklady svojich rodných krajín.

Prečo nie sú o tejto bezplatnej pomoci, o počte pracovníkov jednotlivých členských krajín legálne zamestnávaných v iných členských krajinách, žiadne informácie?

Prečo nie je táto informácia k dispozícii občanov členských krajín EU?

Informácia, ktorej existencia  mohla zabrániť Brexitu.

Informácia, ktorá je predsa v každej členskej krajine Únie ľahko zistiteľná, s vynaložením minimálnej námahy a minimálnych nákladov.

Veľmi ľahko zistiteľná, na základe legálneho zamestnávania občanov z iných členských štátov Únie.

Veď moment legálneho zamestnania sa občana v ktoromkoľvek členskom štáte Únie predstavuje moment vzniku tejto informácie, informácie, ktorá je zachytená minimálne v elektronickej či papierovej podobe, a môže sa ďalej využívať na rôzne účely.

Predsa uverejnenie informácie o počte legálne zamestnaných občanov jedného členského štátu, zamestnaných v inom členskom štáte, nenarúša práva žiadneho konkrétneho občana, a ani žiadneho iného subjektu, táto informácia nezachytáva žiadne osobné údaje osoby legálne zamestnanej na území  inej členskej krajiny, ako napr.: meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresu atď.

Uverejnenie tejto informácie by slúžilo k tomu, aby občania jednotlivých členských štátov EU mohli vidieť, v akom rozsahu sa ich rodná krajina podieľa na bezplatnej pomoci tomu členskému štátu Únie, v ekonomike ktorého jej občania pracujú.

Je to taký, možno povediac, začarovaný kruh.

Dokiaľ nebude táto informácia prístupná širokej verejnosti, a samozrejme aj tým najvýznamnejším predstaviteľom či už EU, alebo jednotlivých členských krajín Únie, ktorí zrejme nemajú v tejto oblasti až taký potrebný prehľad, dovtedy môže stále niekto vyťahovať fakt o jednostrannej pomoci bohatších členských krajín formou eurofondov v prospech novopristúpených členských krajín a využívať ho – ako sa to začína v poslednom čase stávať politickou módou – ako prostriedok nátlaku, vydierania a vyhrážania sa pri rokovaniach s predstaviteľmi novopristúpených členských štátov.

A keďže táto informácia – o počte pracovníkov z jednotlivých členských krajín pracujúcich v iných členských krajinách – nie je k dispozícii, tak predstavitelia novopristúpených členských krajín, a samozrejme aj rádoví občania, nemôžu argumentovať kvantitatívnymi ukazovateľmi charakterizujúcimi skutočný rozsah tejto bezplatnej pomoci.

Nemôžu argumentovať faktami, ktoré by urobili koniec týmto stále sa opakujúcim neférovým a zavádzajúcim vyhláseniam niektorých predstaviteľov EU a predstaviteľov niektorých členských krajín Únie o vzájomnej pomoci.

A keďže nemôžu argumentovať, tak to zasa len nahráva tým, ktorí stále a stále hovoria len o jednej pomoci, len o jednostrannej finančnej  pomoci v prospech novopristúpených štátov.

A kruh sa uzatvára.

A dôsledok?

Zbytočný nárast negatívnych emócií na jednej, a aj druhej strane, neprinášajúci nič dobrého pre spoločnú budúcnosť projektu EU.

A práve zverejňovaním údajov o množstve pracovníkov jedného členského štátu zamestnaných v ekonomike iného členského štátu by sa predišlo situáciam, keď občania novopristúpených členských štátov sú právom rozhorčení, znechutení a plní negatívnych emócií  po ako mantra sa opakujúcich vyhláseniach tak niektorých predstaviteľov EU, ako aj predstaviteľov niektorých, hlavne starších členských štátov EU, zdôrazňujúcich prínos len určitých starších členských štátov Únie, a ignorujúci, čo sa týka rozsahu, minimálne taký, ak nie väčší, prínos novopristúpených členských štátov Únie.

Opakujúcich sa vyhlásení len o finančnej solidarite, len o finančnej podpore udeľovanej novopristúpeným  členským štátom EU prostredníctvom eurofondov, pričom o bezplatnej pomoci zo strany novopristúpených členských krajín ich bohatším súrodencom v Západnej Európe, o bezplatnej pomoci formou značného množstva lacnej pracovnej sily, niet ani zmienky … ticho ako v hrobe.

A potom sa nemožno čudovať, že tieto zavádzajúce vyhlásenia – zdôrazňujúce len jeden druh pomoci, so zamlčiavaním iného druhu, minimálne tak isto ak nie viac dôležitého – vedú k nárastu rozhorčených reakcií, oprávenene rozhorčených reakcií občanov novopristúpených členských štátov EU.

Vedú k nárastu počtu nie tých občanov, ktorí vidia pozitíva projektu EU, ale vedú k nárastu počtu tých, čo by najradšej projekt EU poslali do minulosti, vedú k nárastu počtu tých odchádzajúcich z tábora prívržencov EU, a k ich presunu do tábora odporcov Únie.

„Nespochybniteľná zásluha“ tých, ktorí uvádzajú len jedny fakty, len tie pre nich výhodné, a druhé, nemenej významné, zamlčujú.

Danajský dar tých, ktorí miesto spájania rozbíjajú.

[1] https://www.teraz.sk/zahranicie/britske-referendum-eu-brexit/203355-clanok.html

Nasledujúci príspevok: „A11- Prečo sa zdôrazňuje len jedna pomoc, a prečo sa tá druhá zamlčuje?“