Obsah predchádzajúceho príspevku: „A12.2- Nevyhnutnosť spravodlivej kompenzácie za odčerpávaných pracovníkov“. Krajiny, ktorým zamestnávanie zahraničných občanov prináša zisky, by sa mali spravodlivou mierou podieľať na kompenzácii nákladov vynaložených v rodných krajinách týchto občanov počas dlhodobého procesu ich prípravy na zapojenie sa do pracovného procesu.
————————————————————————————————————————————–
Každá nová vec, postup, objav, technológia či systém riadenia, ktoré sa zavedú do praxe, do života, prinášajú so sebou nielen pozitíva, ale, bohužiaľ, aj negatíva.
Záleží len na nás, na ľuďoch, ako sa k tým negatívam postavíme, ako im dáme „šancu vyniknúť“, ako čo najviac využijeme tie dobré vlastnosti toho nového, prichádzajúceho, a ako čo najviac potlačíme tie jeho horšie prejavy či vlastnosti.
Pretože tie pozitíva, tie nám prinášajú prospech, ale neošetrenie a prehliadanie tých negatív nám môže priniesť veľa zlého, v konečnom dôsledku môžu priniesť väčšie celkové škody, než prínos toho dobrého.
A väčšinou zanedbanie toho malého negatíva – tej škodlivej vlastnosti – na začiatku jeho vzniku, sa prejaví rastom či zväčšovaním rozsahu jeho nepriaznivých dopadov do takej miery, až v určitej fáze rozsah škodlivých prejavov nadobudne taký rozmer, že čo ich najrýchlejšie neriešenie hrozí veľkými škodami.
A vtedy človek – bohužiaľ, častokrát až vtedy – pristupuje k riešeniu tohto zanedbaného negatíva.
A tak je to aj s pracovnou migráciou medzi jednotlivými štátmi, t. j. s medzištátnou pracovnou migráciou.
Jav pracovnej migrácie existuje už od samého začiatku ľudstva. Počas celej svojej existencie sa ľudia presúvali za prácou nielen medzi rôznymi miestami toho istého regiónu či štátu, ale častokrát odchádzali za prácou aj do iných krajín, odchádzali do celého sveta.
Dôvody, ktoré ich viedli k hľadaniu novej práce, boli rôzne: možnosť vyšších zárobkov, prijateľnejšie pracovné podmienky, rodinné dôvody, túžba za poznaním iných miest sveta a pod.
K hlavným pozitívnym črtám medzištátnej pracovnej migrácie patrí hlavne možnosť práce v zahraničí za vyššiu mzdu či lepšia možnosť pracovnej sebarealizácie, ale aj spoznávanie iných krajín.
A tie negatíva? Nuž, ten nepríjemný sprievodný jav, akým je neférové bezplatné odčerpávanie pracovnej sily z ekonomík hospodársky slabších štátov, je problémom práve v dôsledku neriešenia jeho podstaty od samého začiatku jeho vzniku.
V dôsledku logického a zámerného nezáujmu o jeho vyriešenie tými, ktorých by jeho spravodlivé riešenie finančne zaťažilo, a teda by im prinieslo zníženie ich ziskov dosiahnutých nemorálnym spôsobom nezlučujúcim sa s pravidlami férového podnikania.
Férového podnikania v duchu platných zákonov trhovej ekonomiky.
Odchodu občanov za prácou z jedných krajín do iných sa dlhú dobu nevenovala žiadna pozornosť, pretože počet občanov odchádzajúcich z tých hospodársky slabších štátov do tých ekonomicky silnejších, nepredstavoval podstatnejšie ohrozenie počtov produktívnych občanov v krajinách, z ktorých občania odchádzali.
Kým bol počet odídených občanov malý, tak, vzhľadom k celkovému počtu produktívnych občanov, neboli negatívne účinky tohto odchodu nejak viditeľné.
Čím bol však ten počet odchádzajúcich občanov väčší, tým viac sa začali jeho škodlivé účinky odzrkadľovať na ekonomike príslušných krajín.
Rozsah medzištátnej pracovnej migrácie má – podobne, ako aj iné procesy – určitú tolerovateľnú hranicu, po prekročení ktorej už pôsobí zhubne na ekonomiku rodnej krajiny odchádzajúcich občanov.
Čím viac občanov odíde za prácou do zahraničia, tým viac ich rodná krajina nielenže stráca na ušlých daniach a odvodoch – daň zo mzdy, daň z pridanej hodnoty a spotrebná daň, ktorými by títo občania v prípade zamestnávania sa v svojej rodnej krajine prispievali do jej štátneho rozpočtu, odvody na zdravotné a dôchodkové poistenie – ale tým viac stráca štát aj na nákladoch vynaložených na výchovu a vzdelávanie týchto „emigrovaných“občanov, teda na nákladoch vynaložených počas dlhodobého procesu prípravy občana na zapojenie sa do pracovného procesu.
V prípade odchodu občana za prácou do zahraničia sa tak nielen každým rokom či mesiacom, ale aj každým týždňom či každým dňom zmenšuje eventuálne možný dosiahnuteľný zisk jeho rodného štátu z tohto svojho „emigrovaného“ občana. Zisk, ktorý predstavujú vlastne tie dane, odvádzané občanom do štátneho rozpočtu krajiny, v ktorej je tento občan zamestnaný.
Totiž, čím dlhšie pracuje občan v zahraničí, tým viac daní odvedie do štátneho rozpočtu tej zahraničnej krajiny, v ktorej pracuje.
Do štátneho rozpočtu tej zahraničnej, nie tej svojej.
O čo väčší čas zo svojho produktívneho života prepracuje občan v zahraničí pre zahraničného zamestnávateľa, a o čo väčší čas tak odvádza dane do cudzej štátnej pokladnice, o to kratší čas môže potom pracovať v svojom rodnom štáte, o to kratší čas môže odvádzať dane do štátneho rozpočtu svojej rodnej krajiny.
A nástup globalizácie bol tým, čo rozsah medzištátnej pracovnej migrácie zväčšil do nebývalých rozmerov.
Straty, len vo forme nákladov vynaložených na výchovu a vzdelávanie občanov odídených za prácou do zahraničia – straty vo forme ušlých daní a odvodov už ani nespomínajúc – dosahujú obrovské hodnoty.
Nemorálne bezkompenzačné odsávanie pracovnej sily formou bezplatnej medzištátnej pracovnej migrácie sa stalo obľúbenou nepísanou normou nielen bohatších členských krajín Únie, ale ekonomicky bohatších krajín celého sveta.
Toto bezkompenzačné odčerpávanie pracovnej sily prináša nielen obrovské zisky – generované prácou zamestnávaných zahraničných pracovníkov – krajinám, ktoré odmietajú účasť na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených počas dlhodobého procesu prípravy týchto pracovníkov na ich zapojenie sa do pracovného procesu, teda vynaložených počas dlhodobého procesu výchovy a vzdelávania týchto pracovníkov v ich rodných krajinách, prináša nielen obrovskú úsporu nákladov pre štátne rozpočty krajín, ktoré pracovnú silu bezplatne odčerpávajú a ktoré ktoré by v prípade neexistencie zahraničných pracovníkov museli tieto náklady vynaložiť na prípravu pracovníkov z radov vlastných občanov, ale prináša aj obrovské straty krajinám, ktoré tieto náklady vynakladajú, teda rodným krajinám týchto pracovníkov.
Poznámka:
Problematike pracovnej migrácie a s ňou spojenej problematike zatiaľ neriešeného nespravodlivého bezplatného odčerpávania pracovnej sily z ekonomicky chudobnejších krajín (napr. zo Slovenska a z iných chudobnejších členských krajín Únie, z Ukrajiny), javu, ktorý je príčinou značného poškodzovania ekonomík krajín bezplatne poskytujúcich značné množstvá pracovníkov iným bohatším krajinám, sú venované nasledovné tri, priebežne doplňované blogy:
A-Blog: „Rovní a rovnejší, naivní a vyčuraní“, (začína príspevkom A1[1])
B-Blog: „My znášame náklady, ale zisky už zhŕňajú iní“, (začína príspevkom B1 [2])
C-Blog: „Úniu áno, ale nie takúto“, začína príspevkom C1 [3])
Tieto tri blogy A, B a C zahrňujú nielen opis jedného z najzávažnejších doteraz neriešených problémov v EU, teda opis bezplatného odčerpávania lacnej pracovnej sily z novopristúpených členských krajín Únie, ale aj čoraz hrozivejšie dôsledky tohto odčerpávania.
A práve v štvrtom blogu D („Odvďačme sa rodičom“ ) – začínajúci príspevkom D0 [4] – je opísané riešenie tohto problému.
Blog D je, vlastne, odpoveďou na otázky kladené v blogoch A, B a C.
Blog D („Odvďačme sa rodičom“ ) zahrňuje opis riešenia, ktoré by zlepšilo situáciu v mnohých problémových oblastiach ekonomiky. V prvom rade by zlepšilo neľahkú finančnú situáciu množstva našich rodičov a dôchodcov a riešenie tejto ich zlej ekonomickej situácie by následne spôsobilo reťazovú reakciu samovoľného zlepšenia stavu v mnohých ďaľších problémových oblastiach ekonomiky, konkrétne by pomohlo so zlepšením v nasledovných oblastiach:
nízka pôrodnosť, starnutie obyvateľstva, zvyšovanie veku odchodu do dôchodku, skorší odchod do dôchodku, zapojenie sa problematických a dlhodobo nezamestnaných občanov do pracovného procesu, nezamestnanosť mladých ľudí, nelegálna práca, lepšia regulácia migračného prúdu z Afriky či Ázie, skvalitnenie výchovno-vzdelávacieho procesu na školách, väčšie zapájanie sa rodičov do vzdelávacieho procesu dieťaťa, zlepšenie školskej dochádzky, zväčšenie starostlivosti o vlastné zdravie, zvýšenie motivácie rodičov k ochrane detí pred užívaním návykových látok, zabezpečenie dostatočného množstva odborníkov a vysokokvalifikovaných pracovníkov pre potreby členských krajín EU, oživenie ekonomiky, pozitívna diskriminácia starších občanov pri zamestnávaní sa, podpora predaja domácich potravín na domácom trhu, rast domácej poľnohospodárskej výroby a na ňu naväzujúceho potravinárskeho priemyslu a zvýšenie úrovne potravinovej sebestačnosti, viacdetná rodina ako prostriedok na zníženie uhlíkovej stopy, zlepšenie finančnej situácie starších bezdetných párov, zefektívnenie ekonomiky nahradením pasívnej pracovnej sily aktívnou a i.
– nízka pôrodnosť (viď príspevok „D24.1.6 – Peniaze len tým, ktorých deti pracujú a pôrodnosť vzrastie“ [5], resp. kapitoly D24.1, D24.1.1- D24.1.4 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z www stránky [11])
– starnutie obyvateľstva resp. omladenie populácie (kapitoly D24.2, D24.2.1 a D24.2.2 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z www stránky [11])
– zvyšovanie veku odchodu do dôchodku resp. jeho zníženie (kapitola D24.3 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z www stránky [11])
– skorší odchod do dôchodku (viď príspevok „D24.3 [6], resp. kapitola D24.3 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– zapojenie sa problematických a dlhodobo nezamestnaných občanov do pracovného procesu a nezamestnanosť mladých ľudí (viď príspevok „D24. 4- Dlhodobo nezamestnaní občania ako účinná brzda ekonomiky, čo s tým?“ [7], resp. kapitola D24.4 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– nelegálna práca (viď príspevok „D24.5 – Práca na čierno, čo s ňou?“ [8], resp. kapitola D24.5 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– lepšia regulácia migračného prúdu (viď príspevok „D24. 6- Migračný prúd rastie, ale bol by tu recept“ [9], resp. kapitoly D24.6 a D24.6.1 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– skvalitnenie výchovno-vzdelávacieho procesu dieťaťa (kapitola D24.8 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– väčšie zapájanie sa rodičov do vzdelávacieho procesu dieťaťa (kapitola D24.8 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– zlepšenie školskej dochádzky (kapitola D24.8 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– zväčšenie starostlivosti o vlastné zdravie (kapitola D24.7 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– zvýšenie motivácie rodičov k ochrane detí pred užívaním návykových látok (kapitola D24.7.1 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– zabezpečenie dostatočného množstva odborníkov a vysokokvalifikovaných pracovníkov pre potreby členských krajín EU (kapitoly D24.10 a D24.10A súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– oživenie ekonomiky (kapitola D24.9 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– pozitívna diskriminácia starších občanov pri zamestnávaní sa (kapitola D24.11 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– podpora predaja domácich potravín na domácom trhu (kapitoly D24.13 a tiež D34.5.1 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– rast domácej poľnohospodárskej výroby a na ňu naväzujúceho potravinárskeho priemyslu (kapitoly D24.13 a tiež D34.5.1 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– zvýšenie úrovne potravinovej sebestačnosti (kapitoly D24.13 a tiež D34.5.1 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– viacdetná rodina ako prostriedok na zníženie uhlíkovej stopy (kapitola D24.12 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– zlepšenie finančnej situácie starších bezdetných párov (kapitola D24.14 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– zefektívnenie ekonomiky nahradením pasívnej pracovnej sily aktívnou (kapitola D24.15 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
Príspevky týchto štyroch, vyššie spomenutých blogov A, B, C a D, sú tvorené väčším či menším prepracovaním, resp. doplnením, jednotlivých kapitol (častí), zhruba pred rokom uverejneného, a, zatiaľ, nedokončeného súboru: „Odvďačme sa rodičom“, stiahnuteľného z www stránky: https://www.ivl.sk/ [11].
Jednotlivé kapitoly tohto súboru – „Odvďačme sa rodičom“ – umiestneného na stránke [11] sú prepracuvávané a prispôsobované požiadavkám kladeným na formu blogových príspevkov a sú uverejňované ako príspevky v štyroch, už vyššie spomenutých blogoch A, B, C, a D.
A posledný blog „E“:„Nezničme si ju skôr, než z nej vykročíme“ (začína príspevkom E1 [10]) sa zaoberá problematikou otepľovania našej planéty a diskutabilného spôsobu jeho riešenia spočívajúceho v nákladnom znižovaní emisií oxidu uhličitého produkovaných ľudskou činnosťou.
[1] https://vlcekivan.blog.pravda.sk/2021/12/20/a1-zla-situacia-dochodcov/
[4] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2021/12/18/uvod/
[8] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/08/25/d24-5-praca-na-cierno-co-s-nou/
[9] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/10/22/d24-6-migracny-prud-rastie-ale-bol-by-tu-recept/
[11] https://www.ivl.sk
Nasledujúci príspevok: „A13.1- Globalizácia zviditeľňuje neriešený problém medzištátnej pracovnej migrácie“
Celá debata | RSS tejto debaty