Obsah predchádzajúceho príspevku: „A14.3- Prečo EU mlčí, prečo zatvára oči, prečo nepomôže tým, ktorým by pomôcť mala“. Napriek tomu, že bezplatné odčerpávanie pracovnej sily z novopristúpených členských krajín devastuje ich ekonomiky, kompetentné inštitúcie EU schovávajú pred týmto problémom hlavu do piesku.
——————————————————————————————————————–
Vzdelávací proces v každej krajine – či už na základných, stredných alebo aj verejných vysokých školách – je financovaný zo štátneho rozpočtu.
Po ukončení vzdelávacieho procesu sa absolventi jednotlivých škôl rozpŕchnu nielen po celom území rodnej krajiny, ale za prácou odchádzajú aj do zahraničia.
Hoci by štát iste privítal, keby sa zapájanie absolventov do pracovného procesu zhodovalo s potrebami jednotlivých regiónov krajiny, nemôže zabrániť tomu, že pri hľadaní zamestnania budú pre nich, z pochopiteľných dôvodov, atraktívnejšie ekonomicky bohatšie regióny štátu – a, samozrejme, oblasť hlavného mesta so širším okolím – ktoré sú vyhľadávanejšími nielen kvôli ponuke vyšších miezd, ale ponúkajú aj lepšie možnosti sebarealizácie a kvalitnejšie podmienky pre život ich rodín.
A osobitným lákadlom z hľadiska zárobkových možností je pre absolventov jednotlivých škôl práca v ekonomicky bohatších členských i nečlenských krajinách Únie.
Aj napriek vznikaniu týchto disproporcií s rozmiestňovaním absolventov pri ich zapájaní sa do pracovného procesu na území rodnej krajiny, problém ich nerovnomerného rozmiestňovania je pre štát ešte prijateľný v tom zmysle, že vlastne nezávisle na tom, v ktorej jeho časti, teda, v ktorej časti krajiny, v ktorom regióne, sa absolventi zamestnajú, všetky dane vygenerované ich prácou – daň zo mzdy, daň z pridanej hodnoty, spotrebná daň – napĺňajú štátny rozpočet ich rodnej krajiny.
Napĺňajú presne ten istý štátny rozpočet, z ktorého sa vynakladali náklady v dlhodobom procese ich vzdelávania na základnej, strednej, prípadne aj vysokej škole.
Tak isto aj ich odvody na zdravotné a dôchodkové poistenie pomáhajú zdravotníctvu a dôchodcom v ich rodnej krajine.
A, samozrejme, aj zisk, ktorý pomohli vytvoriť svojou prácou svojmu zamestnávateľovi, je zdaňovaný v ich rodnom štáte, to znamená, že daň z tohto zisku ide do štátneho rozpočtu ich rodnej krajiny, nezávisle na tom, či má zamestnávateľ daného pracovníka umiestnenú výrobnú jednotku v najchudobnejšom regióne krajiny alebo v tom najbohatšom.
Teda nezávisle na tom, v ktorom regióne krajiny, v ktorom samosprávnom územnom celku krajiny sa občan po ukončení vzdelávacieho procesu na strednej alebo vysokej škole zamestná, tak nielen jeho daň zo mzdy, ale aj odvody na zdravotné a dôchodkové poistenie z jeho mzdy idú v prospech jeho rodnej krajiny.
Daň ide v prospech jej štátneho rozpočtu, odvody na zdravotné poistenie v prospech jej zdravotného systému a odvody na dôchodkové poistenie sa prerozdeľujú medzi aktuálnych dôchodcov v rodnej krajine.
Čiže ak sa občan zamestná v ekonomike svojej rodnej krajiny, tak prostredníctvom dane odvádzanej zo svojej mzdy spláca náklady, ktoré jeho rodná krajina vynaložila v dlhodobom procese jeho vzdelávania na základnej, strednej, prípadne aj vysokej škole.
Avšak v prípade, ak po ukončení vzdelávacieho procesu odíde občan za prácou do zahraničia, náklady vynaložené jeho rodnou krajinou v procese jeho vzdelávania sa nesplácajú, pretože daň z jeho mzdy ide do štátneho rozpočtu tej krajiny, v ktorej sa zamestnal.
To znamená, že náklady vynaložené na jeho vzdelávanie, teda náklady vynaložené na mzdy pedagógov, ktorí ho vzdelávali, sa nevracajú, sa nezhodnocujú tak, ako v prípade občanov, ktorí sa zapoja do pracovného procesu v ekonomike rodnej krajiny.
A stávajú sa tak pre štátny rozpočet jeho rodnej krajiny určitou stratou.
Stávajú sa tým väčšou stratou, čím väčšiu dobu prepracuje občan v ekonomike zahraničnej zamestnávateľskej krajiny.
A potenciálnou stratou pre ekonomiku rodnej krajiny sa pochopiteľne stávajú aj odvody na zdravotné a dôchodkové poistenie, pretože občan ich odvádza v zahraničnej zamestnávateľskej krajine.
A toto je vlastne jeden nepríjemný, doteraz neriešený problém nielen Európskej únie či Európy, ale celého sveta.
Problém, ktorý výraznou mierou prispieva k prehlbovaniu priepasti medzi ekonomickou úrovňou bohatých a chudobnejších krajín, k prehlbovaniu priepasti medzi životnými úrovňami obrovského množstva čoraz chudobnejších a malého množstva čoraz bohatších občanov.
Ekonomiky hospodársky slabších novopristúpených členských krajín EU sú poškodzované tým, že ich vzdelávací systém – realizovaný prostredníctvom základných, stredných a vysokých škôl – slúži nielen ako dodávateľ, resp. ako zdroj odborníkov a všeobecne zdroj kvalifikovaných pracovníkov požadovaných profesií pre potreby vlastných ekonomík, ale bohužiaľ, tento vzdelávací systém slúži aj ako bezplatný výrobca, bezplatný dodávateľ či bezplatná liaheň pracovníkov rôznych profesií pre celú EU, predovšetkým pre všetky bohatšie členské i nečlenské štáty EU.
Ekonomicky chudobnejšie novopristúpené členské štáty EU nie sú odšťavované ekonomikami bohatších krajín Západnej Európy len finančne – t. j. tým, že musia vynakladať náklady v procese dlhodobého vzdelávania tých občanov novopristúpených krajín Únie, ktorí sú po ukončení vzdelávacieho procesu odčerpávaní ekonomikami bohatších členských i nečlenských krajín EU – ale sú týmto spôsobom vysávané z už aj tak nedostatkovej pracovnej sily v svojich ekonomikách.
V prípade, že by k nám tieto bohatšie štáty poslali vzdelávať napr. stotisíc svojich detí, a my by sme im ich vzdelávali počas dlhodobého procesu vzdelávania na základnej, strednej, prípadne aj vysokej školy – samozrejme na naše náklady – a po ukončení vzdelávacieho procesu by títo mladí občania odišli späť do svojich rodných štátov bez toho, aby za toto dlhodobé vzdelávanie ich rodné krajiny zaplatili našej krajine náklady, ktoré vynaložila na vzdelávanie ich občanov, tak naše štáty by prišli „len“ o finančné prostriedky vynaložené na vzdelávanie týchto stotisíc zahraničných mladých občanov.
Avšak neprišli by sme o našu pracovnú silu, neprišli by sme o našich pracovníkov, pretože to neboli naši občania, ale občania iných štátov.
Boli to občania tých krajín, ktoré ich k nám dali ako deti, aby sme ich bezplatne vzdelávali, aby sme im poskytli bezplatné vzdelanie.
Ak však vzdeláme našich rodných občanov, a z nich stotisíc odíde za prácou do bohatších ekonomík Západnej Európy, tak prídeme nielen o finančné prostriedky vynaložené na vzdelávanie tých našich stotisíc odídených občanov, ale prídeme aj o našu pracovnú silu, prídeme o pracovníkov, ktorí svojou prácou vytvárajú hodnoty, prídeme o týchto stotisíc našich produktívnych občanov, ktorí už nie sú zdrojom daní pre svoju rodnú krajinu, pre našu rodnú krajinu, ale ktorí sú zdrojom dane zo mzdy pre tú zahraničnú ekonomiku, v ktorej sa zamestnali, a ktorej prinášajú aj daň z pridanej hodnoty a spotrebnú daň, pretože svoju mzdu čiastočne míňajú aj na území zahraničnej zamestnávateľskej krajiny.
A, samozrejme, v prospech tejto ekonomiky odvádzajú aj odvody na dôchodkové a zdravotné poistenie.
A aj daň zo zisku, ktorý svojou prácou pomáhajú vytvoriť svojmu zahraničnému zamestnávateľovi, sa tiež odvádza do štátneho rozpočtu zahraničnej krajiny. Tej krajiny, v ekonomike ktorej sú naši občania zamestnaní.
Tých stotisíc našich „emigrovaných“ občanov, to neboli rodní občania západných štátov, ich budúca pracovná sila, vzdelaná u nás na naše náklady, ale to boli naši rodní občania, naša plánovaná budúca pracovná sila, s ktorou naša ekonomika rátala, pracovná sila vzdelaná u nás, a pochopiteľne, na naše náklady.
Štát financuje zo štátneho rozpočtu vzdelávanie mladých ľudí na základných, stredných a aj verejných vysokých školách, a podstatné je preňho, aby po ukončení vzdelávacieho procesu ostali pracovať v svojej rodnej krajine, a pomáhali tak vytvárať hodnoty, prinášali dane do štátneho rozpočtu, do štátneho rozpočtu krajiny, ktorá financovala ich vzdelávanie, a, samozrejme, prinášali aj odvody.
V opačnom prípade, t. j. v prípade ich odchodu za prácou do zahraničia, stráca štát každým dňom, ktorý prepracujú v zahraničí.
Stráca na potenciálnych daniach, pretože tak daň z ich mzdy, ako aj DPH a spotrebná daň, ktoré zaplatia v nakupovaných výrobkoch a službách na území cudzieho zamestnávateľského štátu, sú odvádzané v prospech štátneho rozpočtu ich zamestnávateľskej krajiny.
A tak isto prichádza ich rodná krajina aj o odvody na dôchodkové a zdravotné poistenie.
Ale veď táto daň zo mzdy nášho občana pracujúceho v zahraničí je ziskom štátneho rozpočtu jeho zamestnávateľského štátu.
A, predsa zo zisku sa uhrádzajú náklady, vďaka vynaloženiu ktorých tento zisk vznikol.
A preto by určitá časť z tohto zisku mala ísť na spravodlivú kompenzáciu nákladov vynaložených v dlhodobom procese vzdelávania nášho občana.
Bez nákladov vynaložených na vzdelávanie nášho občana, vynaložených v jeho rodnej krajine, by predsa tento zisk nikdy nemohol vzniknúť.
Pretože ak by sa občan nevzdelával, tak by nemal potrebné schopnosti a zručnosti na vykonávanie tej práce, ktorú v zahraničí vykonáva.
Veď by nevedel minimálne písať, čítať a počítať, a nemal by ani ďaľšie vedomosti, poznatky či návyky, čiže by nemal základné schopnosti, ktoré by mu umožnili zaradiť sa do pracovného procesu na určitej pracovnej pozícii.
Zahraničný štát zamestnávajúci nášho občana však neprispieva ani najmenšou čiastkou na spravodlivú kompenzáciu nákladov vynaložených v dlhodobom procese vzdelávania tohto občana.
Zo svojho zisku, teda z dane odvedenej zo mzdy nášho občana do jeho štátneho rozpočtu, neoddeľuje ani tú najmenšiu časť ako kompenzáciu týchto nákladov.
A pravidlo platné na celom svete, pravidlo o tom, že zo zisku sa spravodlivo uhrádzajú náklady, vďaka vynaloženiu ktorých tento zisk vznikol, z neznámych – a možno dobre známych – príčin prestáva platiť.
Poznámka:
Problematike pracovnej migrácie a s ňou spojenej problematike zatiaľ neriešeného nespravodlivého bezplatného odčerpávania pracovnej sily z ekonomicky chudobnejších krajín (napr. zo Slovenska a z iných chudobnejších členských krajín Únie, z Ukrajiny), javu, ktorý je príčinou značného poškodzovania ekonomík krajín bezplatne poskytujúcich značné množstvá pracovníkov iným bohatším krajinám, sú venované nasledovné tri, priebežne doplňované blogy:
A-Blog: „Rovní a rovnejší, naivní a vyčuraní“, (začína príspevkom A1[1])
B-Blog: „My znášame náklady, ale zisky už zhŕňajú iní“, (začína príspevkom B1 [2])
C-Blog: „Úniu áno, ale nie takúto“, začína príspevkom C1 [3])
Tieto tri blogy A, B a C zahrňujú nielen opis jedného z najzávažnejších doteraz neriešených problémov v EU, teda opis bezplatného odčerpávania lacnej pracovnej sily z novopristúpených členských krajín Únie, ale aj čoraz hrozivejšie dôsledky tohto odčerpávania.
A práve v štvrtom blogu D („Odvďačme sa rodičom“ ) – začínajúci príspevkom D0 [4] – je opísané riešenie tohto problému.
Blog D je, vlastne, odpoveďou na otázky kladené v blogoch A, B a C.
Blog D („Odvďačme sa rodičom“ ) zahrňuje opis riešenia, ktoré by zlepšilo situáciu v mnohých problémových oblastiach ekonomiky. V prvom rade by zlepšilo neľahkú finančnú situáciu množstva našich rodičov a dôchodcov a riešenie tejto ich zlej ekonomickej situácie by následne spôsobilo reťazovú reakciu samovoľného zlepšenia stavu v mnohých ďaľších problémových oblastiach ekonomiky, konkrétne by pomohlo so zlepšením v nasledovných oblastiach:
nízka pôrodnosť, starnutie obyvateľstva, zvyšovanie veku odchodu do dôchodku, skorší odchod do dôchodku, zapojenie sa problematických a dlhodobo nezamestnaných občanov do pracovného procesu, nezamestnanosť mladých ľudí, nelegálna práca, lepšia regulácia migračného prúdu z Afriky či Ázie, skvalitnenie výchovno-vzdelávacieho procesu na školách, väčšie zapájanie sa rodičov do vzdelávacieho procesu dieťaťa, zlepšenie školskej dochádzky, zväčšenie starostlivosti o vlastné zdravie, zvýšenie motivácie rodičov k ochrane detí pred užívaním návykových látok, zabezpečenie dostatočného množstva odborníkov a vysokokvalifikovaných pracovníkov pre potreby členských krajín EU, oživenie ekonomiky, pozitívna diskriminácia starších občanov pri zamestnávaní sa, podpora predaja domácich potravín na domácom trhu, rast domácej poľnohospodárskej výroby a na ňu naväzujúceho potravinárskeho priemyslu a zvýšenie úrovne potravinovej sebestačnosti, viacdetná rodina ako prostriedok na zníženie uhlíkovej stopy, zlepšenie finančnej situácie starších bezdetných párov, zefektívnenie ekonomiky nahradením pasívnej pracovnej sily aktívnou a i.
– nízka pôrodnosť (viď príspevok „D24.1.6 – Peniaze len tým, ktorých deti pracujú a pôrodnosť vzrastie“ [5], resp. kapitoly D24.1, D24.1.1- D24.1.4 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z www stránky [11])
– starnutie obyvateľstva resp. omladenie populácie (kapitoly D24.2, D24.2.1 a D24.2.2 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z www stránky [11])
– zvyšovanie veku odchodu do dôchodku resp. jeho zníženie (kapitola D24.3 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z www stránky [11])
– skorší odchod do dôchodku (viď príspevok „D24.3 [6], resp. kapitola D24.3 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– zapojenie sa problematických a dlhodobo nezamestnaných občanov do pracovného procesu a nezamestnanosť mladých ľudí (viď príspevok „D24. 4- Dlhodobo nezamestnaní občania ako účinná brzda ekonomiky, čo s tým?“ [7], resp. kapitola D24.4 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– nelegálna práca (viď príspevok „D24.5 – Práca na čierno, čo s ňou?“ [8], resp. kapitola D24.5 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– lepšia regulácia migračného prúdu (viď príspevok „D24. 6- Migračný prúd rastie, ale bol by tu recept“ [9], resp. kapitoly D24.6 a D24.6.1 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– skvalitnenie výchovno-vzdelávacieho procesu dieťaťa (kapitola D24.8 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– väčšie zapájanie sa rodičov do vzdelávacieho procesu dieťaťa (kapitola D24.8 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– zlepšenie školskej dochádzky (kapitola D24.8 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– zväčšenie starostlivosti o vlastné zdravie (kapitola D24.7 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– zvýšenie motivácie rodičov k ochrane detí pred užívaním návykových látok (kapitola D24.7.1 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– zabezpečenie dostatočného množstva odborníkov a vysokokvalifikovaných pracovníkov pre potreby členských krajín EU (kapitoly D24.10 a D24.10A súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– oživenie ekonomiky (kapitola D24.9 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– pozitívna diskriminácia starších občanov pri zamestnávaní sa (kapitola D24.11 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– podpora predaja domácich potravín na domácom trhu (kapitoly D24.13 a tiež D34.5.1 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– rast domácej poľnohospodárskej výroby a na ňu naväzujúceho potravinárskeho priemyslu (kapitoly D24.13 a tiež D34.5.1 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– zvýšenie úrovne potravinovej sebestačnosti (kapitoly D24.13 a tiež D34.5.1 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– viacdetná rodina ako prostriedok na zníženie uhlíkovej stopy (kapitola D24.12 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– zlepšenie finančnej situácie starších bezdetných párov (kapitola D24.14 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– zefektívnenie ekonomiky nahradením pasívnej pracovnej sily aktívnou (kapitola D24.15 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
Príspevky týchto štyroch, vyššie spomenutých blogov A, B, C a D, sú tvorené väčším či menším prepracovaním, resp. doplnením, jednotlivých kapitol (častí), zhruba pred rokom uverejneného, a, zatiaľ, nedokončeného súboru: „Odvďačme sa rodičom“, stiahnuteľného z www stránky: https://www.ivl.sk/ [11].
Jednotlivé kapitoly tohto súboru – „Odvďačme sa rodičom“ – umiestneného na stránke [11] sú prepracuvávané a prispôsobované požiadavkám kladeným na formu blogových príspevkov a sú uverejňované ako príspevky v štyroch, už vyššie spomenutých blogoch A, B, C, a D.
A posledný blog „E“:„Nezničme si ju skôr, než z nej vykročíme“ (začína príspevkom E1 [10]) sa zaoberá problematikou otepľovania našej planéty a diskutabilného spôsobu jeho riešenia spočívajúceho v nákladnom znižovaní emisií oxidu uhličitého produkovaných ľudskou činnosťou.
[1] https://vlcekivan.blog.pravda.sk/2021/12/20/a1-zla-situacia-dochodcov/
[4] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2021/12/18/uvod/
[8] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/08/25/d24-5-praca-na-cierno-co-s-nou/
[9] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/10/22/d24-6-migracny-prud-rastie-ale-bol-by-tu-recept/
[11] https://www.ivl.sk
Nasledujúci príspevok: „A14.5- Štát sa o svoje samosprávne územné celky stará, EU problémy svojich členských krajín ignoruje“
+++++++++áno, čistá, nefalšovaná, pravá... ...
O to asi šlo- získať odbyt na tovar, získať... ...
Celá debata | RSS tejto debaty