Obsah predchádzajúceho príspevku: „A14.5- Štát sa o svoje samosprávne územné celky stará, EU problémy svojich členských krajín ignoruje“. Kompetentné inštitúcie EU nemajú záujem na riešení problému bezplatného odčerpávania pracovnej sily z novopristúpených členských krajín.
———————————————————————————————————————
I.
Presne tak ako je ekonomický rozvoj každého štátu ovplyvnený ekonomickým rozvojom jeho jednotlivých samosprávnych územných celkov, tak isto aj ekonomický rozvoj EU ako celku je závislý od ekonomického rozvoja jej jednotlivých členských krajín.
Tých ekonomicky silnejších, a tiež aj tých ekonomicky menej silných.
Štát a jeho vládne inštitúcie pomáhajú na základe svojich kompetencií riešiť spory medzi jeho samosprávnymi územnými celkami a problémy týkajúce sa jednotlivých samosprávnych územných celkov nachádzajúcich sa na jeho teritóriu.
A presne tak isto aj EU a jej kompetentné inštitúcie by mali na základe svojich právomocí, na základe kompetencií zverených jej jej členskými krajinami, pomáhať nielen pri riešení sporov a konfliktov, ktoré zaťažujú vzájomné vzťahy medzi jej jednotlivými členskými štátmi, ako aj tých, ktorých následky presahujú hranice jednotlivých členských štátov EU vo vzťahu k tretím krajinám, ale by mali pomáhať aj pri riešení problémov týkajúcich sa jednotlivých členských štátov, pri riešení niektorých ich vnútorných problémov, ktorých úspešné vyriešenie si vyžaduje zapojenie inštitúcií EU, ktorých rozhodnutia sú v určitých oblastiach nadriadené rozhodnutiam kompetentných inštitúcií týchto krajín.
Teda tento prístup kompetentných inštitúcií Únie k riešeniu vzájomných sporov medzi jej členskými krajinami by sa mal týkať aj situácie, keď sa časť členských a aj nečlenských krajín EU neúmerne vysokou, už dávno netolerovateľnou mierou priživuje na výsledkoch práce druhých, hospodársky menej rozvinutejších členských i nečlenských krajín Únie.
Priživuje sa tým spôsobom, že sa odmieta účastniť na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených na dosiahnutie týchto výsledkov, teda sa odmieta účastniť na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených v dlhodobom procese prípravy zahraničných občanov na ich zapojenie sa do pracovného procesu.
Odmieta sa účastniť na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených v rodných krajinách tých zahraničných občanov, ktorých zamestnáva v svojich ekonomikách, a takýmto svojím nemorálnym a neférovým správaním už dlhodobo prispieva k zväčšovaniu rozdielov medzi ekonomicky bohatšími a ekonomicky chudobnejšími členskými krajinami Európy, k zväčšovaniu rozdielov medzi životnými úrovňami občanov zneužívajúcich a zneužívaných krajín.
Od riadiacich inštitúcií EU ako najvyšších kompetentných orgánov EU sa právom očakáva aktívna zaangažovanosť pri riešení tak vzájomných sporov medzi jej členskými štátmi, ako aj pri riešení mnohých problémov jej jednotlivých členských krajín.
Aktívna zaangažovanosť práve preto, pretože spravodlivé vyriešenie týchto sporov a problémov prispieva k stabilizácii ekonomík jednotlivých členských krajín Únie, a tým aj k stabilizácii a posilneniu celej Únie.
Veď EU tiež predsa iste záleží na tom, aby bola ako celok silná.
A silná ako celok bude vtedy, keď každá jej časť, každý jej členský štát bude ekonomicky na čo najvyššej úrovni.
Tu platí oveľa viac ako inokedy príslovie: „Reťaz je taká silná, aký silný je jej najslabší článok.“
Cieľom riadiacich inštitúcií EU – tak isto, ako aj cieľom riadiacich inštitúcií štátu vzhľadom na jeho jednotlivé samosprávne územné celky – bolo, je, a malo by byť čo najintenzívnejšie vyrovnávanie ekonomických rozdielov medzi jej jednotlivými členskými štátmi.
Pretože rozdiely vo výkonnosti ekonomík jednotlivých členských štátov EU majú za následok aj rozdielne priemerné mzdy občanov v týchto krajinách.
A práve tieto rozdielne priemerné mzdy, tieto rozdielne príjmy v jednotlivých štátoch EU, sú hlavnou príčinou toho, že ľudia z tých ekonomicky slabších členských štátov Únie odchádzajú, a budú stále odchádzať za lepšie platenou prácou do tých ekonomicky silnejších členských štátov EU, do krajín s vyššími mzdami.
Práve vyššie mzdy v silnejších ekonomikách Európy sú príčinou mohutného jednosmerného toku občanov z novopristúpených členských krajín Únie, z krajín Východnej Európy, do ekonomicky bohatších členských i nečlenských krajín Únie.
Na jednej strane tento jednosmerný presun za prácou z východu na západ, jednosmerný presun charakterizovaný veľkým počtom občanov z ekonomicky chudobnejších novopristúpených členských štátov EU do tých bohatších, znamená nielen vznik výrazného deficitu pracovnej sily v krajinách, z ktorých títo občania odchádzajú, ale priamoúmerne s počtom odchádzajúcich občanov narastajú aj finančné straty krajín, z ktorých títo občania odchádzajú.
Finančné straty spojené s nákladmi vynaloženými počas dlhodobého procesu výchovy a vzdelávania odchádzajúcich občanov, spojené s nákladmi, ktoré vynaložili ich rodičia a ich rodné krajiny.
A, samozrejme, k týmto stratám patria aj straty vzniknuté tak únikom potenciálnych daní (daň zo mzdy, daň z pridanej hodnoty, spotrebná daň, daň zo zisku, ktorý pomáha svojmu zahraničnému zamestnávateľovi vytvoriť odídený občan), ako aj únikom potenciálnych odvodov na dôchodkové a zdravotné poistenie.
Na strane druhej občania odchádzajúci z novopristúpených členských štátov EU pomáhajú ekonomicky bohatším krajinám Európy – na úkor svojich rodných krajín, na úkor svojich spoluobčanov – aktívne riešiť ich problémy s akútnym nedostatkom pracovnej sily v ich ekonomikách, a zároveň im šetria finančné prostriedky, ktoré by museli tieto ekonomicky bohatšie krajiny vynaložiť, ak by chceli zabezpečiť vzdelávanie požadovaných odborníkov a pracovníkov rôznych profesií z radov vlastného obyvateľstva.
Tých odborníkov a tých pracovníkov, ktorých teraz nahrádzajú zahraniční odborníci a pracovníci neustále odčerpávaní z novopristúpených členských krajín.
Čím dlhšie bude existovať ekonomická nerovnováha medzi jednotlivými členskými štátmi Únie, t. j. čím dlhšie bude existovať rozdiel medzi ekonomickou úrovňou chudobnejších novopristúpených členských štátov a ekonomickou úrovňou bohatších starších členských štátov Únie, tým dlhšie budú trvať aj rozdiely v mzdách obyvateľov týchto dvoch skupín členských štátov Únie.
A čím budú tieto rozdiely v ekonomických úrovniach jednotlivých krajín výraznejšie, tým výraznejšie budú aj rozdiely v mzdách.
Teda z tohto dôvodu, t. j. z dôvodu značne rozdielnych hodnôt miezd medzi členskými štátmi EU, budú mať ekonomicky rozvinutejšie členské štáty EU zaručený stály prísun pracovnej sily z novopristúpených členských krajín Únie.
Pretože ľudia budú odchádzať z jedných krajín do druhých vtedy, kým budú existovať rozdiely v mzdách medzi týmito krajinami, a budú odchádzať tým častejšie a v tým väčšom počte, čím väčšie tieto rozdiely v mzdách budú.
Naopak, zmenšovanie ekonomického rozdielu medzi staršími, bohatšími členskými štátmi a chudobnejšími, novopristúpenými členskými štátmi EU bude „hrozbou“ pre zatiaľ pomerne stály a garantovaný bezplatný prísun lacnej a kvalifikovanej pracovnej sily z novopristúpených štátov Únie do ekonomicky bohatších členských krajín Únie, do ekonomík bohatších krajín Západnej Európy.
A každej takejto hrozbe treba predsa aktívne čeliť.
Čeliť tak ekonomicky, ako aj politicky. Vhodnými zákonmi, cielenou legislatívou … aj na tej najvyššej úrovni.
Proces bezplatného odčerpávania pracovnej sily z novopristúpených členských krajín bude tým efektívnejší, bude mať tým väčší úspech – samozrejme, úspech z pohľadu tých krajín, ktoré zahraničných pracovníkov z ich rodných krajín bezplatne odčerpávajú a zamestnávajú v svojich ekonomikách – čím viac dobre platených pracovných pozícií bude k dispozícii v bohatších krajinách zamestnávajúcich zahraničných pracovníkov, ako aj čím menej pracovných pozícií, hlavne dobre platených pracovných pozícií, bude k dispozícii v krajinách, z ktorých je pracovná sila odčerpávaná.
Totiž, čím viac pracovných miest, čím viac pracovných príležitostí, čím viac dobre finančne ohodnotených pracovných príležitostí bude vznikať v krajinách, z ktorých je pracovná sila odčerpávaná, tak tým viac sa zvýši pravdepodobnosť toho, že sa pracovník zamestná v rodnej krajine a neodíde za prácou do zahraničia.
Čo nie je pre krajinu, ktorá zahraničných pracovníkov potrebuje, dobrá správa, pretože jej to sťažuje proces získavania pracovníkov.
Naopak, čím menej pracovných príležitostí je v krajine, tým väčší tlak vzniká na odchod občanov z tejto krajiny, na ich odchod za prácou do zahraničia.
Čím menej pracovných príležitostí je v danej krajine, tým viac to pomáha bohatším krajinám v získavaní lacnej pracovnej sily z tejto krajiny.
Menej pracovných príležitostí, menej výrobných jednotiek, znamená aj menší objem výroby, teda zníženie objemu tovaru vyrobeného v danej krajine a dodávaného na domáci trh.
Aby aj napriek zníženiu objemu výroby v danej krajine, napriek nízkemu počtu výrobných jednotiek (závody, fabriky, výrobné prevádzky, firmy), napriek zníženiu počtu pracovníkov v rodnej ekonomike, nedošlo k zhoršeniu situácie v zásobovaní obyvateľstva danej krajiny potrebným tovarom, je jeho nedostatok, spôsobený nedostatočnými kapacitami domácej produkcie, nahrádzaný pružným dovozom zo zahraničia.
A krajiny, ktoré svojím nemorálnym správaním rapídne prispievajú k narastaniu ekonomickej priepasti medzi staršími a novšími členskými krajinami Únie – k narastaniu priepasti medzi tými, ktoré bezplatne pracovnú silu odčerpávajú a tými, ktoré ju zasa bezplatne dávajú a znášajú celú ťarchu nákladov vynaložených počas dlhodobej prípravy tejto pracovnej sily, týchto pracovníkov, na zapojenie sa do pracovného procesu – dostávajú vynikajúcu príležitosť na posilnenie sily svojich ekonomík na úkor krajín, z ktorých je pracovná sila odčerpávaná.
Pokles počtu zamestnávaných občanov v danej krajine, pokles výroby a teda zníženie objemu domácej výroby a následný dovoz tovaru zo zahraničia znamená rapídne oslabenie príjmov štátneho rozpočtu práve v dôsledku poklesu domácej produkcie.
Poklesom počtu zamestnávaných občanov klesá objem dane z ich miezd, a, samozrejme, klesne aj objem počtu odvodov na zdravotné a dôchodkové zabezpečenie.
Poklesom počtu zamestnávaných pracovníkov u ich zamestnávateľov dochádza k poklesu objemu výroby, čo vedie k zmenšeniu ziskov domácich výrobcov, a z menších ziskov bude aj menší objem z nich odvádzanej dane, odvádzanej do štátneho rozpočtu.
To čo je pre ekonomiky jedných krajín pohromou, teda zníženie objemu ich výroby, to sa stáva darom z nebies pre tie druhé.
Pokles domácej produkcie v jedných krajinách, v tých chudobnejších, v tých, z ktorých je pracovná sila bezplatne odčerpávaná, znamená obrovskú exportnú príležitosť pre zahraničných výrobcov z tých bohatších členských krajín, ktoré bezplatne pracovnú silu odčerpávajú, ktoré pokles domácej produkcie v chudobnejších členských krajín radi nahradia svojou produkciou, svojimi výrobkami vyrobenými aj pomocou bezplatne odčerpávanej lacnej pracovnej sily práve z tých krajín, do ktorých budú tieto výrobky exportovať, pomocou lacnej pracovnej sily bezplatne odčerpávanej z novopristúpených členských krajín.
Každé oslabenie výroby, každé zníženie objemu výroby v novopristúpených členských krajinách znamená obrovskú príležitosť pre produkčné kapacity bohatších členských krajín, ktoré akýkoľvek výpadok produkcie na domácom trhu novopristúpených členských krajín bleskurýchle nahradia zvýšením svojej produkcie a jej exportom na trhy novopristúpených členských krajín.
Čím viac sa oslabí výroba v novopristúpených členských krajinách, čím viac to teda negatívnym spôsobom zasiahne ich ekonomiky, tým to bude väčším dobrodením pre ekonomiky tých bohatších krajín, pre ekonomiky tých krajín, ktoré ten výpadok výroby v novopristúpených členských krajinách ihneď nahradia svojím exportom.
II.
Čím viac pracovných príležitostí, čím viac výrobných jednotiek – firiem, závodov, podnikov, výrobných prevádzok – bude k dispozícii na teritóriu ekonomicky bohatších členských štátov EU, tým viac pracovnej sily môžu tieto krajiny odčerpať a viazať z novopristúpených členských štátov EU, a naopak tým menej pracovnej sily zostane k dispozícii v novopristúpených členských štátoch Únie.
A čím menej pracovnej sily bude v novopristúpených štátoch EU k dispozícii, tým viac v nich klesá – aj kvôli nedostatku pracovníkov – ochota podnikateľských subjektov zakladať nejaké výrobné jednotky (výrobné prevádzky, závody, fabriky, podniky).
Ekonomiky bohatších členských krajín majú všetko potrebné na výrobu tovaru ľubovoľného druhu, a jediné, čo im chýba je pracovná sila.
Jej odčerpávaním z novopristúpených členských krajín získavajú minimálne tri výhody: odčerpávajú kvalifikovanú pracovnú silu, odčerpávajú lacnú pracovnú silu, a ich najväčšia výhoda je v tom, že túto lacnú pracovnú silu odčerpávajú bezplatne, t. j. absolútne sa nezúčastňujú sa na spravodlivej kompenzácii nákladov, ktoré boli vynaložené počas dlhodobej prípravy občana na zapojenie sa do pracovného procesu, teda ktoré boli vynaložené v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania občana v jeho rodnej krajine.
A tým ušetria svojim štátnym rozpočtom obrovské náklady, ktoré by museli v prípade neexistencie zahraničnej pracovnej sily vynaložiť na prípravu požadovaných pracovníkov z radov vlastného obyvateľstva.
Čím viac dobre platených pracovných miest bude k dispozícii v ekonomicky silnejších krajinách Západnej Európy, a naopak, čím menej pracovných príležitostí, čím menej výrobných jednotiek bude k dispozícii v novopristúpených členských krajinách EU, tým menšia tu bude zamestnanosť, tým menej sa v týchto novopristúpených členských štátoch EU vyprodukuje výrobkov a poskytne služieb, t. j. tým menší bude objem výroby a poskytnutých služieb.
A, ako už bolo uvedené, menší objem výroby znamená menší zisk výrobcu a z menšieho zisku je menší objem dane zo zisku, dane smerovanej do štátneho rozpočtu.
Menší objem výroby znamená aj menej pracovníkov, a teda znamená menší objem dane odvedenej z miezd týchto pracovníkov, dane tiež napĺňajúcej štátny rozpočet.
A menší počet pracovníkov znamená zasa menej odvodov na zdravotné poistenie, odvodov pomáhajúcich zdravotnému systému krajiny, ako aj menej odvodov na dôchodkové poistenie, odvodov prerozdeľovaných medzi aktuálnych dôchodcov.
Prerozdeľovaných medzi tých istých dôchodcov, ktorí sa niekedy prostredníctvom svojich daní, v čase, keď ešte pracovali, skladali aj na náklady potrebné na vzdelávanie a výchovu aj tých mladých ľudí, ktorí teraz pracujú v zahraničí.
Čím menší objem výroby bude v krajinách, z ktorých pracovná sila odchádza, čím menej výrobných jednotiek tu bude, teda čím menej pracovných príležitostí tu bude vytvorených, tak tým viac budú musieť ich občania – z dôvodu nedostatku pracovných príležitostí – odchádzať za prácou tam, kde je týchto pracovných príležitostí viac, kde ich je dostatok.
Teda do zahraničia, do bohatších členských i nečlenských krajín Únie, do ekonomicky bohatších krajín Západnej Európy.
Ale to znamená, že daň zo mzdy nášho občana, zamestnaného v zahraničí, pôjde do štátneho rozpočtu tej krajiny, v ktorej sa zamestnal.
A aj daň zo zisku zahraničného zamestnávateľa, ktorý tohto nášho občana zamestnáva, zo zisku, ktorý pomohol svojou prácou vytvoriť aj náš občan zamestnaný v zahraničí, ide tiež do štátneho rozpočtu zahraničnej zamestnávateľskej krajiny.
A v prospech tejto zahraničnej krajiny idú aj odvody na dôchodkové a zdravotné poistenie odvádzané zo mzdy nášho občana.
Tie odvody nejdú v prospech tých dôchodcov, ktorí sa niekedy skladali na výchovu a vzdelávanie tohto nášho občana odídeného do zahraničia, ale idú v prospech tých dôchodcov, ktorí sa nikdy nezúčastňovali na nákladoch vynakladaných na jeho výchovu a vzdelávanie.
A aj odvody na zdravotné poistenie, ktoré tento náš občan odvádza v zahraničí, neslúžia na zlepšenie zdravotnej starostlivosti tých, ktorí kedysi svojimi odvodmi na zdravotné poistenie zabezpečovali poskytovanie zdravotnej starostlivosti aj jemu a jeho blízkym, ale pomáhajú tým, ktorí nikdy neprispievali na zlepšenie kvality nášho zdravotného systému.
Ako už bolo povedané, daň zo mzdy odvádzaná do štátneho rozpočtu má slúžiť aj na to, aby sa prostredníctvom jej časti, pravidelne, spravidla mesačne, splácali náklady vynakladané v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania občana.
Ale tento účel spĺňa táto daň len vtedy, ak pracuje občan v ekonomike rodnej krajiny.
Pretože ak pracuje občan v zahraničí, tak táto daň, daň z jeho mzdy, napĺňa cudzí štátny rozpočet, napĺňa štátny rozpočet zahraničnej zamestnávateľskej krajiny.
A ani jej najmenšia časť už nejde na kompenzáciu nákladov, ktoré boli niekedy vynaložené počas dlhodobého procesu prípravy tohto občana na jeho zapojenie sa do pracovného procesu.
A to teda znamená, že v prípade zamestnania sa občana v zahraničí sa vôbec nesplácajú náklady, ktoré rodná krajina vynaložila v procese jeho výchovy a vzdelávania.
III.
Výroba, výroba a ešte raz diverzifikovaná výroba výrobkov s vysokou pridanou hodnotou s vlastným silným výskumom a vývojom, s finálnou výrobou – teda nie s výrobou len náhradných dielov, ktoré vám vyrobí množstvo ochotných záujemcov po celom svete, ale s výrobou hotových, na okamžité použitie pripravených výrobkov s čo najvyššou pridanou hodnotou – je tým, čo ženie ekonomiku každej krajiny dopredu, čo rapídne a jednoznačne prispieva k rastu životnej úrovne jej občanov, čo nepredstaviteľne pomáha zvyšovaniu miezd.
Ak nám takáto výroba bude chýbať, ak bude chýbať v našich novopristúpených členských krajinách, ak ju budeme mať len slabo rozvitú, tak nemôžeme očakávať, že naša krajina bude ekonomicky prekvitať, že jej občania budú slušne žiť.
Skôr naopak. Budú naďalej ekonomicky živoriť.
Výroba znamená množstvo pracovníkov, ktorí odvádzajú daň zo svojej mzdy, ktorí platia odvody na dôchodkové a zdravotné poistenie.
Daň zo mzdy plní štátny rozpočet a prerozdeľuje sa na financovanie chodu všetkých oblastí ekonomiky: školstvo, zdravotníctvo, polícia, armáda, verejná správa atď.
Odvody na dôchodkové poistenie sa prerozdeľujú medzi aktuálnych dôchodcov, prerozdeľujú sa medzi tých dôchodcov, ktorí sa kedysi prostredníctvom dane zo svojej mzdy skladali na našu výchovu a naše vzdelávanie, oni nám kedysi požičiavali, a bolo by od nás pekným gestom, keby sme im to teraz vrátili.
Odvody na zdravotné poistenie zabezpečujú zasa efektívny chod zdravotníctva.
Toho zdravotníctva, ktoré využívajú aj deti a rodičia tých, ktorí pracujú v zahraničí, ale ktorí svoje odvody na zdravotné poistenie odvádzajú v prospech zdravotného systému zahraničnej zamestnávateľskej krajiny.
Pracovníci si zo svojej mzdy kupujú výrobky a platia služby.
Každou kúpou nejakého výrobku, každou zaplatenou službou spôsobia odvod dane z pridanej hodnoty do štátneho rozpočtu a pri kúpe niektorých vybraných výrobkov (benzín, nafta, elektrická energia, plyn, alkoholické nápoje, tabakové výrobky) zaplatia ešte aj spotrebnú daň, ktorá tiež napĺňa štátny rozpočet.
Napĺňa štátny rozpočet tej krajiny, v ktorej sa daný výrobok kupuje.
Kúpou výrobkov či platením za poskytované služby – prostredníctvom peňazí zo svojej mzdy – tak pracujúci občania znova prispievajú k ďaľšiemu napĺňaniu štátneho rozpočtu, čiže každou kúpou nejakého tovaru či zaplatením nejakej služby zvyšujú množstvo peňazí v našej spoločnej peňaženke, ktorá slúži nám všetkým.
Navyše touto kúpou výrobkov a platením za poskytované služby spôsobujú opakovanú či dokonca aj zvýšenú výrobu týchto výrobkov a nárast objemu týchto služieb, a zvýšená výroba či nárast objemu služieb sú zasa spojené so zamestnávaním nových pracovníkov, ktorí generujú ďaľšie, už vyššie spomenuté finančné benefity (daň zo mzdy pracovníka, odvody na zdravotné a dôchodkové zabezpečenie), ktoré idú v prospech nás všetkých, idú do nášho štátneho rozpočtu, pomáhajú nášmu zdravotnému a dôchodkovému systému.
A čo je dôležité, zamestnanec pomáha svojou prácou vytvoriť svojmu zamestnávateľovi zisk, a daň z tohto zisku napĺňa tiež štátny rozpočet tej krajiny, v ktorej má zamestnávateľ svoju výrobnú prevádzku a v ktorej je pracovník zamestnaný.
Menší objem výroby a služieb znamená menej produktívnych občanov, menej pracovníkov v ekonomike.
A čím menej pracovníkov, tým menej dane z ich miezd odvedených do štátneho rozpočtu.
Čím menej pracovníkov, tým menej miezd, a menší objem miezd spôsobuje aj menšiu spotreba tovaru v danej krajine a menej poskytnutých služieb v prospech občanov, čiže tým menej dane z pridanej hodnoty, ako aj menej spotrebnej dane, a tiež aj menej odvodov na dôchodkové a zdravotné poistenie.
O to všetko bude štátny rozpočet príslušnej krajiny ochudobnený, o to menej bude na podporu školstva a zdravotníctva, na podporu iných odvetví ekonomiky, o to menej peňazí bude v prospech našich detí, našich starších ľudí, nás všetkých, nás, občanov tejto krajiny.
Čím väčší bude rozdiel vo výkone ekonomík týchto štátov, t. j. čím viac sa bude zvyšovať ekonomický rozdiel medzi staršími, ekonomicky silnejšími členskými štátmi EU a novopristúpenými, ekonomicky slabšími členskými štátmi Únie, tým viac sa bude zvyšovať aj rozdiel medzi platmi občanov jednej a druhej skupiny členských štátov … a zasa sa to všetko dookola opakuje…
… tým väčšou mierou budú odchádzať naši občania za prácou do zahraničia, tým dlhšie budú mať ekonomicky rozvinutejšie štáty západnej Európy zabezpečený bezplatný stály prísun lacnej a kvalifikovanej pracovnej sily z novopristúpených členských krajín Únie aj do budúcnosti.
Čo je tým najlepším, čo si môžu tieto bohatšie členské i nečlenské krajiny Únie priať.
A čo sa budú, prirodzene, vo vlastnom záujme snažiť aj čo najdlhšie zachovať.
Ináč by išli proti svojim ekonomickým záujmom.
Znižovanie rozdielu medzi úrovňami ekonomík v novopristúpených členských krajinách a úrovňami ekonomík bohatších členských krajín Únie, teda znižovanie rozdielu medzi výškou platov v novopristúpených členských krajinách a výškou platov v bohatších členských krajinách Únie hrá jednoznačne v prospech vysychania neoceniteľného bezplatného prúdu lacných pracovníkov z novopristúpených členských krajín smerujúceho do bohatších členských i nečlenských krajín Únie.
A ekonomiky bohatších členských krajín iste nemajú ani ten najmenší záujem na vysychaní tohto bezplatného prúdu lacných pracovníkov z iných členských krajín.
Veď práve z dôvodu rozdielnych výšok miezd medzi chudobnejšími a bohatšími členskými krajinami Únie majú ekonomicky bohatšie krajiny Západnej Európy zabezpečený pravidelný bezplatný prísun lacnej pracovnej sily, pravidelný bezplatný prísun zahraničných pracovníkov z novopristúpených členských krajín Únie, na výchovu a vzdelávanie ktorých nevynaložili ani jedno jediné euro.
Výchova a vzdelávanie týchto zahraničných pracovníkov boli zabezpečené výlučne na náklady ich rodičov a ich rodnej krajiny.
A keďže občania tých krajín Európy, z ktorých odchádzajú za prácou do ekonomicky rozvinutejších členských štátov EU – teda aj občania z novopristúpených členských krajín EU – sú vychovávaní a vzdelávaní na náklady svojich rodičov a svojich rodných krajín, potom títo odídení občania ekonomicky silnejším členským a aj nečlenským krajinám EU garantujú ušetrenie značných finačných prostriedkov, ktoré by ináč museli tieto krajiny vynaložiť na adekvátnu výchovu a vzdelávanie pracovníkov z radov vlastného obyvateľstva.
Teda, čím dlhšie sa podarí udržiavať čo najväčší ekonomický rozdiel medzi staršími a novšími členskými štátmi EU, tým dlhšie sa podarí tiež udržiavať rozdiel v mzdách občanov týchto dvoch skupín členských krajín.
A čím dlhšie sa podarí udržiavať čo najväčší rozdiel v mzdách medzi staršími a novšími členskými štátmi EU, tým dlhšie je zabezpečený proces neustáleho odchodu občanov z krajín z nižšími mzdami do krajín s vyššími mzdami, teda tým dlhšie budú mať ekonomicky silnejšie staršie členské štáty EU zaručený a zabezpečený stály bezplatný prísun lacnej a kvalifikovanej pracovnej sily z novopristúpených členských krajín EU.
Lacnej a kvalifikovanej pracovnej sily, ktorá je dôležitou podmienkou vysokej produktivity práce.
Čo sa vlastne plne zhoduje s požiadavkou a zámerom ekonomicky bohatších členských krajín Únie na potrebu stáleho zabezpečenia bezplatného prísunu lacnej pracovnej sily.
V prirodzenom záujme ekonomicky bohatších štátov nie je stieranie rozdielu medzi úrovňami ekonomík bohatších a chudobnejších štátov, pretože práve existencia tohto rozdielu im zabezpečuje stály prísun bezplatnej pracovnej sily.
Čím bude rozdiel medzi úrovňami ekonomík bohatších a chudobnejších krajín väčší, tým intenzívnejší prísun pracovnej sily budú mať bohatšie ekonomiky zabezpečený.
A naopak, čím bude tento rozdiel medzi úrovňami ich ekonomík menší, tým menší bude rozdiel medzi mzdami v týchto dvoch skupinách krajinách, tým menší prísun pracovníkov z novopristúpených členských krajín budú mať bohatšie členské krajiny zabezpečený, tým viac budú ich ekonomiky ohrozené nedostatkom lacnej kvalifikovanej pracovnej sily.
A to si iste tieto bohatšie krajiny Únie neželajú.
Požiadavkou bohatších členských i nečlenských krajín Únie je, predsa, čo najväčší prísun pracovníkov, to znamená stieranie ekonomického rozdielu medzi novopristúpenými členskými krajinami a bohatšími členskými krajinami bude mať negatívny dopad na množstvo pracovníkov odchádzajúcich z novopristúpených členských krajín do tých ekonomicky bohatších.
A preto stieranie rozdielu medzi ekonomikami bohatších a chudobnejších členských krajín – z hľadiska zabezpečenia bezplatného prísunu lacnej pracovnej sily – je pre ne skôr nežiadúce, než žiadúce.
To nie je výčitka adresovaná bohatším členským krajinám Únie, to je smutné konštatovanie, to je fakt, ktorý každý bohatší štát využíva v svoj prospech.
A Únia v tomto smere nie je výnimkou.
IV.
Jedným z pilierov ekonomickej politiky EU je voľný pohyb pracovnej sily, ktorý je uvádzaný ako jeden z jej najväčších výdobytkov.
Bohužiaľ, vynikajúci výdobytok to je len pre ekonomiky tých krajín, ktoré sú neustálym cieľom tejto lacnej pracovnej sily, pre ekonomiky tých krajín, ktoré ju neustále bezplatne odčerpávajú – teda pre ekonomiky tak bohatších starších členských krajín Únie, ako aj tých európskych nečlenských – ktoré práve z tohto dôvodu nemusia vynakladať obrovské náklady na výchovu a vzdelávanie pracovníkov z radov vlastných občanov, pretože si potrebných pracovníkov bezplatne odčerpajú z novopristúpených členských krajín.
Odčerpajú si ich bez toho, aby sa zúčastnili na spravodlivej kompenzácii nákladov, ktoré boli vynaložené počas dlhodobej prípravy týchto zahraničných občanov na ich zapojenie sa do pracovného procesu, teda ktoré boli vynaložené v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania týchto zahraničných pracovníkov v ich rodných krajinách.
Celé náklady vynaložené na výchovu a vzdelávanie týchto odčerpávaných občanov tak plnou váhou neférovo dopadajú na ich spoluobčanov v ich rodných krajinách.
Dopadajú na štátne rozpočty ich rodných krajín, a naopak, šetria obrovské náklady štátnym rozpočtom tých krajín, ktoré týchto zahraničných pracovníkov bezkompenzačne odčerpávajú, zamestnávajú v svojich ekonomikách a ktorým ich práca prináša obrovské zisky.
Avšak z týchto ziskov sa už ani tá ich najmenšia časť nepoužije na kompenzáciu nákladov bez vynaloženia ktorých by tieto zisky nevznikli, teda na kompenzáciu nákladov vynaložených na výchovu a vzdelávanie zahraničných pracovníkov.
Proces bezkompenzačného odčerpávania tak značne poškodzuje ekonomiky krajín, z ktorých sú ich občania masovo odčerpávaní.
Tento pilier o voľnom pohybe pracovnej sily by bol užitočný pre obe strany, bol by prínosom tak pre tie krajiny, ktoré pracovnú silu poskytujú, ako aj pre tie, ktoré ju zamestnávajú, ak by sa súčasne rešpektovalo právo na spravodlivú kompenzáciu nákladov vynaložených za účelom dosiahnutia zisku, teda konkrétne, ak by sa uplatňovalo právo na spravodlivú kompenzáciu nákladov vynaložených v dlhodobom procese prípravy zahraničného občana na zapojenie sa do pracovného procesu.
Pilier o voľnom pohybe pracovnej sily je len polovicou riešenia prospešného všetkým členským krajinám, polovicou, ktorá sama osebe je výhodná len pre krajiny, ktoré pracovnú silu bezkompenzačne odčerpávajú, a nevýhodná pre krajiny, ktoré túto pracovnú silu bezplatne poskytujú.
Tá druhá polovica riešenia, tá polovica, ktorá by z tohto existujúceho polovičného riešenia urobila užitočný nástroj v prospech všetkých členských krajín, teda nielen v prospech tých, ktoré pracovnú silu bezkompenzačne odčerpávajú, ale aj v prospech tých, ktoré túto pracovnú silu bezplatne poskytujú, spočíva v spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených v dlhodobom procese prípravy občana na zapojenie sa do pracovného procesu.
Len spoločným uplatňovaním týchto dvoch pravidiel, teda spoločným uplatňovaním pravidla o voľnom pohybe pracovnej sily spolu s pravidlom o spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených počas dlhodobej prípravy občana na zapojenie sa do pracovného procesu dostaneme riešenie plne vyhovujúce všetkým krajinám Únie.
Samotný voľný pohyb pracovnej sily rešpektuje právo občana na mzdu za vykonanú prácu, ale už nerešpektuje právo tých, ktorí vynaložili náklady v procese dlhodobej prípravy tohto občana na zapojenie sa do pracovného procesu, nerešpektuje právo na spravodlivú kompenzáciu týchto nákladov tými, ktorí tohto občana zamestnávajú v svojich ekonomikách, nerešpektuje právo na spravodlivú kompenzáciu týchto nákladov zo zisku, ktorý bol dosiahnutý aj vďaka vynaloženiu týchto nákladov.
Právo na spravodlivú kompenzáciu nákladov zo zisku má predsa každý, kto sa svojimi nákladmi podieľa na vytváraní tohto zisku, nezávisle na tom, kde tento zisk vznikne, v ktorej krajine vznikne a nezávisle na tom, kto tieto náklady vynaložil.
V.
Znižovanie počtu zamestnaných pracovníkov v krajine ich odčerpávaním bohatšími ekonomikami znamená pre danú krajinu ochudobnenie jej štátneho rozpočtu o daň zo mzdy, ale znamená aj stratu odvodov na dôchodkové a zdravotné poistenie.
K zníženiu počtu zamestnávaných pracovníkov v danej krajine môže, paradoxne, dôjsť aj krokmi, cieľom ktorých je zlepšenie príjmovej situácie zamestnancov s tými najnižšími príjmami.
Zlepšenie príjmovej situácie jedných môže, totiž, viesť k strate zamestnania druhých.
Samozrejme, zvýšenie minimálnych príjmov je žiadúce z hľadiska tých, ktorí tieto minimálne príjmy poberajú.
Treba si však aj uvedomiť, čo toto, na prvý pohľad lákavé gesto, spôsobí, pretože jeho zavedenie nie vždy znamená celospoločenský prospech. Záleží od podmienok, od stavu ekonomiky, ktorá zvýšenie miezd zavádza.
Zoberme si napríklad Európskou komisiou navrhované zvýšenie minimálnej mzdy v členských krajinách Únie. Cieľom tohto navrhovaného opatrenia je zlepšiť príjem zamestnancov s najnižšími mzdami.
Lenže druhou, už tak nespomínanou, a, bohužiaľ, už nie pozitívnou, ale negatívnou stránkou tohto návrhu je to, že zvýšenie príjmu jedných občanov bude vykúpené stratou zamestnania iných.
Čiastočné zvýšenie príjmu jedných bude vykúpené stratou príjmu druhých.
Zvýšenie minimálnej mzdy totiž spôsobí, že zamestnávateľ bude musieť splnenie zákonom stanovenej požiadavky zvýšenia minimálnej mzdy dosiahnuť tým, že prepustí určitý počet zamestnancov, a financie, ktoré boli určené na ich mzdy, premietne do zvýšenia miezd tým druhým.
Týmto krokom sa síce zvýši minimálna mzda, ale za cenu prepustenia určitého počtu pracovníkov.
Prepustení pracovníci znamenajú stratu pre štátny rozpočet, pretože ich prepustením bude štátny rozpočet ochudobnený o daň z ich mzdy.
Prirodzene, štát stratí aj daň z pridanej hodnoty a spotrebnú daň, ktoré boli garantované mzdou zamestnanca a jej transformáciou do kúpy výrobkov či platenia za služby.
A štát príde aj o odvody na zdravotné a dôchodkové zabezpečenie, a, samozrejme, sa mu zníži aj objem dane zo zisku zamestnávateľa, ktorý z dôvodu prepustenia zamestnancov znižuje aj objem svojho dosiahnutého zisku.
A prepustení zamestnanci prídu o svoj finančný príjem zabezpečujúci nielen ich, ale aj ich rodiny, teda neutrpia len prepustení zamestnanci, ale strata práce, strata mzdy, sa bolestivo dotkne aj ich rodín.
Štátny rozpočet bude zaťažený vyplácaním podpory v nezamestnanosti a rôznych iných sociálnych dávok určených pre prepustených zamestnancov.
Tento krok zvyšovania minimálnej mzdy tak bráni vytváraniu nových pracovných miest, hlavne v zaostalejších regiónoch krajiny, pretože zamestnávatelia nemajú dostatok finančných prostriedkov na vytvorenie nových pracovných miest aj z dôvodu obmedzených mzdových nákladov, t. j. z dôvodu obmedzenej sumy určenej na mzdy pracovníkov.
Zvýšenie úrovne minimálnej mzdy spôsobí rast nezamestnanosti. Negatívne následky tohto kroku sú nepríjemne násobené súčasnou ekonomickou krízou zosilnenou ďaľším ekonomickým prepadom, ďaľším obmedzením výroby, spôsobeným dopadmi pandémie koronavírusu Covid-19.
Nepríjemný dopad zvýšenia minimálnej mzdy pocítia hlavne malí a strední podnikatelia s obmedzenými finačnými prostriedkami na mzdové účely.
Naopak, tento krok zvyšovania minimálnej mzdy navrhnutý Európskou komisiou sa stane prínosom pre ekonomiky bohatších krajín Západnej Európy, ktoré kvalifikovanú pracovnú silu potrebujú stále v čoraz väčšom množstve a ktoré aj v dôsledku pandémie a následného blokovania veľkého množstva potrebných pracovníkov v ich rodných krajinách trpia ich veľkým nedostatkom.
Keďže tak tí, ktorí sú aktuálne nezamestnaní – a ktorých šanca na zamestnanie v dôsledku uvažovaného zvyšovania minimálnej mzdy skôr klesne ako vzrastie – ako aj tí, ktorí v dôsledku zvýšenia minimálnej mzdy stratia zamestnanie, budú prirodzene hľadať prácu, potom je veľký predpoklad, že odídu za prácou tam kde je nedostatok pracovnej sily a kde sú aj vyššie mzdy, teda odídu do bohatších členských i nečlenských krajín Únie.
Práve zvýšenie nezamestnanosti v novopristúpených členských krajinách v dôsledku zvýšenia minimálnej mzdy zabezpečí bohatším ekonomikám Západnej Európy ďalší dodatočný bezplatný zdroj tak žiadanej, tak nedostatkovej, lacnej kvalifikovanej pracovnej sily.
Zabezpečí im bezplatný zdroj zahraničných pracovníkov, ktorí boli na zapojenie do pracovného procesu pripravovaní v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania v ich rodných krajinách, pripravovaní len na náklady ich rodičov a rodných krajín, len na náklady ich spoluobčanov v ich rodných krajinách, bez minimálnej spoluúčasti na spravodlivej kompenzácii týchto nákladov tými, ktorí túto lacnú kvalifikovanú pracovnú silu bezplatne odčerpávajú a zamestnávajú v svojich ekonomikách.
Poznámka:
Problematike pracovnej migrácie a s ňou spojenej problematike zatiaľ neriešeného nespravodlivého bezplatného odčerpávania pracovnej sily z ekonomicky chudobnejších krajín (napr. zo Slovenska a z iných chudobnejších členských krajín Únie, z Ukrajiny), javu, ktorý je príčinou značného poškodzovania ekonomík krajín bezplatne poskytujúcich značné množstvá pracovníkov iným bohatším krajinám, sú venované nasledovné tri, priebežne doplňované blogy:
A-Blog: „Rovní a rovnejší, naivní a vyčuraní“, (začína príspevkom A1[1])
B-Blog: „My znášame náklady, ale zisky už zhŕňajú iní“, (začína príspevkom B1 [2])
C-Blog: „Úniu áno, ale nie takúto“, začína príspevkom C1 [3])
Tieto tri blogy A, B a C zahrňujú nielen opis jedného z najzávažnejších doteraz neriešených problémov v EU, teda opis bezplatného odčerpávania lacnej pracovnej sily z novopristúpených členských krajín Únie, ale aj čoraz hrozivejšie dôsledky tohto odčerpávania.
A práve v štvrtom blogu D („Odvďačme sa rodičom“ ) – začínajúcim príspevkom D0 [4] – je opísané riešenie tohto problému.
Blog D je, vlastne, odpoveďou na otázky kladené v blogoch A, B a C.
Blog D („Odvďačme sa rodičom“ ) zahrňuje opis riešenia, ktoré by zlepšilo situáciu v mnohých problémových oblastiach ekonomiky. V prvom rade by zlepšilo neľahkú finančnú situáciu množstva našich rodičov a dôchodcov a riešenie tejto ich zlej ekonomickej situácie by následne spôsobilo reťazovú reakciu samovoľného zlepšenia stavu v mnohých ďaľších problémových oblastiach ekonomiky, konkrétne by pomohlo so zlepšením v nasledovných oblastiach:
nízka pôrodnosť, starnutie obyvateľstva, zvyšovanie veku odchodu do dôchodku, skorší odchod do dôchodku, zapojenie sa problematických a dlhodobo nezamestnaných občanov do pracovného procesu, nezamestnanosť mladých ľudí, nelegálna práca, lepšia regulácia migračného prúdu z Afriky či Ázie, skvalitnenie výchovno-vzdelávacieho procesu na školách, väčšie zapájanie sa rodičov do vzdelávacieho procesu dieťaťa, zlepšenie školskej dochádzky, zväčšenie starostlivosti o vlastné zdravie, zvýšenie motivácie rodičov k ochrane detí pred užívaním návykových látok, zabezpečenie dostatočného množstva odborníkov a vysokokvalifikovaných pracovníkov pre potreby členských krajín EU, oživenie ekonomiky, pozitívna diskriminácia starších občanov pri zamestnávaní sa, podpora predaja domácich potravín na domácom trhu, rast domácej poľnohospodárskej výroby a na ňu naväzujúceho potravinárskeho priemyslu a zvýšenie úrovne potravinovej sebestačnosti, viacdetná rodina ako prostriedok na zníženie uhlíkovej stopy, zlepšenie finančnej situácie starších bezdetných párov, zefektívnenie ekonomiky nahradením pasívnej pracovnej sily aktívnou a i.
– nízka pôrodnosť (viď príspevok „D24.1.6 – Peniaze len tým, ktorých deti pracujú a pôrodnosť vzrastie“ [5], resp. kapitoly D24.1, D24.1.1- D24.1.4 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z www stránky [11])
– starnutie obyvateľstva resp. omladenie populácie (kapitoly D24.2, D24.2.1 a D24.2.2 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z www stránky [11])
– zvyšovanie veku odchodu do dôchodku resp. jeho zníženie (kapitola D24.3 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z www stránky [11])
– skorší odchod do dôchodku (viď príspevok „D24.3 [6], resp. kapitola D24.3 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– zapojenie sa problematických a dlhodobo nezamestnaných občanov do pracovného procesu a nezamestnanosť mladých ľudí (viď príspevok „D24. 4- Dlhodobo nezamestnaní občania ako účinná brzda ekonomiky, čo s tým?“ [7], resp. kapitola D24.4 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– nelegálna práca (viď príspevok „D24.5 – Práca na čierno, čo s ňou?“ [8], resp. kapitola D24.5 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– lepšia regulácia migračného prúdu (viď príspevok „D24. 6- Migračný prúd rastie, ale bol by tu recept“ [9], resp. kapitoly D24.6 a D24.6.1 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– skvalitnenie výchovno-vzdelávacieho procesu dieťaťa (kapitola D24.8 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– väčšie zapájanie sa rodičov do vzdelávacieho procesu dieťaťa (kapitola D24.8 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– zlepšenie školskej dochádzky (kapitola D24.8 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– zväčšenie starostlivosti o vlastné zdravie (kapitola D24.7 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– zvýšenie motivácie rodičov k ochrane detí pred užívaním návykových látok (kapitola D24.7.1 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– zabezpečenie dostatočného množstva odborníkov a vysokokvalifikovaných pracovníkov pre potreby členských krajín EU (kapitoly D24.10 a D24.10A súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– oživenie ekonomiky (kapitola D24.9 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– pozitívna diskriminácia starších občanov pri zamestnávaní sa (kapitola D24.11 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– podpora predaja domácich potravín na domácom trhu (kapitoly D24.13 a tiež D34.5.1 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– rast domácej poľnohospodárskej výroby a na ňu naväzujúceho potravinárskeho priemyslu (kapitoly D24.13 a tiež D34.5.1 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– zvýšenie úrovne potravinovej sebestačnosti (kapitoly D24.13 a tiež D34.5.1 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– viacdetná rodina ako prostriedok na zníženie uhlíkovej stopy (kapitola D24.12 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– zlepšenie finančnej situácie starších bezdetných párov (kapitola D24.14 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– zefektívnenie ekonomiky nahradením pasívnej pracovnej sily aktívnou (kapitola D24.15 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
Príspevky týchto štyroch, vyššie spomenutých blogov A, B, C a D, sú tvorené väčším či menším prepracovaním, resp. doplnením, jednotlivých kapitol (častí), zhruba pred rokom uverejneného, a, zatiaľ, nedokončeného súboru: „Odvďačme sa rodičom“, stiahnuteľného z www stránky: https://www.ivl.sk/ [11].
Jednotlivé kapitoly tohto súboru – „Odvďačme sa rodičom“ – umiestneného na stránke [11] sú prepracuvávané a prispôsobované požiadavkám kladeným na formu blogových príspevkov a sú uverejňované ako príspevky v štyroch, už vyššie spomenutých blogoch A, B, C, a D.
A posledný blog „E“:„Nezničme si ju skôr, než z nej vykročíme“ (začína príspevkom E1 [10]) sa zaoberá problematikou otepľovania našej planéty a diskutabilného spôsobu jeho riešenia spočívajúceho v nákladnom znižovaní emisií oxidu uhličitého produkovaných ľudskou činnosťou.
[1] https://vlcekivan.blog.pravda.sk/2021/12/20/a1-zla-situacia-dochodcov/
[4] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2021/12/18/uvod/
[8] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/08/25/d24-5-praca-na-cierno-co-s-nou/
[9] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/10/22/d24-6-migracny-prud-rastie-ale-bol-by-tu-recept/
[11] https://www.ivl.sk
Nasledujúci príspevok: „A15- Bohatí ešte bohatší a chudobní ešte chudobnejší“
Celá debata | RSS tejto debaty