Založ si blog

A15- Bohatí ešte bohatší a chudobní ešte chudobnejší

 

Obsah predchádzajúceho príspevku:  „A14.6- Bohatšie krajiny Únie a Európy sa priživujú na tých chudobnejších“. Čím väčšie rozdiely vo výške priemerných miezd budú medzi bohatšími a chudobnejšími členskými krajinami Únie, tým viac občanov z tých chudobnejších bude odchádzať za prácou do tých bohatších.

———————————————————————————————————— 

 

Čím väčšie množstvo občanov odíde za prácou do zahraničia, tým je to väčšia strata pre ekonomiku ich rodnej krajiny.

Jednak strata finančná, v podobe nákladov vynaložených rodnou krajinou na výchovu a vzdelávanie občana odídeného do zahraničia, ale hlavne ide o stratu pracovníka, ide o stratu pracovnej sily schopnej vytvárať hodnoty, a prinášať tak zisk nielen svojmu zamestnávateľovi, ale aj štátnemu rozpočtu vo forme dane z tohto zisku či dane zo mzdy pracovníka, a následne aj dane z pridanej hodnoty a spotrebnej dane pri kúpe výrobkov či pri platení za služby zo mzdy pracovníka, ktorú pracovník míňa aj v krajine zahraničného zamestnávateľa.

A, samozrejme, jeho rodná krajina prichádza aj o odvody na dôchodkové a zdravotné poistenie.

 

Ak sa teda zamestná občan v zahraničí, potom to pre štátnu pokladnicu jeho rodnej krajiny znamená nielen stratu nákladov vynaložených na výchovu a vzdelávanie tohto občana, ale aj stratu daní, ktoré by generoval svojou prácou v prípade, ak by bol zamestnaný v svojej rodnej krajine, a to dane zo mzdy (daň príjmu), dane z pridanej hodnoty (DPH) a spotrebnej dane.

A ide aj o stratu odvodov na dôchodkové poistenie, ktoré sú priebežne prerozdeľované medzi súčasných dôchodcov, a taktiež stratu odvodov na zdravotné poistenie, z ktorého je financovaný chod zdravotného systému v danom štáte.

 

Čím viac občanov odíde za prácou do zahraničia, tým sú tieto straty väčšie, tým negatívnejšie to vplýva na stav ekonomiky ich rodnej krajiny, tým k väčšiemu ekonomickému oslabeniu danej krajiny dochádza, a naopak, krajina, ktorá týchto zahraničných občanov zamestná, ušetrí nielen peniaze, ktoré by ináč musela  vynaložiť vo forme nákladov na výchovu a vzdelávanie občanov z radov vlastného obyvateľstva, ale získa aj ďalší zdroj daní, napĺňajúcich jej štátny rozpočet, či už dane zo mzdy zamestnaného zahraničného pracovníka, dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane.

A štátnu pokladnicu zamestnávateľskej krajiny napĺňa aj daň zo zisku zamestnávateľa, ktorý zahraničného občana zamestnáva, a pomocou neho  vytvára svoj zisk.

 

Čiže krajina, ktorá je na ekonomicky nižšej úrovni – a z ktorej odchádzajú občania za prácou do krajín s vyššou ekonomickou úrovňou, t. j. do krajín s vyššími priemernými mzdami – takýmto spôsobom financuje zo svojho viac menej skromného štátneho rozpočtu výchovu a vzdelávanie aj tých občanov, ktorí potom odchádzajú pracovať do ekonomicky bohatších štátov, a takto „výhodne investovanými“ peniazmi do výchovy a vzdelávania svojich občanov ušetrí náklady  štátnemu rozpočtu krajiny, v ktorej sa v budúcnosti jej občan zamestná.

Ušetrí náklady štátneho rozpočtu krajiny s oveľa lepšou ekonomickou úrovňou, ktorá by musela vynaložiť značné finančné náklady na výchovu a vzdelávanie občanov – potrebných na požadovanú pracovnú pozíciu – z radov vlastného obyvateľstva.

A musela by vynaložiť porovnateľne väčšie náklady na výchovu a vzdelávanie tohto svojho občana, pretože z dôvodu vyššej ekonomickej úrovne, a teda aj vyšších miezd v svojej ekonomike, je hodnota nákladov, ktoré vynakladá na výchovu a vzdelávanie svojho občana, prirodzene, vyššia než hodnota nákladov vynaložených na výchovu a vzdelávanie občana v krajine, z ktorej zahraničný pracovník prichádza.

 

Čiže chudobnejší štát dotuje zo svojho rozpočtu výchovu a vzdelávanie aj toho svojho občana, ktorý potom pracuje v ekonomike bohatšej krajiny, a svojou prácou prináša zisk tejto bohatšej krajine, a nie svojmu rodnému štátu.

A takýmto neférovým a nemorálnym spôsobom sa z chudobnejšieho rozpočtu ekonomicky slabšieho štátu odčerpávajú peniaze na to, aby sa „pomohlo“ oveľa  bohatšiemu rozpočtu ekonomicky silnejšieho štátu, ktorý nemusí investovať peniaze do výchovy a vzdelávania svojho občana, pretože ho zastúpi zahraničným občanom, vychovaným a vzdelaným na náklady inej krajiny, na náklady rodnej krajiny tohto zahraničného občana, na náklady chudobnejšej krajiny.

 

Teda chudobnejší rozpočet ekonomicky slabšieho štátu sa týmto výdajom, týmito vynaloženými nákladmi na vzdelávanie svojho občana – ktorý potom odíde za prácou do zahraničia – ešte viac ochudobní na úkor bohatšieho rozpočtu ekonomicky silnejšieho štátu, ktorý tým pádom už nemusí vynakladať peniaze na výchovu a vzdelávanie budúceho pracovníka potrebného na danú pracovnú pozíciu, pracovníka z radov vlastných občanov.

Alebo ináč povedané, bohatší rozpočet ekonomicky silnejšieho štátu sa ešte viac neférovo obohatí na úkor chudobnejšieho rozpočtu ekonomicky slabšej krajiny.

A týmto spôsobom bude chudobný štát ešte chudobnejší a bohatý ešte bohatší.

 

To znamená, že ekonomické rozdiely medzi členskými štátmi EU sa ešte viac zväčšia, nožnice ekonomického rozdielu sa medzi nimi ešte viac roztvoria, čo iste neprispeje k rýchlejšiemu rastu EU ako celku.

Práve naopak, povedie to k vzniku jednej časti EU, hospodársky bohatšej, rýchlejšie napredujúcej, ktorá svoj ekonomický rozvoj zakladá aj na „chytrom a inteligentnom“ bezplatnom využívaní pracovnej sily z iných krajín, z novopristúpených členských krajín, a vzniku druhej časti Únie, ekonomicky chudobnejšej – dodávajúcej bezplatne pracovnú silu tej prvej, ekonomicky úspešnejšej časti – výrazne zaostávajúcej za tempom rozvoja tej bohatšej.

Povedie to k ďaľšiemu prehlbovaniu hospodárskych rozdielov medzi ekonomicky bohatšími a ekonomicky chudobnejšími členskými štátmi štátmi Únie a k ďaľšiemu zviditeľňovaniu – niektorými predstaviteľmi ekonomicky bohatších štátov EU svojho času často predhadzovanej – myšlienky dvojrýchlostnej Európy.

 

Teda práve aj toto – teda to, že tie ekonomicky bohatšie členské krajiny sa ani minimálnou mierou nezúčastňujú na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania tých zahraničných pracovníkov, ktorí prichádzajú z ekonomicky chudobnejších členských krajín Únie a zamestnávajú sa v týchto ekonomicky bohatších členských krajinách – spôsobuje prehlbovanie ekonomickej priepasti medzi bohatšími staršími členskými krajinami Únie a tými, ktoré pristúpili do Únie od r. 2004.

Naopak, spravodlivá kompenzácia týchto nákladov by prispela k zníženiu ekonomických rozdielov medzi týmito dvoma skupinami členských krajín EU, prispela by k vyrovnávaniu ekonomických úrovní medzi nimi.

 

Bolo by dobré, keby si tie štáty EU, ktoré myšlienku dvojrýchlostnej Európy presadzovali, resp. ďalej presadzujú, uvedomili, že bez pracovnej sily z novopristúpených členských štátov, t. j. bez výrobných prostriedkov z týchto novopristúpených členských štátov, ktoré majú každoročne ekonomicky bohatšie členské štáty bezplatne k dispozícii, ktoré majú tieto výrobné prostriedky – týchto pracovníkov – bezplatne v prenájme už sedemnásty rok za sebou, by sa rýchlosť napredovania a produktivita práce tej ekonomicky rýchlejšej skupiny štátov rapídne znížila.

Bolo by dobré, keby sa z tohto poznania vyvodili patričné dôsledky, dôsledky spravodlivo riešiace tento problém.

 

 

 

 

 

Poznámka:

Problematike pracovnej migrácie a s ňou spojenej problematike zatiaľ neriešeného nespravodlivého bezplatného odčerpávania pracovnej sily z ekonomicky chudobnejších krajín (napr. zo Slovenska a z iných chudobnejších členských krajín Únie, či aj z Ukrajiny), javu, ktorý je príčinou značného poškodzovania  ekonomík krajín bezplatne poskytujúcich značné množstvá pracovníkov iným bohatším krajinám, sú venované nasledovné tri, priebežne doplňované blogy:

 

A-Blog: „Rovní a rovnejší, naivní a vyčuraní“, (začína príspevkom A1[1])

B-Blog: „My znášame náklady, ale zisky už zhŕňajú iní“, (začína príspevkom B1 [2])

C-Blog: „Úniu áno, ale nie takúto“, začína príspevkom C1 [3])

 

Tieto tri blogy A, B a C  zahrňujú nielen opis jedného z najzávažnejších doteraz neriešených problémov v EU, teda opis bezplatného odčerpávania lacnej pracovnej sily z novopristúpených členských krajín Únie,  ale aj čoraz hrozivejšie dôsledky tohto odčerpávania.

A práve v štvrtom blogu D („Odvďačme sa rodičom“ ) – začínajúci príspevkom D0 [4] – je opísané riešenie tohto problému.

Blog D je, vlastne, odpoveďou na otázky kladené v blogoch A, B a C.

 

 

Blog D („Odvďačme sa rodičom“ ) zahrňuje opis  riešenia, ktoré by zlepšilo situáciu  v mnohých problémových oblastiach ekonomiky. V prvom rade by zlepšilo neľahkú finančnú situáciu množstva našich rodičov a dôchodcov a riešenie tejto ich zlej ekonomickej situácie by následne spôsobilo reťazovú reakciu samovoľného zlepšenia stavu v mnohých ďaľších problémových oblastiach ekonomiky, konkrétne by pomohlo so zlepšením v nasledovných oblastiach:

 

nízka pôrodnosť, starnutie obyvateľstva, zvyšovanie veku odchodu do dôchodku, skorší odchod do dôchodku, zapojenie sa problematických a dlhodobo nezamestnaných občanov do pracovného procesu, nezamestnanosť mladých ľudí, nelegálna prácalepšia regulácia migračného prúdu z Afriky či Ázie, skvalitnenie výchovno-vzdelávacieho procesu na školách, väčšie zapájanie sa  rodičov do vzdelávacieho procesu dieťaťa, zlepšenie školskej dochádzky, zväčšenie starostlivosti o vlastné zdravie, zvýšenie motivácie rodičov k ochrane detí pred užívaním návykových látok, zabezpečenie dostatočného množstva odborníkov a vysokokvalifikovaných pracovníkov pre potreby členských krajín EU, oživenie ekonomiky, pozitívna diskriminácia starších občanov pri zamestnávaní sa, podpora predaja domácich potravín na domácom trhu, rast  domácej poľnohospodárskej výroby a na ňu naväzujúceho potravinárskeho priemyslu a zvýšenie úrovne potravinovej sebestačnosti, viacdetná rodina ako prostriedok na zníženie uhlíkovej stopy, zlepšenie finančnej situácie starších bezdetných párov, zefektívnenie ekonomiky nahradením pasívnej pracovnej sily aktívnou a i.

 

 

– nízka pôrodnosť (viď príspevok „D24.1.6 – Peniaze len tým, ktorých deti pracujú a pôrodnosť vzrastie“ [5], resp. kapitoly D24.1, D24.1.1- D24.1.4  súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z www stránky [11])

starnutie obyvateľstva resp. omladenie populácie (kapitoly D24.2, D24.2.1 a D24.2.2 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z www stránky [11])

zvyšovanie veku odchodu do dôchodku resp. jeho zníženie (kapitola D24.3 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z www stránky [11])

– skorší odchod do dôchodku (viď príspevok „D24.3 [6], resp. kapitola D24.3 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])

zapojenie sa problematických a dlhodobo nezamestnaných občanov do pracovného procesu a nezamestnanosť mladých ľudí (viď príspevok „D24. 4- Dlhodobo nezamestnaní občania ako účinná brzda ekonomiky, čo s tým?“ [7], resp. kapitola D24.4 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])

– nelegálna práca (viď príspevok „D24.5 – Práca na čierno, čo s ňou?“ [8], resp. kapitola D24.5 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])

lepšia regulácia migračného prúdu (viď príspevok „D24. 6- Migračný  prúd rastie, ale bol by tu recept“ [9], resp.  kapitoly D24.6  a D24.6.1 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])

– skvalitnenie výchovno-vzdelávacieho procesu dieťaťa (kapitola D24.8 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])

väčšie zapájanie sa  rodičov do vzdelávacieho procesu dieťaťa (kapitola D24.8 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])

zlepšenie školskej dochádzky (kapitola D24.8 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])

zväčšenie starostlivosti o vlastné zdravie (kapitola D24.7 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])

zvýšenie motivácie rodičov k ochrane detí pred užívaním návykových látok (kapitola D24.7.1 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])

zabezpečenie dostatočného množstva odborníkov a vysokokvalifikovaných pracovníkov pre potreby členských krajín EU (kapitoly D24.10 a D24.10A súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])

oživenie ekonomiky (kapitola D24.9 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])

pozitívna diskriminácia starších občanov pri zamestnávaní sa (kapitola D24.11 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])

podpora predaja domácich potravín na domácom trhu (kapitoly D24.13 a tiež D34.5.1 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])

– rast  domácej poľnohospodárskej výroby a na ňu naväzujúceho potravinárskeho priemyslu (kapitoly D24.13 a tiež D34.5.1  súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])

– zvýšenie úrovne potravinovej sebestačnosti  (kapitoly D24.13 a tiež D34.5.1 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])

– viacdetná rodina ako prostriedok na zníženie uhlíkovej stopy (kapitola D24.12 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])

zlepšenie finančnej situácie starších bezdetných párov (kapitola D24.14  súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])

zefektívnenie ekonomiky nahradením pasívnej pracovnej sily aktívnou (kapitola D24.15 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])

 

 

Príspevky týchto štyroch, vyššie spomenutých blogov A, B, C a D, sú tvorené väčším či menším prepracovaním, resp. doplnením, jednotlivých kapitol (častí), zhruba pred rokom uverejneného, a, zatiaľ, nedokončeného súboru: „Odvďačme sa rodičom“, stiahnuteľného z www stránky:  https://www.ivl.sk/ [11].

 

Jednotlivé kapitoly tohto súboru – „Odvďačme sa rodičom“ – umiestneného na stránke [11] sú prepracuvávané a prispôsobované požiadavkám kladeným na formu blogových príspevkov a sú uverejňované ako príspevky v štyroch, už vyššie spomenutých blogoch A, B, C, a D.

A posledný blog „E“:„Nezničme si ju skôr, než z nej vykročíme“ (začína príspevkom E1 [10]) sa zaoberá problematikou otepľovania našej planéty a diskutabilného spôsobu jeho riešenia spočívajúceho v nákladnom znižovaní emisií oxidu uhličitého produkovaných ľudskou činnosťou.

 

 

[1]  https://vlcekivan.blog.pravda.sk/2021/12/20/a1-zla-situacia-dochodcov/

[2]https://ivlcek.blog.pravda.sk/2021/12/22/b1-financovanie-nakladov-vzdelavania-v-novopristupenych-clenskych-krajinach-eu/

[3] https://vlcek.blog.pravda.sk/2021/12/29/c1-prispevok-clenskych-krajin-unie-do-eurorozpoctu-cerpanie-z-eurofondov/

[4] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2021/12/18/uvod/

[5] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/05/28/d24-1-6-peniaze-len-tym-ktorych-deti-pracuju-a-porodnost-vzrastie/

[6]  https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/07/09/d24-3-ved-oni-su-tu-aj-pre-nas-a-my-pre-nich-my-vsetci-sme-tu-jedni-pre-druhych/

[7] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/08/20/d24-4-dlhodo bo-nezamestnani-obcania-ako-ucinna-brzda-ekonomiky-co-s-tym/

[8] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/08/25/d24-5-praca-na-cierno-co-s-nou/

[9] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/10/22/d24-6-migracny-prud-rastie-ale-bol-by-tu-recept/

[10] https://vlceki.blog.pravda.sk/2022/02/01/e1-nasa-planeta-nebojuje-proti-nam-ona-sa-len-brani-nasmu-utoku/

[11] https://www.ivl.sk

 

 

Nasledujúci príspevok: „A16- Roztváranie nožníc  ekonomického rozdielu“       

 

Nezabúdajme na hrôzy vojny, aby sme ich nemuseli vidieť v oveľa hroznejšej

08.05.2023

2. svetová vojna znamenala smrť miliónov nevinných ľudí. Milióny zahynuli kvôli túžbe niekoho ovládnuť svet a stať sa pánom všetkého a všetkých. A v súčasnom ozbrojenom konflikte na Ukrajine hynú občania dvoch susediacich národov. Počas 2. svetovej vojny bojovali jedni po boku druhých proti rozpínajúcemu sa fašizmu. Teraz, však, bojujú proti sebe. [...]

A26- Ukrajina krváca a krajiny Únie a Európy sa na nej priživujú a parazitujú

15.10.2022

I. Deti, starí ľudia, všetci občania Ukrajiny neskutočne trpia a členské krajiny EU svojou chamtivosťou a priživovaním sa na nej, k tomu aktívne prispievajú. Ukrajina, podobne ako aj Slovensko, len v oveľa väčšej miere, kruto dopláca na porušovanie jedného z najdôležitejších práv občanov každej krajiny. Práva na spravodlivú kompenzáciu nákladov [...]

A25. 6- Lacnú pracovnú silu? A bezplatne? Jasné, že berieme. No, do migrácie nám kecať nebudete!

27.04.2022

Niektorí predstavitelia bohatších členských krajín Únie nám veľa ráz vyčítajú nedostatok solidarity s migrantami a utečencami, operujú tu príbehmi množstva ľudí bez domova, ktorým sme vraj povinní pomôcť, pomôcť systémom ich prerozdeľovania, pretože, veď aj my – novopristúpené členské krajiny – sme zahŕňaní ich finančnou solidaritou, ktorú bohate [...]

Joe Biden / Recep Tayyip Erdogan /

Biden hovoril s Erdoganom, reč bola o dodávkach F-16 aj o Švédsku v NATO

29.05.2023 22:57

Jedným z problematických bodov vzťahov medzi USA a Tureckom je v posledných mesiacoch neochota Ankary ratifikovať švédsky vstup do NATO.

Dron / Dronový útok / Vitalij Kličko /

Ukrajinský parlament schválil sankcie proti Iránu na 50 rokov

29.05.2023 22:15

Za dôvod označil dodávky dronov a výzbroje Rusku, ktoré ich používa na útoky na ukrajinské mestá.

Luiz Inácio Lula da Silva / Nicolás Maduro  /

Do skupiny BRICS chcú vstúpiť ďalšie krajiny, vyhlásil brazílsky prezident

29.05.2023 21:37

Skupiny krajín BRICS v súčasnosti tvoria Brazília, Rusko, India, Čína a Juhoafrická republika.

Ivan Vlček

Demokracia plače, jej najväčší ochrancovia sa tomu smejú a kujú ju na svoj obraz.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 54
Celková čítanosť: 98653x
Priemerná čítanosť článkov: 1827x

Autor blogu

Kategórie