Založ si blog

A16- Roztváranie nožníc ekonomického rozdielu medzi členskými krajinami Únie

Obsah predchádzajúceho príspevku: „A15- Bohatí ešte bohatší a chudobní ešte chudobnejší“. Čím viac občanov z chudobnejších krajín zamestnajú tie bohatšie, tým viac na tom nespravodlivo získajú na úkor tých chudobnejších.

——————————————————————————————————

 

V médiách na celom svete sa dennodenne hovorí o tom, že bohatí sú stále a stále bohatší, a chudobní stále a stále chudobnejší.

Že bohatstvo sveta sa sústreďuje do rúk čoraz menšej skupiny ľudí, a naopak, čoraz viac ľudí sa dostáva pod hranicu chudoby.

Že nožnice hospodárskeho rozdielu medzi bohatými a chudobnými štátmi sa otvárajú čoraz viac a viac.

A nie je tomu ináč ani na území Európy, na teritóriu Únie.

 

Dokiaľ však bude existovať kompetentnými inštitúciami EU už sedemnásť dlhých rokov ignorovaný problém bezplatného odčerpávania pracovnej sily z novopristúpených členských krajín Únie, dokiaľ bude existovať nesmierne a bezcharakterné neokoloniálne pľundrovanie ekonomík novopristúpených členských štátov nemorálnym bezplatným odsávaním miliónov ich produktívnych občanov, tak dotiaľ sa nožnice ekonomického rozdielu medzi bohatšími a chudobnejšími členskými krajinami EU budú ešte viac roztvárať.

 

A nielen medzi bohatšími a chudobnejšími členskými krajinami EU. Ale aj medzi bohatšími a chudobnejšími štátmi celého sveta.

Problém nemorálneho bezplatného odsávania pracovnej sily z chudobnejších ekonomík ekonomikami bohatších krajín nie je predsa len problém EU.

Je to problém celého sveta. Problém devastujúci ekonomicky chudobnejšie krajiny nielen Európy, ale aj Afriky či Ázie, alebo Ameriky, problém prehlbujúci priepasť ekonomického rozdielu medzi jednotlivými krajinami.

 

Na jednej strane všetci tí zodpovední, kompetentní, tí, v ktorých moci je niečo s tým robiť –  ktorí s ustarostenými a s utrápenými tvárami konštatujú, ako výrazne narastá ekonomický rozdiel medzi skupinou ekonomicky čoraz bohatších, a skupinou ekonomicky čoraz chudobnejších krajín, ktorí neprestajne upozorňujú na to, ako sa čoraz viac a viac zväčšuje roztvorenie nožníc ekonomického rozdielu medzi najbohatšími a najchudobnejšími krajinami sveta – tak všetky tieto osoby dôkladne vedia, že bezplatné odčerpávanie pracovnej sily z jedných krajín, z tých ekonomicky chudobnejších krajín ekonomikami tých bohatších krajín, devastuje a deštruuje tie chudobnejšie ekonomiky, tie ekonomiky, v ktorých je táto pracovná sila vychovávaná a vzdelávaná, no na strane druhej, napriek tomu, že to vedia, a majú kompetencie a možnosti  s tým niečo robiť, tak napriek tomu s tým nič nerobia, a ani v najmenšej miere sa o to nesnažia.

 

Zamestnávateľské krajiny zahraničných pracovníkov predsa vedia, že rodné krajiny  týchto pracovníkov, krajiny s chudobnejšími ekonomikami, vynaložili zo svojich národných rozpočtov obrovské prostriedky v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania svojich mladých občanov.

Vedia, že tieto prostriedky vynaložili preto, aby si pripravili budúcich pracovníkov pre potreby svojich ekonomík.

 

Avšak po ukončení výchovnovzdelávacieho procesu, po ukončení prípravy mladých ľudí na ich začlenenie sa do pracovného procesu, sú títo zo svojich rodných krajín bezplatne odčerpávaní ekonomikami bohatších štátov, ktoré ich zamestnávaním prichádzajú k obrovským ziskom.

Bohatšie ekonomiky využívajú pracovníkov zo zahraničia na dosahovanie svojich ziskov, ale už sa absolútne nezúčastňujú na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených počas ich dlhodobej prípravy na  začlenenie sa do pracovného procesu, teda sa absolútne nezúčastňuju na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania týchto zahraničných občanov v ich rodných krajinách.

Bohatšie ekonomiky sa nezúčastňujú na spravodlivej kompenzácii nákladov, vďaka vynaloženiu ktorých úspešne napĺňajú svoje štátne rozpočty, vďaka vynaloženiu ktorých dosahujú svoje vysoké zisky.

 

Krajiny, ktoré bezplatnú pracovnú silu z novopristúpených členských krajín zamestnávajú, napĺňajú úspešne svoje štátne rozpočty aj vďaka tomu, že sa už nepodieľajú na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených počas dlhoročnej prípravy týchto občanov – týchto budúcich pracovníkov – na ich zapojenie sa do pracovného procesu.

Nezúčastňujú sa na spravodlivej a plne oprávnenej kompenzácii týchto nákladov aj napriek na celom svete všeobecne platnému ekonomickému pravidlu, že náklady vynaložené za účelom dosiahnutia zisku sa uhrádzajú z takýmto spôsobom dosiahnutého zisku.

A práve ekonomicky bohatšie štáty využívajúce bezplatnú pracovnú silu z novopristúpených členských krajín ignorujú fakt, že príjmy ich štátneho rozpočtu im zabezpečili náklady vynaložené v rodných krajinách zahraničných pracovníkov, že zisk ich ekonomík existuje len vďaka nákladom vynaložených počas dlhodobého procesu výchovy a vzdelávania zahraničných pracovníkov.

 

A teda je samozrejmé, že príjmy svojho štátneho rozpočtu dosahujú efektívnejšie aj vďaka tomu, že náklady na dosiahnutie týchto príjmov sú aj na pleciach novopristúpených členských štátov.

Je prirodzené, že ak tieto ekonomicky bohatšie krajiny nehradia náklady, ktoré by mali hradiť, a ktoré miesto nich hradia iné  krajiny, tak je prirodzené, že produktivita pri dosahovaní ich ziskov je umelo vylepšená tým, že sa vôbec nezúčastňujú na spravodlivej kompenzácii nákladov, vynaložením ktorých boli tieto ich zisky dosiahnuté.

Aj vďaka takémuto nemorálnemu správaniu majú tie ekonomicky bohatšie členské krajiny Únie lepšiu produktivitu práce než tie novopristúpené, majú ju lepšiu než tie krajiny, ktoré v skutočnosti náklady na dosiahnutie ich príjmov a ziskov vynakladajú miesto nich.

 

Je predsa rozdiel či vaša ekonomika používa vo výrobnom procese svojich rodných občanov, pričom náklady vynaložené v dlhodobom procese ich výchovy a vzdelávania musí uhradiť zo svojho štátneho rozpočtu alebo či používa zahraničných občanov, ktorých dlhodobý proces výchovy a vzdelávania bol financovaný zo štátneho rozpočtu ich rodnej krajiny, teda zo štátneho rozpočtu inej krajiny.

 

Ak výrobok zachytáva všetky náklady potrebné na jeho výrobu, teda v jeho výrobnej cene sú zahrnuté aj náklady vynaložené na výchovu a vzdelávanie pracovníka, potom výrobná cena výrobku vyrobeného prácou domáceho občana je, prirodzene, vyššia, než v prípade, keď je výrobok vyrobený zamestnávaním zahraničného občana.

Pretože náklady vynaložené na výchovu a vzdelávanie zahraničného pracovníka sa nemusia zarátavať do výrobnej ceny výrobku z toho dôvodu, že tieto náklady boli uhradené zo štátneho rozpočtu rodnej krajiny pracovníka, teda boli uhradené zo štátneho rozpočtu inej krajiny.

To teda ale znamená, že produktivita výroby pri zamestnávaní rodných občanov je nižšia, než v prípade zamestnávania zahraničných občanov pripravených na zapojenie sa do pracovného procesu len na náklady svojich rodných krajín.

 

Toto všetko tí, ktorí na narastanie ekonomického rozdielu medzi krajinami, a s tým spojeného nárastu zbedačovania občanov chudobnejších krajín upozorňujú, tak toto všetko vedia.

Vedia, že príčinou tohto stavu je práve aj bezplatné odčerpávanie obrovského množstva pracovnej sily z ekonomicky chudobnejších krajín, bezplatné odčerpávanie pracovnej sily, bez spravodlivej kompenzácie nákladov vynaložených počas prípravy tejto pracovnej sily na jej začlenenie sa do pracovného procesu.

Ale aj napriek tomu, že to tieto osoby vedia, napriek tomu nik z nich sa nesnaží o vyvodenie dôsledkov, nik z nich sa to nesnaží riešiť a prispieť tak k odstráneniu jednej veľkej prekážky brániacej zmenšovaniu ekonomických rozdielov medzi bohatšími a chudobnejšími ekonomikami Únie.

 

Predstavitelia našich novopristúpených členských krajín, ako aj volení zástupcovia našich občanov na všetkých volených úrovniach, vedia, že to je zle nastavený ekonomický mechanizmus vzájomných vzťahov nielen medzi členskými krajinami EU, že to je nespravodlivý systém ekonomických vzťahov medzi bohatšími a chudobnejšími krajinami celého sveta.

Predstavitelia štátov, ktoré to zneužívajú v svoj prospech, tiež vedia, že to je nespravodlivý systém, a vedia to aj predstavitelia kompetentných inštitúcií EU.

Všetci to vedia, ale tvária sa, že to nevedia.

Vie sa o tom, každý to vie, všetci to vedia, všetci to vidia,  … všetci vidia, že cisár je nahý … ale bez mihnutia oka sa ide ďalej.

 

Tento stav, táto bizarná situácia,  je v hlbokom rozpore s oficiálnou rétorikou vrcholných  predstaviteľov EU o  nevyhnutnosti stierania ekonomických rozdielov medzi staršími a novšími členmi EU.

O nevyhnutnosti zmenšovania ekonomických rozdielov, ktorá by mala byť jedným z hlavných, ak nie najhlavnejším cieľom riadiacich inštitúcií EU.

 

Predsa od vyriešenia tohto pálčivého problému závisí ďalší osud celej Únie. Našej spoločnej Európskej únie. Spoločnej pre všetkých občanov, ktorí v nej žijú, pre všetky štáty, ktoré sú v nej združené.

Či  naozaj riadiace inštitúcie EU tento problém, problém devastujúci ekonomiky novopristúpených štátov EU, nevidia?

Alebo ho nechcú vidieť.

 

Tak isto ako sa riadiace inštitúcie každého štátu  snažia minimalizovať ekonomické rozdiely medzi jednotlivými samosprávnymi územnými celkami nachádzajúcimi sa na teritóriu tohto štátu, tak isto by sa aj riadiace inštitúcie EU mali usilovať o zmenšovanie ekonomických rozdielov medzi jednotlivými členskými štátmi EU.

Sú si riadiace inštitúcie EU vedomé toho, že každý občan odídený z ekonomicky slabšej členskej krajiny EU do ekonomicky bohatšej členskej krajiny EU je pre rodnú krajinu tohto občana nielen stratou z hľadiska čoraz viac v súčasnosti chýbajúcej a cenenej pracovnej sily, ale zároveň aj stratou finančných prostriedkov vynaložených v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania tohto občana?

O strate potenciálnych daní formou dane zo mzdy, dane z pridanej hodnoty a spotrebnej dane napĺňajúcich štátny rozpočet a o strate odvodov na dôchodkové a zdravotné poistenie už ani nehovoriac.

 

Sú si kompetentné inštitúcie EU vedomé toho, že odčerpávanie občanov z novopristúpených členských štátov ekonomikami bohatších členských krajín Únie, bez spravodlivej kompenzácie nákladov vynaložených počas dlhodobej prípravy týchto občanov na zapojenie sa do pracovného procesu, ešte viac prehlbuje ekonomické rozdiely, ktoré medzi týmito dvoma skupinami krajín už existujú?

Nie je možné, aby o tom nevedeli.

 

Ale prečo potom voči tomu nezakročia? Prečo neiniciujú riešenie tohto problému, samozrejme za účasti tých, ktorých sa tento problém týka?

Veď občania novopristúpených členských štátov EU očakávajú, že niekto začne riešiť tento pálčivý problém.

V záujme spravodlivých a vyvážených vzťahov medzi jednotlivými členskými štátmi EU. V záujme zdravého súžitia členských štátov EU. V záujme odstránenia oprávneného pocitu zneužívania situácie určitými členskými štátmi. Zneužívania situácie bohatšími členskými štátmi EU.

 

Kto iný má rozstrihnúť tento problém, ak nie kompetentné inštitúcie EU. Predsa o tomto probléme tieto inštitúcie vedia.

Tento problém trvá nie rok, a ani dva či tri, on trvá už dlhých sedemnásť rokov.

A tieto inštitúcie sú stále ticho. Žiadna zmena k lepšiemu. Skôr k horšiemu.

 

Kompetentné inštitúcie Únie sa na tento problém dívajú už dlhých sedemnásť rokov.

Bohužiaľ, len sa dívajú. Majú vôbec záujem na jeho riešenie?

 

 

 

Veď predsa, keby sme boli len 27 štátov Európy, ktoré vedľa seba existujú samostatne, ktoré si idú svojou ekonomickou a politickou cestou, keby sme neboli viazaní projektom spoločnej únie, keby sme boli normálne v priateľstve nažívajúce krajiny, vedľa seba existujúce ekonomiky, ale ekonomiky konkurenčné, kedy každý bojuje sám za seba a díva sa len na vlastné výhody, ako to býva medzi štátmi, ktoré sú zároveň ekonomickými konkurentmi, tak by sa tento postoj kompetentných orgánov zastrešujúcich štáty Európy dal pochopiť.

Keby to boli nejaké inštitúcie Európy, ktoré nie sú financované z daní občanov členských krajín Únie a ktoré neprebrali žiadne kompetencie týchto jednotlivých štátov, tak by sa tomuto  ich doterajšiemu pasívnemu postoju pri riešení otázky bezplatného odčerpávania pracovnej sily dalo porozumieť.

 

Ale veď kompetentné inštitúcie EU reprezentujú úniu európskych štátov, ktoré sa práveže vzdali mnohých svojich národných kompetencií v prospech inštitúcií Únie.

A nielenže sa vzdali mnohých kompetencií, občania všetkých členských krajín Únie predsa prispievajú na činnosť EU, na činnosť unijného centra, na činnosť kompetentných inštitúcií EU.

Prispieva každý členský štát.

 

A ako protihodnotu za toto odovzdanie mnohých národných kompetencií, ako protihodnotu za spoluúčasť na financovaní chodu kompetentných inštitúcií EU ako aj   financovaní celej činnosti EU,  každý členský štát prirodzene očakáva, že v prípade vzájomných problémov medzi členskými krajinami kompetentné inštitúcie Únie využijú svoje právomoci, využijú svoje kompetencie, a budú tieto vzájomné spory riešiť.

Veď, predsa, je len ťažko mysliteľné, že kompetentné inštitúcie o tomto probléme, o probléme  bezplatného odčerpávania občanov z ekonomicky slabších novopristúpených členských krajín Únie, nevedia.

To nie je problém nejakého jedného občana, či nejakej  nelegálnej skládky v malej dedinke či mestečku jej určitého členského štátu.

To je spoločný problém, ktorý sa týka viac než sto miliónov občanov novopristúpených členských krajín.

 

Áno, pokiaľ by sme boli len čisto konkurujúcimi si krajinami Európy, tak bohužiaľ museli by sme sa s tým zrejme zmieriť.

Nie preto, žeby už tento nemorálny problém prestal existovať.

Existoval by naďalej, lenže v tomto prípade by sme už boli v roli navzájom tvrdých konkurentov, v roli ekonomických konkurentov, a pri konkurenčnom boji využívajú konkurenti všetky možné prostriedky. Aj neférové a nemorálne.

A bezplatné odčerpávanie produktívnych občanov, bezplatné odčerpávanie pracovnej sily, takýto neférový a nemorálny prostriedok je.

 

Ale my už nie sme čisto si konkurujúcimi ekonomikami. Sme predsa spojení prostredníctvom projektu spoločnej únie, prostredníctvom projektu Európskej únie.

A teda už nie sme silno si konkurujúcimi ekonomikami, ktoré využívajú každú možnosť, aby potopili svojho konkurenta, my sme už spolupracujúcimi ekonomikami. Spolupracujúcimi na základe vzájomnej výhodnosti.

Na to predsa projekt EU vznikol. Na to, aby priniesol porovnateľné výhody pre všetkých, a nie len pre vybraných.

 

Projekt EU predsa vznikol kvôli tomu, aby sa každý člen tohto dobrovoľného združenia európskych krajín, prostredníctvom vzájomne výhodnej spolupráce, posunul oveľa ďalej než by sa dostal ako samostatná krajina, a nie na to, aby jedny členské krajiny zneužívali tie druhé, aby jedny členské krajiny parazitovali na výsledkoch práce druhých, aby jedny krajiny vynakladali náklady, ale zisky vzniknuté vďaka vynaloženiu týchto nákladov už zhŕňali len tie druhé, bez toho, aby sa spravodlivou mierou podieľali na kompenzácii týchto nákladov.

Sme krajinami, ktorých vzájomná spolupráca má posunúť dopredu všetkých zúčastnených

Všetkých, nielen niektorých na úkor druhých, tak, ako sa to, bohužiaľ, deje aj teraz.

 

V prospech inštitúcií EU sme odovzdali značnú časť svojich národných kompetencií, podieľame sa na spoločnom financovaní projektu EU, a teda očakávame, že kompetentné inštitúcie budú riešiť spor, ktorý takým výrazným spôsobom zaťažuje vzájomné vzťahy medzi staršími a novšími členmi EU.

Spor, ktorý nielenže zaťažuje tieto vzťahy, ale ktorý aj nahráva všetkým tým, ktorí  by najradšej  EU zrušili a rozpustili.

A k nim patrí aj neustále narastajúce množstvo občanov Únie, ktorí vidia, že EU nie je ten projekt, ktorý očakávali, a ktorý sa na míle líši od toho sľubovaného.

 

 

Predsa ten problém vidia všetci, a tak ho musia vidieť aj oni … oni, kompetentné inštitúcie Únie …no strkajú hlavu do piesku.

Strkajú hlavu do piesku napriek tomu, že všetci daňoví poplatníci novopristúpených členských krajín prispievajú na ich činnosť, napriek tomu, že sme im odovzdali množstvo kompetencií, ktoré ich nielenže oprávňujú, ale ktorých odovzdanie do ich rúk je priam výzvou na riešenie  tohto závažného problému.

Či si uvedomujú, že svojou či už vedomou alebo nevedomou nečinnosťou pri riešení aj tohto problému prispievajú k čoraz  väčšej rezignácii a skepse občanov novopristúpených členských krajín – a nielen ich – ohľadom budúcnosti projektu Európskej únie?

 

Veď tieto inštitúcie sú tu predsa na to, aby pomáhali riešiť problémy, ktoré brzdia rozvoj projektu EU, sú tu na to, aby riešili situácie, ktoré závažným spôsobom narúšajú vzájomné vzťahy medzi členskými krajinami, a sú tu tiež aj na to, aby odstraňovali príčiny vzniku rôznych negatívnych emócií v krajinách Únie, napr. aj takých ako zlosť, hnev, nenávisť.

A neriešenie problému bezplatného odčerpávania pracovnej sily je tým, čo tieto negatívne emócie, neprospievajúce rozvoju projektu EU, podporuje, čo tieto negatívne emócie nenormálne generuje a posilňuje.

 

Je čoraz ťažšie nemyslieť si, že, že kompetentné inštitúcie EU sú tu len na presadzovanie politických a ekonomických záujmov jedných na úkor druhých, je čoraz ťažšie bojovať proti neustále sa natískajúcej myšlienke, že projekt Európskej únie bol vytvorený len s cieľom pomoci občanom jedných štátov na úkor občanov iných krajín, je čoraz ťažšie bojovať s myšlienkou, že projekt Európskej únie bol vytvorený v záujme dobra občanov len niektorých jej členských krajín, nie pre dobro občanov všetkých jej členských krajín.

 

Čoraz väčšie množstvo ľudí nechce takúto EU, nechce takúto, ktorá sa diametrálne líši od tej, aká im bola navrhovaná pred vstupom ich krajín do EU, aká im bola navrhovaná v čase vstupu do tohto združenia v r. 2004.

Ich upozornenia na chyby, ktoré sa čoraz viac v činnosti Únie vyskytujú, ich sťažnosti, že projekt EU nejde tým dobrým smerom, nie tým sľubovaným, nikto nevypočuje, sú ignorovaní, a ich láska k projektu EU sa čoraz viac mení na nespokojnosť, a veľakrát aj na hnev či až nenávisť.

Tak, ako aj v zlom manželstve. Keď nie je odozva, nastúpi ochladenie vzťahov, a tí, čo sa mali niekedy nesmierne radi, tak tí začínajú byť voči sebe čoraz ľahostajnejší, začínajú sa čoraz viac odcudzovať, ba mnoho ráz aj nenávidieť.

 

 

 

 

 

Poznámka:

Problematike pracovnej migrácie a s ňou spojenej problematike zatiaľ neriešeného nespravodlivého bezplatného odčerpávania pracovnej sily z ekonomicky chudobnejších krajín (napr. zo Slovenska a z iných chudobnejších členských krajín Únie, či aj z Ukrajiny), javu, ktorý je príčinou značného poškodzovania  ekonomík krajín bezplatne poskytujúcich značné množstvá pracovníkov iným bohatším krajinám, sú venované nasledovné tri, priebežne doplňované blogy:

 

A-Blog: „Rovní a rovnejší, naivní a vyčuraní“, (začína príspevkom A1[1])

B-Blog: „My znášame náklady, ale zisky už zhŕňajú iní“, (začína príspevkom B1 [2])

C-Blog: „Úniu áno, ale nie takúto“, začína príspevkom C1 [3])

 

Tieto tri blogy A, B a C  zahrňujú nielen opis jedného z najzávažnejších doteraz neriešených problémov v EU, teda opis bezplatného odčerpávania lacnej pracovnej sily z novopristúpených členských krajín Únie,  ale aj čoraz hrozivejšie dôsledky tohto odčerpávania.

A práve v štvrtom blogu D („Odvďačme sa rodičom“ ) – začínajúci príspevkom D0 [4] – je opísané riešenie tohto problému.

Blog D je, vlastne, odpoveďou na otázky kladené v blogoch A, B a C.

 

 

Blog D („Odvďačme sa rodičom“ ) zahrňuje opis  riešenia, ktoré by zlepšilo situáciu  v mnohých problémových oblastiach ekonomiky. V prvom rade by zlepšilo neľahkú finančnú situáciu množstva našich rodičov a dôchodcov a riešenie tejto ich zlej ekonomickej situácie by následne spôsobilo reťazovú reakciu samovoľného zlepšenia stavu v mnohých ďaľších problémových oblastiach ekonomiky, konkrétne by pomohlo so zlepšením v nasledovných oblastiach:

 

nízka pôrodnosť, starnutie obyvateľstva, zvyšovanie veku odchodu do dôchodku, skorší odchod do dôchodku, zapojenie sa problematických a dlhodobo nezamestnaných občanov do pracovného procesu, nezamestnanosť mladých ľudí, nelegálna prácalepšia regulácia migračného prúdu z Afriky či Ázie, skvalitnenie výchovno-vzdelávacieho procesu na školách, väčšie zapájanie sa  rodičov do vzdelávacieho procesu dieťaťa, zlepšenie školskej dochádzky, zväčšenie starostlivosti o vlastné zdravie, zvýšenie motivácie rodičov k ochrane detí pred užívaním návykových látok, zabezpečenie dostatočného množstva odborníkov a vysokokvalifikovaných pracovníkov pre potreby členských krajín EU, oživenie ekonomiky, pozitívna diskriminácia starších občanov pri zamestnávaní sa, podpora predaja domácich potravín na domácom trhu, rast  domácej poľnohospodárskej výroby a na ňu naväzujúceho potravinárskeho priemyslu a zvýšenie úrovne potravinovej sebestačnosti, viacdetná rodina ako prostriedok na zníženie uhlíkovej stopy, zlepšenie finančnej situácie starších bezdetných párov, zefektívnenie ekonomiky nahradením pasívnej pracovnej sily aktívnou a i.

 

 

– nízka pôrodnosť (viď príspevok „D24.1.6 – Peniaze len tým, ktorých deti pracujú a pôrodnosť vzrastie“ [5], resp. kapitoly D24.1, D24.1.1- D24.1.4  súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z www stránky [11])

starnutie obyvateľstva resp. omladenie populácie (kapitoly D24.2, D24.2.1 a D24.2.2 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z www stránky [11])

zvyšovanie veku odchodu do dôchodku resp. jeho zníženie (kapitola D24.3 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z www stránky [11])

– skorší odchod do dôchodku (viď príspevok „D24.3 [6], resp. kapitola D24.3 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])

zapojenie sa problematických a dlhodobo nezamestnaných občanov do pracovného procesu a nezamestnanosť mladých ľudí (viď príspevok „D24. 4- Dlhodobo nezamestnaní občania ako účinná brzda ekonomiky, čo s tým?“ [7], resp. kapitola D24.4 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])

– nelegálna práca (viď príspevok „D24.5 – Práca na čierno, čo s ňou?“ [8], resp. kapitola D24.5 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])

lepšia regulácia migračného prúdu (viď príspevok „D24. 6- Migračný  prúd rastie, ale bol by tu recept“ [9], resp.  kapitoly D24.6  a D24.6.1 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])

– skvalitnenie výchovno-vzdelávacieho procesu dieťaťa (kapitola D24.8 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])

väčšie zapájanie sa  rodičov do vzdelávacieho procesu dieťaťa (kapitola D24.8 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])

zlepšenie školskej dochádzky (kapitola D24.8 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])

zväčšenie starostlivosti o vlastné zdravie (kapitola D24.7 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])

zvýšenie motivácie rodičov k ochrane detí pred užívaním návykových látok (kapitola D24.7.1 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])

zabezpečenie dostatočného množstva odborníkov a vysokokvalifikovaných pracovníkov pre potreby členských krajín EU (kapitoly D24.10 a D24.10A súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])

oživenie ekonomiky (kapitola D24.9 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])

pozitívna diskriminácia starších občanov pri zamestnávaní sa (kapitola D24.11 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])

podpora predaja domácich potravín na domácom trhu (kapitoly D24.13 a tiež D34.5.1 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])

– rast  domácej poľnohospodárskej výroby a na ňu naväzujúceho potravinárskeho priemyslu (kapitoly D24.13 a tiež D34.5.1  súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])

– zvýšenie úrovne potravinovej sebestačnosti  (kapitoly D24.13 a tiež D34.5.1 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])

– viacdetná rodina ako prostriedok na zníženie uhlíkovej stopy (kapitola D24.12 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])

zlepšenie finančnej situácie starších bezdetných párov (kapitola D24.14  súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])

zefektívnenie ekonomiky nahradením pasívnej pracovnej sily aktívnou (kapitola D24.15 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])

 

 

Príspevky týchto štyroch, vyššie spomenutých blogov A, B, C a D, sú tvorené väčším či menším prepracovaním, resp. doplnením, jednotlivých kapitol (častí), zhruba pred rokom uverejneného, a, zatiaľ, nedokončeného súboru: „Odvďačme sa rodičom“, stiahnuteľného z www stránky:  https://www.ivl.sk/ [11].

 

Jednotlivé kapitoly tohto súboru – „Odvďačme sa rodičom“ – umiestneného na stránke [11] sú prepracuvávané a prispôsobované požiadavkám kladeným na formu blogových príspevkov a sú uverejňované ako príspevky v štyroch, už vyššie spomenutých blogoch A, B, C, a D.

A posledný blog „E“:„Nezničme si ju skôr, než z nej vykročíme“ (začína príspevkom E1 [10]) sa zaoberá problematikou otepľovania našej planéty a diskutabilného spôsobu jeho riešenia spočívajúceho v nákladnom znižovaní emisií oxidu uhličitého produkovaných ľudskou činnosťou.

 

 

[1]  https://vlcekivan.blog.pravda.sk/2021/12/20/a1-zla-situacia-dochodcov/

[2]https://ivlcek.blog.pravda.sk/2021/12/22/b1-financovanie-nakladov-vzdelavania-v-novopristupenych-clenskych-krajinach-eu/

[3] https://vlcek.blog.pravda.sk/2021/12/29/c1-prispevok-clenskych-krajin-unie-do-eurorozpoctu-cerpanie-z-eurofondov/

[4] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2021/12/18/uvod/

[5] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/05/28/d24-1-6-peniaze-len-tym-ktorych-deti-pracuju-a-porodnost-vzrastie/

[6]  https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/07/09/d24-3-ved-oni-su-tu-aj-pre-nas-a-my-pre-nich-my-vsetci-sme-tu-jedni-pre-druhych/

[7] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/08/20/d24-4-dlhodo bo-nezamestnani-obcania-ako-ucinna-brzda-ekonomiky-co-s-tym/

[8] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/08/25/d24-5-praca-na-cierno-co-s-nou/

[9] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/10/22/d24-6-migracny-prud-rastie-ale-bol-by-tu-recept/

[10] https://vlceki.blog.pravda.sk/2022/02/01/e1-nasa-planeta-nebojuje-proti-nam-ona-sa-len-brani-nasmu-utoku/

[11] https://www.ivl.sk

 

 

Nasledujúci príspevok:  „A17- Naše práva sa porušujú, ale naši volení zástupcovia mlčia“

 

Ako do slovenského štátneho rozpočtu každoročne priniesť viac než miliardu eur

22.09.2023

Ako pritiahnuť voliča, z podzvoliteľných preferencií sa presekať do parlamentu a do štátneho rozpočtu Slovenska každoročne priniesť oveľa viac než miliardu eur. Cieľom tohto príspevku je upriamiť pozornosť na problematiku, ktorá má v súčasnom tvrdom predvolebnom boji šancu zaujať a prilákať voliča. Zaujať a prilákať nielen niektorého voliča, teda [...]

Záujmy Únie musia byť europoslancovi sväté a nadradené záujmom jeho rodnej krajiny

20.08.2023

Nasledujúci text je prepis časti politickej rozhlasovej diskusie rádia Slovensko: „Sobotné dialógy“ zo soboty 19.8. 2023 v čase 12:10- 13:00: https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1134 Čas diskusie: 23:23 Moderátorka: „Pán Uhrík, vy síce teraz hovoríte veľmi zmierlivo o tom, že tá Európska únia, by sa mala, vlastne, iba zmeniť, ale v skutočnosti vy hovoríte [...]

Nezabúdajme na hrôzy vojny, aby sme ich nemuseli vidieť v oveľa hroznejšej

08.05.2023

2. svetová vojna znamenala smrť miliónov nevinných ľudí. Milióny zahynuli kvôli túžbe niekoho ovládnuť svet a stať sa pánom všetkého a všetkých. A v súčasnom ozbrojenom konflikte na Ukrajine hynú občania dvoch susediacich národov. Počas 2. svetovej vojny bojovali jedni po boku druhých proti rozpínajúcemu sa fašizmu. Teraz, však, bojujú proti sebe. [...]

nôž, krv, zranenie

Veľká tragédia v Hlohovci: V byte našli dobodaného 19-ročného mladíka. Polícia zadržala podozrivého

20.04.2024 21:44, aktualizované: 22:26

Privolaní záchranári mu už nedokázali pomôcť.

Taiwan, vojaci

USA odklepli spojencom pomoc za 95 miliárd dolárov. Biden: Jasná správa o našej sile

20.04.2024 19:51, aktualizované: 22:34

Rad kongresmanov ocenil, že šéf Snemovne Mike Johnson zákony na hlasovanie predložil. Johnson kvôli tomu podľa médií riskuje vlastný post.

nehody

Nešťastný deň pre Brezovú pod Bradlom: Dve nehody a päť zranených. Zasahoval aj vrtuľník

20.04.2024 19:29

Polícia vyšetruje okolnosti dvoch dopravných nehôd, ku ktorým došlo v sobotu v Brezovej pod Bradlom.

loď, trajekt, potopený

V Stredoafrickej republike zahynulo pri potopení sa lode 58 ľudí, smerovali na pohreb

20.04.2024 18:56, aktualizované: 21:33

Podľa svedkov viezla rybárska loď na rieke Mpoko v Bangui viac ako 300 osôb. Pomoc prišla až po 40 minútach.

Ivan Vlček

Demokracia plače, jej najväčší ochrancovia sa tomu smejú a kujú ju na svoj obraz.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 56
Celková čítanosť: 108083x
Priemerná čítanosť článkov: 1930x

Autor blogu

Kategórie