Obsah predchádzajúceho príspevku: „A17- Naše práva sa porušujú, ale naši volení zástupcovia mlčia“. Vlastná kariéra je pre mnohých našich volených predstaviteľov oveľa dôležitejšia, než bránenie práv tých, ktorí si ich zvolili ako svojich zástupcov.
—————————————————————————————————————–
Náklady vynaložené počas dlhodobej prípravy občana na zapojenie sa do pracovného procesu, t. j. náklady vynaložené v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania občana v jeho rodnej krajine, sú v súčasnosti – absolútne proti všetkej logike podnikania – ignorované nielen najbohatšími ekonomikami tých krajín sveta, ktoré týchto zahraničných občanov zamestnávajú, ale vo všeobecnosti zrejme všetkými ekonomikami zamestnávajúcimi zahraničných občanov.
A všetky tieto ekonomiky, všetky tieto štáty, zamestnávajúce zahraničných občanov, sa tak stávajú novodobými kolonizátormi.
Nielen Nemecko, Anglicko, Francúzsko, Rakúsko, Holandsko, Švédsko, Švajčiarsko, Dánsko či iné bohatšie ekonomiky Západnej Európy sa stávajú novodobými kolonizátormi.
Bohužiaľ aj naša krajina, naše rodné Slovensko. Tiež odčerpávame pracovnú silu … z Ukrajiny, Srbska či Rumunska.
Odčerpávame zahraničných pracovníkov z ešte slabších ekonomík než je tá naša, odčerpávame túto pracovnú silu zadarmo, bez najmenšieho podieľania sa na kompenzácii nákladov vynaložených v rodných krajinách týchto zahraničných pracovníkov, vynaložených počas ich prípravy na zapojenie sa do pracovného procesu.
To znamená, že sa takto v súčasnosti chováme zrejme všetci, všetky štáty v Únii.
Nám neplatia spravodlivú kompenzáciu za náklady vynaložené v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania našich občanov pracujúcich v ekonomicky bohatších členských i nečlenských krajinách EU, a my zasa neplatíme spravodlivú kompenzáciu za náklady vynaložené na výchovu a vzdelávanie občanov iných krajín pracujúcich v slovenskej ekonomike.
Nemci či Angličania zoberú nám, my zoberieme Ukrajincom alebo Srbom či Rumunom.
Ale veď, či je možné jeden nespravodlivý stav napraviť vznikom iného?
Prispôsobujeme sa diktátu mocných, diktátu bohatších a silnejších, a sami sa zúčastňujeme na tomto neokoloniálnom ožobračovaní slabších štátov.
A zdôvodňujeme a ospravedlňujeme si to tým, že sa len prispôsobujeme vlčím pravidlám vládnucim v EU.
Že predsa smer pochodu určuje najsilnejší, a nám neostáva nič iné, len sa prispôsobiť.
A tak sa prispôsobujeme.
Nikto, žiaden z volených predstaviteľov našich občanov – na nižších, vyšších či aj tých najvyšších miestach – sa voči tomuto okrádaniu a ožobračovaniu nielen vlastného národa neozve, nereaguje na to, správa sa ako keby tento problém neexistoval, napriek tomu, že ide o rozsiahle okrádanie nielen nás, ale aj o okrádanie občanov iných krajín.
Pritom ide o okrádanie aj tých občanov, ktorých on reprezentuje a zastupuje. Ide o okrádanie tých občanov, ktorých práva má on, volený predstaviteľ občanov, z titulu svojej funkcie brániť, ide o okrádanie tých občanov, ktorí mu vyslovili vo voľbách svoju dôveru, a dúfajú, že bude pracovať pre ich dobro, pre dobro svojej rodnej krajiny.
Keď už naši predstavitelia oprávnene zaujímajú rozhodné stanovisko k porušovaniu práv občanov iných krajín, v iných častiach sveta, bolo by možno dobré, keby sa postavili aj za porušovanie práv občanov na Ukrajine, porušovanie práv ukrajinských občanov našimi členskými štátmi.
A bolo by dobré, keby sa postavili tiež aj za porušovanie práv našich občanov, občanov našej krajiny, bohatšími členskými štátmi Únie.
Kupodivu, žiadna vláda sa nezaoberá problémom nespravodlivého bezplatného odčerpávania pracovnej sily, ale každá vláda sa namiesto toho oficiálne zaoberá tým, akým spôsobom prilákať zahraničnú pracovnú silu, akým spôsobom ju odlákať z jej rodnej krajiny.
Miesto toho, aby sme si vychovali či kúpili sliepky, ktoré nám budú znášať vajcia, tak miesto toho sa snažíme prilákať tie susedove, aby ich zniesli u nás.
Aj napriek tomu, že náklady na vznik toho vajca, náklady na potravu sliepky, znáša sused.
Nik nepovie, že to odčerpávanie občanov bez spravodlivej kompenzácie nákladov, ktoré boli vynaložené na ich výchovu a vzdelávanie v ich rodných krajinách, je predsa proti všetkým pravidlám podnikania, proti pravidlám ekonomického správania sa.
Veď predsa náklady, pomocou ktorých sa dosiahne zisk, má platiť ten, kto ten zisk berie.
A to nie sme my. My ten zisk neberieme. My len platíme náklady, ale zisk, ktorý bol pomocou týchto nákladov dosiahnutý, berie úplne niekto iný.
Žeby nová forma deľby práce? Jeden znáša ťarchu nákladov, a druhý ťarchu ziskov, dosiahnutých vynaložením týchto nákladov?
Naozaj nemáme inú voľbu? Naozaj?
Už sme vyskúšali všetky dostupné prostriedky vedúce k vyriešeniu tohto problému? Problému bezplatného odčerpávania produktívnych občanov novopristúpených členských krajín ekonomikami bohatších členských i nečlenských krajín Únie.
Či lepšie bude povedať, že sme neskúsili ani jeden jediný.
Prečo sa aj volení predstavitelia našich občanov nepostavia proti bezplatnému odčerpávaniu pracovníkov z novopristúpených členských štátov EU? Proti bezkompenzačnému odčerpávaniu ich spoluobčanov z ich rodných krajín, bez spravodlivej kompenzácie nákladov, ktoré boli vynaložené počas ich dlhodobej prípravy na určitú profesiu, na zapojenie sa do pracovného procesu?
Či zaujatie stanoviska v tomto prípade už nie je také cool?
Častokrát nadávame na ten niekdajší kolonializmus a na problémy, ktoré splodil, následky ktorých sa ukazujú doteraz, ale my sami sa zúčastňujeme na jeho sofistikovanejšej podobe.
Sme aktívnymi účastníkmi neokoloniálneho procesu.
Ekonomické nožnice medzi bohatšími a chudobnejšími krajinami sa stále roztvárajú, čoraz viac a viac, ale sami tomu napomáhame, pripájame sa k tým, ktorí bezplatne odsávajú pracovnú silu zo slabších ekonomík, no sťažujeme sa, akí sú tí druhí zlí.
Už aj my patríme k tým zlým, tiež vykorisťujeme iných: Ukrajincov, Srbov, Rumunov.
Tiež využívame občanov ich krajín tým, že ich zamestnávame v našej ekonomike, ale už sa nezúčastňujeme na spravodlivej úhrade nákladov, ktoré boli v ich rodných krajinách vynaložené v dlhodobom procese ich výchovy a vzdelávania.
Bez týchto vynaložených nákladov by predsa neboli schopní zapojiť sa do pracovného procesu, neboli by schopní vykonávať svoju prácu. A tieto náklady na ich výchovu a na ich vzdelávanie vynaložili predsa ich spoluobčania, ich rodná krajina.
Alebo sa zúčastňujeme na úhrade týchto nákladov?
Že nie, lebo to nerobia ani tí, ktorí odčerpávajú občanov od nás, naši bohatší súrodenci z Európskej únie. Veď ani oni to nerobia. Tiež nič nikomu neplatia, nevracajú, nikomu nič nekompenzujú.
A keď to nerobia oni … to oni sú tou bernou mincou?
Tiež sa môžeme „pochváliť“ nálepkou kolonizátora, tiež využívame bezplatnú pracovnú silu, bezplatné výrobné prostriedky z Ukrajiny, Srbska či Rumunska.
Využívame bezplatne pracovníkov, ktorých pripravili iní, využívame výrobné prostriedky, ktoré vyrobili iní. Nie my … iní.
Iní ich vyrobili, na svoje náklady, ale nám tieto výrobné prostriedky, títo ich občania, prinášajú zisky, a tým, ktorí ich vyrobili, stratu.
A ospravedlnenie, že však aj druhí tak robia, neobstojí.
Keď niekto silnejší ubližuje nám, my tiež budeme blížiť iným, slabším? Keď silnejší Jožko zoberie na pieskovisku vedierko Ferkovi, tak ten ho zasa zoberie slabšiemu Jankovi.
Ale to sú predsa deti, my sme už dospelí.
Neriešme koloniálnu minulosť, hľadajme radšej východisko z neokoloniálnej prítomnosti.
Riešme to, čo môžeme ovplyvniť, to, čoho riešenie pomôže nám všetkým, celej Únii. A tým je vyriešenie problému bezplatného odčerpávania pracovnej sily z novopristúpených členských krajín ekonomicky bohatšími členskými krajinami Únie.
Jeho vyriešenie by vytvorilo základ na riešenie tohto problému v globálnej miere, položilo by základ fungovania novej lepšej Únie.
Či niekto nájde odvahu a pôjde do toho rizika, či sa postaví za práva nielen svojich spoluobčanov, ale zároveň aj za práva občanov všetkých novopristúpených členských krajín Únie, za práva občanov všetkých tých chudobnejších krajín vo svete, ktoré sú zdrojom bezplatnej pracovnej sily, či začne o tom hovoriť a upozorňovať na to, poukazovať na tento problém, ktorý za sebou vlečie nielen Únia, ale celý svet, ako olovenú guľu, ktorá ho obmedzuje v pohybe, ktorá devastuje ekonomiky množstva štátov, presnejšie, ktorá devastuje ekonomiky množstva tých chudobnejších štátov v nemorálny prospech tých bohatších, a ktorá je symbolom starého, už neaktuálneho ekonomického poriadku?
Ak áno, ak sa niekto nájde, kto pôjde do toho rizika, ak nájde niekto odvahu … bude to mať ťažké, ale ak sa do toho pustí, možno práve on bude tým, kto pomôže zastaviť devastáciu ekonomík mnohých krajín.
Devastáciu ekonomík tých krajín, ktoré sú bezplatným zdrojom lacnej pracovnej sily.
Teda devastáciu tých chudobnejších krajín, tých, ktorých deti, dôchodcovia či nemocní, ktorých občania na tento páliaci problém doplácajú. Doplácajú zo svojho, zo svojich peňaženiek. Nespravodlivo doplácajú namiesto toho, kto by to v skutočnosti doplatiť mal.
Musíme sa ale sami ozvať proti tomu, kto nám ubližuje. Nikto iný to za nás neurobí.
Veď, nakoniec nie oni sú tí zlí, oni predsa využívajú len to, čo sme im my dovolili, na čo sa nikto od nás nesťažuje, na čo nikto od nás neupozorňuje.
A ak sa žiadny z našich volených predstaviteľov na to nesťažuje, no, tak je, zrejme, všetko v najlepšom v poriadku.
Naozaj, naozaj je to v poriadku?
Veď, ako môžu tí, ktorí nám tú pracovnú silu bezplatne odčerpávajú vedieť, že nám to škodí?
Či sa niekto od nás na to už vôbec niekedy a niekde sťažoval? Oficiálnou cestou?
Či už nejaký volený zástupca našich občanov povedal, že nám to škodí? Nejaký náš predstaviteľ? Nejaký zástupca našich občanov? Na vyššej či nižšej pozícii? Či aj ten na tej najvyššej?
A ak sa na to nikto nesťažoval, nikto na to neupozorňoval, no tak to znamená, že všetko je v poriadku.
Predsa najprv sa musí niekto na niečo sťažovať, niekto musí upozorniť, že sa deje niečo zlé.
Veď je to také jednoduché, také prosté.
Predsa na celom svete, počas celej histórie ľudstva, vo všetkých spoločnostiach a spoločenských zriadeniach platilo a naďalej platí, že ak sa vynaložia náklady a prinesú zisk, tak z tohto zisku sa tieto náklady uhrádzajú.
Čiže, ak niekto vynaloží náklady a niekomu toto vynaloženie nákladov prinesie zisk, tak ten niekto, komu ten zisk vznikne, by sa mal podieľať sa na úhrade týchto nákladov.
Ak teda jedna krajina vynaloží náklady, a druhej krajine vynaloženie týchto nákladov prinesie zisk, tak potom tá krajina, ktorá ten zisk dosiahne, by sa mala podieľať sa na úhrade nákladov tej krajine, ktorá ich vynaložila.
Tá úhrada nákladov sa má uskutočniť nezávisle na tom, či tá krajina, ktorá tie náklady vynaložila bola ekonomicky silnejšia či slabšia, nezávisle na tom, či to bol blízky priateľ či nenávidený ekonomický, politický či vojenský konkurent.
Absolútne na prvom mieste je predsa dodržiavanie pravidla, že zo zisku sa kompenzujú náklady, vynaložením ktorých ten zisk vznikol.
Je jedno, ktorá krajina tie náklady vynaložila, a je jedno, ktorej krajine vynaloženie týchto nákladov prinesie zisk, podstatné však je, aby krajina, ktorej ten zisk vznikol, sa podieľala na úhrade týchto nákladov, to znamená, aby sa podieľala na úhrade týchto nákladov tej krajine, ktorá ich vynaložila.
Absolútne podstatné je, že náklady sa uhrádzajú zo zisku, ktorý vznikol ich vynaložením. A nepodstatné už je komu ten zisk vznikol a kto vynaložil tie náklady.
Je to také jednoduché, také prosté, netreba nič robiť, netreba nič nové vymýšľať, stačí len dodržiavať to, čo sa má dodržiavať, to, čo už platí, teda pravidlo o úhrade nákladov zo zisku.
A celý problém s bezplatným odčerpávaním pracovnej sily sa tým odstráni.
Odstráni sa jeden obrovský problém, ktorého neriešenie spôsobuje, že jedny krajiny sa nekresťansky nabaľujú na úkor tých druhých, že jedny, tie bohatšie krajiny neférovo pomáhajú zvyšovať životnú úroveň svojich občanov na úkor životnej úrovne detí, dôchodcov, starých ľudí, Rómov, na úkor životnej úrovne občanov druhých, tých slabších a chudobnejších krajín, z ktorých je pracovná sila bezplatne odčerpávaná.
Práve v tomto prípade – v prípade odčerpávania pracovnej sily z iných krajín – sa pravidlo o úhrade nákladov zo zisku, ktorý bol dosiahnutý vďaka ich vynaloženiu, absolútne nedodržiava, sa absolútne ignoruje.
A tí, ktorí by mali na toto upozorniť v prvom rade, tí, ktorí vidia ako na toto nemorálne bezplatné odčerpávanie lacnej pracovnej sily z novopristúpených členských krajín Únie doplácajú ekonomiky tých slabších členských krajín Únie, tí, ktorí vidia ako toto bezplatné odčerpávania negatívne poznačuje nielen životnú úroveň detí, dôchodcov, starších občanov či Rómov v krajinách, z ktorých je pracovná sila odčerpávaná, ale ako to negatívnym spôsobom ovplyvňuje životnú úroveň všetkých občanov týchto krajín, tak tí, teda tak naši volení predstavitelia na domácej scéne ako aj naši zástupcovia v europarlamente, a, hlavne, kompetentné inštitúcie EU, tak tí stále mlčia.
Ale prečo? Prečo mlčia?
Prečo sa neozvú proti týmto neokoloniálnym praktikám uplatňovaným nielen na území Európskej únie, ale na celom svete?
Prečo nebránia tých, ktorí uplatňovaním týchto nemorálnych praktík trpia, prečo sa neozvú proti tomu, aby zlepšenie životnej úrovne občanov jedných krajín EU bolo vykúpené zhoršením životnej úrovne občanov druhých krajín, tých chudobnejších?
Prečo nebránia tých, ktorí si ich zvolili na to, aby ich zastupovalii, aby bránili ich práva?
Prečo?
Či sa vôbec niekto už niekedy sťažoval vo veci bezplatného odčerpávania pracovnej sily z novopristúpených členských krajín?
Či vôbec niekto na to upozornil? Niekto z tých, ktorí zastupujú našich občanov, niekto z tých, ktorých si občania vybrali, aby bránili ich práva?
Či sa už niekto vôbec ozval v tejto veci na obranu svojich občanov, niektorý náš predstaviteľ? Niektorý predstaviteľ našich občanov na nižšej, vyššej alebo aj na tej najvyššej úrovni?
Poznámka:
Problematike pracovnej migrácie a s ňou spojenej problematike zatiaľ neriešeného nespravodlivého bezplatného odčerpávania pracovnej sily z ekonomicky chudobnejších krajín (napr. zo Slovenska a z iných chudobnejších členských krajín Únie, či aj z Ukrajiny), javu, ktorý je príčinou značného poškodzovania ekonomík krajín bezplatne poskytujúcich značné množstvá pracovníkov iným bohatším krajinám, sú venované nasledovné tri, priebežne doplňované blogy:
A-Blog: „Rovní a rovnejší, naivní a vyčuraní“, (začína príspevkom A1[1])
B-Blog: „My znášame náklady, ale zisky už zhŕňajú iní“, (začína príspevkom B1 [2])
C-Blog: „Úniu áno, ale nie takúto“, začína príspevkom C1 [3])
Tieto tri blogy A, B a C zahrňujú nielen opis jedného z najzávažnejších doteraz neriešených problémov v EU, teda opis bezplatného odčerpávania lacnej pracovnej sily z novopristúpených členských krajín Únie, ale aj čoraz hrozivejšie dôsledky tohto odčerpávania.
A práve v štvrtom blogu D („Odvďačme sa rodičom“ ) – začínajúci príspevkom D0 [4] – je opísané riešenie tohto problému.
Blog D je, vlastne, odpoveďou na otázky kladené v blogoch A, B a C.
Blog D („Odvďačme sa rodičom“ ) zahrňuje opis riešenia, ktoré by zlepšilo situáciu v mnohých problémových oblastiach ekonomiky. V prvom rade by zlepšilo neľahkú finančnú situáciu množstva našich rodičov a dôchodcov a riešenie tejto ich zlej ekonomickej situácie by následne spôsobilo reťazovú reakciu samovoľného zlepšenia stavu v mnohých ďaľších problémových oblastiach ekonomiky, konkrétne by pomohlo so zlepšením v nasledovných oblastiach:
nízka pôrodnosť, starnutie obyvateľstva, zvyšovanie veku odchodu do dôchodku, skorší odchod do dôchodku, zapojenie sa problematických a dlhodobo nezamestnaných občanov do pracovného procesu, nezamestnanosť mladých ľudí, nelegálna práca, lepšia regulácia migračného prúdu z Afriky či Ázie, skvalitnenie výchovno-vzdelávacieho procesu na školách, väčšie zapájanie sa rodičov do vzdelávacieho procesu dieťaťa, zlepšenie školskej dochádzky, zväčšenie starostlivosti o vlastné zdravie, zvýšenie motivácie rodičov k ochrane detí pred užívaním návykových látok, zabezpečenie dostatočného množstva odborníkov a vysokokvalifikovaných pracovníkov pre potreby členských krajín EU, oživenie ekonomiky, pozitívna diskriminácia starších občanov pri zamestnávaní sa, podpora predaja domácich potravín na domácom trhu, rast domácej poľnohospodárskej výroby a na ňu naväzujúceho potravinárskeho priemyslu a zvýšenie úrovne potravinovej sebestačnosti, viacdetná rodina ako prostriedok na zníženie uhlíkovej stopy, zlepšenie finančnej situácie starších bezdetných párov, zefektívnenie ekonomiky nahradením pasívnej pracovnej sily aktívnou a i.
– nízka pôrodnosť (viď príspevok „D24.1.6 – Peniaze len tým, ktorých deti pracujú a pôrodnosť vzrastie“ [5], resp. kapitoly D24.1, D24.1.1- D24.1.4 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z www stránky [11])
– starnutie obyvateľstva resp. omladenie populácie (kapitoly D24.2, D24.2.1 a D24.2.2 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z www stránky [11])
– zvyšovanie veku odchodu do dôchodku resp. jeho zníženie (kapitola D24.3 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z www stránky [11])
– skorší odchod do dôchodku (viď príspevok „D24.3 [6], resp. kapitola D24.3 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– zapojenie sa problematických a dlhodobo nezamestnaných občanov do pracovného procesu a nezamestnanosť mladých ľudí (viď príspevok „D24. 4- Dlhodobo nezamestnaní občania ako účinná brzda ekonomiky, čo s tým?“ [7], resp. kapitola D24.4 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– nelegálna práca (viď príspevok „D24.5 – Práca na čierno, čo s ňou?“ [8], resp. kapitola D24.5 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– lepšia regulácia migračného prúdu (viď príspevok „D24. 6- Migračný prúd rastie, ale bol by tu recept“ [9], resp. kapitoly D24.6 a D24.6.1 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– skvalitnenie výchovno-vzdelávacieho procesu dieťaťa (kapitola D24.8 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– väčšie zapájanie sa rodičov do vzdelávacieho procesu dieťaťa (kapitola D24.8 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– zlepšenie školskej dochádzky (kapitola D24.8 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– zväčšenie starostlivosti o vlastné zdravie (kapitola D24.7 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– zvýšenie motivácie rodičov k ochrane detí pred užívaním návykových látok (kapitola D24.7.1 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– zabezpečenie dostatočného množstva odborníkov a vysokokvalifikovaných pracovníkov pre potreby členských krajín EU (kapitoly D24.10 a D24.10A súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– oživenie ekonomiky (kapitola D24.9 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– pozitívna diskriminácia starších občanov pri zamestnávaní sa (kapitola D24.11 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– podpora predaja domácich potravín na domácom trhu (kapitoly D24.13 a tiež D34.5.1 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– rast domácej poľnohospodárskej výroby a na ňu naväzujúceho potravinárskeho priemyslu (kapitoly D24.13 a tiež D34.5.1 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– zvýšenie úrovne potravinovej sebestačnosti (kapitoly D24.13 a tiež D34.5.1 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– viacdetná rodina ako prostriedok na zníženie uhlíkovej stopy (kapitola D24.12 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– zlepšenie finančnej situácie starších bezdetných párov (kapitola D24.14 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– zefektívnenie ekonomiky nahradením pasívnej pracovnej sily aktívnou (kapitola D24.15 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
Príspevky týchto štyroch, vyššie spomenutých blogov A, B, C a D, sú tvorené väčším či menším prepracovaním, resp. doplnením, jednotlivých kapitol (častí), zhruba pred rokom uverejneného, a, zatiaľ, nedokončeného súboru: „Odvďačme sa rodičom“, stiahnuteľného z www stránky: https://www.ivl.sk/ [11].
Jednotlivé kapitoly tohto súboru – „Odvďačme sa rodičom“ – umiestneného na stránke [11] sú prepracuvávané a prispôsobované požiadavkám kladeným na formu blogových príspevkov a sú uverejňované ako príspevky v štyroch, už vyššie spomenutých blogoch A, B, C, a D.
A posledný blog „E“:„Nezničme si ju skôr, než z nej vykročíme“ (začína príspevkom E1 [10]) sa zaoberá problematikou otepľovania našej planéty a diskutabilného spôsobu jeho riešenia spočívajúceho v nákladnom znižovaní emisií oxidu uhličitého produkovaných ľudskou činnosťou.
[1] https://vlcekivan.blog.pravda.sk/2021/12/20/a1-zla-situacia-dochodcov/
[4] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2021/12/18/uvod/
[8] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/08/25/d24-5-praca-na-cierno-co-s-nou/
[9] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/10/22/d24-6-migracny-prud-rastie-ale-bol-by-tu-recept/
[11] https://www.ivl.sk
Nasledujúci príspevok: „A19- Ukážme aj tvár tej zamlčiavanej pomoci“
Pane mate perfektné zhodnotenie vo svojich... ...
Celá debata | RSS tejto debaty