Obsah predchádzajúceho príspevku: „A18- Kolonizátor a zároveň kolonizovaný“. Novopristúpené členské krajiny nielen poskytujú pracovnú silu, ale ju aj odčerpávajú z iných krajín.
————————————————————————————————————
Či si bezplatná pomoc vo forme pracovnej sily, pomoc prúdiaca z novopristúpených členských štátov do bohatších členských štátov Únie, nezaslúži tiež aspoň sčasti takú pozornosť, akú v nadštandardnom rozsahu venujú inštitúcie EU, rôzni politici a predstavitelia členských krajín Únie – ale hlavne akú venujú široké médiá – pomoci formou eurofondov?
Či si nezaslúži táto pomoc tiež primeranú prezentáciu, či publikovanie?
Veď svojím rozsahom nie je iste menšia, než tá formou eurofondov. Skôr naopak.
Jednej z tých pomocí, pomoci formou eurofondov, je venovaná nezvyčajne vysoká pozornosť médií, politikov jednotlivých štátov, ako aj inštitúcií a predstaviteľov EU, ale o tej druhej …. o tej druhej bezplatnej pomoci, o bezplatnej pomoci formou lacnej pracovnej sily z novopristúpených členských krajín, tak o tejto pomoci už nikto nič nehovorí, nikde sa o nej nepíše, ako keby bola nejaké tabu či lepšie povedané, mor, ktorého sa všetci stránia, o ktorom nechcú určité subjekty nič počuť.
Ale prečo?
Veď tieto dve pomoci sú svojím rozsahom iste porovnateľné, a teda ak sa už venuje toľká pozornosť jednej z nich, prečo sa nehovorí aj o tej druhej, svojím významom nemenej dôležitej.
Všadiaľ sa hovorí, všetky médiá prinášajú informácie len o jednej pomoci, len o jednej solidarite, len o tej peňažnej.
Všetci predstavitelia EU, ako aj mnohých členských krajín, hovoria len o finančnej pomoci, o eurofondoch, hovoria len o finančnej solidarite.
Ale už nikto, žiadny politik, žiadny predstaviteľ Únie či jednotlivých členských krajín, absolútne nikto ani jedným jediným slovkom nepripomenie fakt o obrovskom rozsahu bezplatnej pracovnej pomoci, nikto nepovie nič o pracovnej solidarite, ktorej zdrojom sú novopristúpené členské štáty.
Veď táto bezplatná pomoc, táto solidarita je svojím rozsahom zrejme oveľa, oveľa väčšia, než tá pomoc finančná, než tá finančná solidarita.
Tá finančná solidarita, ktorá je nám neustále pripomínaná a vytýkaná, ktorá je neustále prostriedkom nátlaku, vydierania a mnohokrát aj vyhrážok zo strany tých, ktorí ju poskytujú, a ktorí jej skutočnosť využívajú na presadzovanie svojich cieľov, tak táto finančná solidarita je, zrejme, z hľadiska svojej výšky, v skutočnosti len väčšou či menšou časťou im poskytovanej bezplatnej pomoci formou lacnej pracovnej sily, ktorú ekonomikám bohatších členských i nečlenských krajín Únie bezplatne poskytujú novopristúpené členské krajiny už dlhých sedemnásť rokov.
A práve táto skutočnosť, teda to, že bezplatne poskytovaná pomoc formou lacnej pracovnej sily je vo finančnom vyjadrení zrejme značne väčšia než tá pomoc formou eurofondov, než tá finančná solidarita, tak často nám pripomínaná, tak práve táto skutočnosť je zrejme tým pravdivým dôvodom neuverejňovania či utajovania údajov o množstve občanov jednotlivých členských krajín pracujúcich v iných členských krajinách Únie.
Pretože ak by sa teraz zrazu ukázalo, aká je tá skutočná pravda s tou bezplatne odčerpávanou pracovnou silou z novopristúpených členských krajín, kto je v skutočnosti tým naozajstným čistým príjemcom pomoci od druhých členských krajín, a kto je v skutočnosti tým čistým prispievateľom pomoci v prospech ostatných členských krajín, tak by sme zrazu videli, že tí, čo sa doteraz javili ako čistí platcovia v rámci EU, tak tí sú v skutočnosti čistí poberatelia pomoci, a tí, čo sa javili ako čistí poberatelia pomoci v rámci EU, tak z tých by sa naraz stali čistí prispievatelia či čistí platcovia.
Ak by boli verejnosti prístupné – veľmi ľahko zistiteľné – údaje tak o množstve občanov jednotlivých členských krajín Únie zamestnávaných v iných členských krajinách, ako aj údaje o dĺžke obdobia ich zamestnávania sa počas konkrétneho roku v danej členskej krajine, tak by sa mohlo zistiť aj to, že to, čo platia do spoločnej pokladne tí, ktorí sú zároveň veľkými odberateľmi pracovnej sily z novopristúpených členských krajín, je len časťou toho, čo by v skutočnosti mali platiť ako spravodlivú kompenzáciu nákladov vynaložených v procese výchovy a vzdelávania tejto pracovnej sily, vynaložených v rodnej krajine týchto pracovníkov.
Konečne by sa ukázalo, kto v skutočnosti na druhé členské krajiny dopláca, a kto z toho fantasticky prosperuje na úkor druhých.
Konečne by sa ukázala tá už sedemnásť dlhých rokov zamlčiavaná a utajovaná pravda, ktoré členské krajiny v Únii sú v skutočnosti tou dojnou kravou, a ktoré členské krajiny sú tými, ktoré tých druhých výdatne doja, pravda tak o tých členských krajinách, ktoré na projekte EU neskutočne zarábajú, ako aj o tých, ktorých občania musia tento biznis výhodný len pre jedných, len pre jedny členské krajiny, sponzorovať zo svojich daní, financovať na úkor svojich detí, dôchodcov, na úkor Rómov [12], na úkor všetkých svojich spoluobčanov.
Samozrejme, toto všetko by bolo možné zistiť, ak by kompetentné inštitúcie EU nevyhýbali minimálne morálnej povinnosti uverejňovať tak počty občanov jednotlivých členských krajín zamestnávaných v iných členských krajinách, ako aj informácie o dĺžke obdobia, ktoré občania príslušnej členskej krajiny prepracovali v inej členskej krajine.
Povinné uverejňovanie, tejto, tak neskutočne ľahko zistiteľnej informácie, vyplýva zo skutočnosti, že predsa občania novopristúpených členských krajín sú tými, ktorí túto obrovskú bezplatnú pomoc formou pracovnej sily poskytovanú bohatším členským krajinám financujú zo svojich svojich daní, zo svojich peňaženiek, a teda majú právo vedieť, v ktorej členskej krajine a akú dlhú dobu pracujú tí, ktorých výchovu a vzdelávanie financovali.
Občania novopristúpených členských krajín majú právo na uverejňovanie tejto informácie práve z toho dôvodu, že oni sú tí, z koho peňazí sa táto bezplatná pomoc formou pracovnej sily v prospech bohatších členských krajín Únie financuje, a teda majú právo vedieť, kde, v akom počte a akú dlhú dobu pracujú tí, ktorých dlhodobý proces prípravy na zapojenie sa do pracovného procesu bol financovaný z ich peňazí.
Veď to je diskriminácia pri uverejňovaní informácií o vzájomnej pomoci členských krajín.
Informácie o finančnej pomoci formou eurofondov poskytovanej novopristúpeným členským krajinám – o pomoci, ktorá vyzdvihuje len zásluhy jedných krajín ako tých, ktorí sú jej zdrojom – sú neustále uverejňované, sú neustále publikované v elektronických či tlačových médiách, neustále o nich hovoria tak predstavitelia EU ako aj predstavitelia jednotlivých členských krajín, a ich doslova každodennej prezentácii financovanej z prostriedkov nášho spoločného eurorozpočtu, z prostriedkov nás všetkých, je venovaná pozornosť nielen unijných, ale aj mnohých štátnych inštitúcií v jednotlivých členských krajinách.
Avšak informácie o bezplatnej pomoci nemenšieho rozsahu než je tá široko prezentovaná, informácie o bezplatnej pomoci formou lacnej pracovnej sily, o pomoci formou miliónov bezplatne poskytovaných produktívnych občanov, poskytovaných novopristúpenými členskými krajinami, sa z neznámych dôvodov neuverejňujú či zamlčujú, neprezentujú sa mediálnou formou, neprezentujú sa absolútne žiadnou formou, ako keby tieto informácie ani neexistovali, nevie sa absolútne nič o rozsahu tejto pomoci.
Na uverejnenie aspoň základných informácií o tomto druhu pomoci sa už z našich spoločných, našich unijných peňazí, nevynaloží ani jedno jediné euro.
Informácie o jednej pomoci, o pomoci formou eurofondov, o pomoci jedných krajín, sú široko prezentované na náklady nás všetkých, sú prezentované pomocou peňazí všetkých občanov Únie, avšak informácie o tej druhej pomoci, o pomoci nemenej významnej, ba možno oveľa, oveľa väčšieho rozsahu než je tá prvá, tak informácie o tejto druhej pomoci, o bezplatnej pomoci formou lacnej pracovnej sily z novopristúpených členských krajín, už nie sú prezentované ani v minimálnom rozsahu, napriek tomu, že sú ľahko zistiteľné, napriek tomu že sú ľahko – pre kompetentné inštitúcie EU – vygenerovateľné.
Na prezentáciu tejto pomoci – na prezentáciu bezplatnej pomoci formou lacnej pracovnej sily – na rozdiel od prezentácie tej prvej, tej formou eurofondov, sa už zrazu z našich spoločných peňazí, z eurorozpočtu, nenájde ani jedno jediné euro.
Prečo existuje táto diskriminácia v uverejňovaní informácií o vzájomnej pomoci.
Keď o pomoci jednej skupiny krajín sa vie všetko, a o pomoci druhej skupiny krajín – o pomoci minimálne takého istého významu a rozsahu – sa už nevie vôbec nič.
Keď na prezentáciu finančnej pomoci jednej skupiny členských krajín sa vynakladajú obrovské prostriedky tak z nášho spoločného eurorozpočtu ako aj z národných rozpočtov jednotlivých členských krajín Únie, ale na prezentáciu nemenej významnej pomoci, ba možno pomoci oveľa väčšieho rozsahu, poskytovanej druhou skupinou členských krajín, na prezentáciu bezplatnej pomoci formou miliónov pracovníkov z novopristúpených členských krajín sa už z nevynaloží ani jedno jediné euro ani z nášho spoločného eurorozpočtu, a nevynaloží sa nič ani z národných rozpočtov.
Prečo existuje taká diskriminácia pri prezentácii týchto dvoch pomocí?
Prečo o pomoci jedných sa dozvedáme zo všetkých možných médií, od tých najvýznačnejších predstaviteľov EU či predstaviteľov jej členských krajín, ale o nemenej významnej pomoci druhých sa už nevie nič, nespomenie sa o nej ani jedno jediné slovko v médiách a doteraz sa o nej nezmienil ani jeden jediný predstaviteľ členských krajín Únie, predstaviteľ EU či predstaviteľ kompetentných inštitúcií EU.
Prečo na prezentáciu pomoci jednej skupiny členských krajín sa používajú naše spoločné prostriedky z eurorozpočtu, a tiež aj z národných rozpočtov, ale na prezentáciu pomoci druhej skupiny členských krajín sa už finančné prostriedky v eurorozpočte nenájdu, a, samozrejme, ani v národných rozpočtoch?
To takto sa prejavuje tá rovnosť členských krajín Únie?
Veď občania, z ktorých daní sa uhrádzajú náklady na prípravu tejto zamlčovanej, tejto zatajovanej a starostlivo ukrývanej bezplatnej pomoci formou pracovnej sily, majú predsa právo vedieť, kde, a v akom počte ich spoluobčania, pripravovaní na svoju profesiu na ich náklady, pracujú. V akom počte, a v ktorej členskej krajine.
Majú to právo vedieť práve kvôli tomu, že sú to oni, z koho peňazí sa dlhodobá príprava tých ich spoluobčanov, ktorí odchádzajú za prácou do iných krajín, realizuje, sú to oni, ktorých dane idú na výchovu a vzdelávanie aj tých ich spoluobčanov, ktorých práca prináša obrovské zisky ekonomikám iných krajín, sú to oni z koho daní sa financuje aj činnosť EU.
Je táto situácia dobrá pre tie krajiny, čo tú bezplatnú pomoc formou lacnej pracovnej sily poskytujú?
Je dobrý takýto dvojaký prístup? Že o pomoci jedných sa vie všetko, ale o pomoci druhých sa nevie absolútne nič?
Je to dobré pre vzájomné vzťahy členských krajín Únie?
Je to dobré pre občanov týchto krajín?
Je to dobré pre občanov Únie?
Máme tu dva extrémy.
Jeden predstavujú krajiny, ktoré nenávratne vynakladajú obrovské finančné prostriedky vo forme nákladov počas dlhodobej prípravy svojich občanov na zapojenie sa do pracovného procesu.
Vynakladajú ich bez toho, aby sa im z takto vynaložených nákladov niečo vrátilo. Nevráti sa im, bohužiaľ, absolútne nič.
Tým druhým extrémom sú krajiny, ktoré takto pripravených zahraničných občanov bezplatne odčerpávajú a zamestnávajú v svojich ekonomikách, a ich práca im prináša nesmierne zisky.
Ale aj napriek týmto obrovským ziskom sa už tieto zamestnávateľské krajiny vôbec nepodieľajú na spravodlivej kompenzácii nákladov, ktoré im vznik ich ziskov zabezpečili, t. j. nepodieľajú sa na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených počas dlhodobej prípravy týchto zahraničných pracovníkov na ich zapojenie sa do pracovného procesu.
Nákladov vynaložených v rodných krajinách týchto zahraničných pracovníkov.
Nemôžu tu byť dva extrémy, ktoré Úniu nie posiľňujú, ale práveže oslabujú a prispievajú k jej rozloženiu, k jej úpadku.
Na jednej strane totálny výdaj peňazí na výchovu a vzdelávanie pracovnej sily jednými krajinami bez eura návratu, a na strane druhej totálne využitie tejto pracovnej sily druhými krajinami pri dosahovaní ziskov, bez ich minimálnej účasti na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania tejto zahraničnej pracovnej sily.
Ale veď to nie je nič iné, len návrat kolonializmu v jeho novej podobe, toho kolonializmu, proti ktorému tak ostro vystupujú, a na ktorého dôsledky upozorňujú mnohé osoby a mnohé organizácie na Západe, ktoré poukazujú nielen na kolonializmus, ale aj na problémy spojené s niekdajším otrokárstvom, ktoré poukazujú na krajiny a osoby, ktoré z tohto otroctva a kolonializmu ťažili a vybudovali si na nich svoju prosperitu.
Poukazujú na tých, ktorí na jednej strane svojim krajinám, svojim občanom, pomohli, ale aj za cenu markantného porušovania základných ľudských práv občanov iných krajín.
Tento systém bezkompenzačného alebo bezplatného odsávania občanov z novopristúpených členských krajín nemá nič spoločné s demokratickým charakterom spoločnosti.
Je to neokoloniálny vykorisťovateľský systém, systém drancujúci a devastujúci ekonomiky novopristúpených členských štátov vyspelejšími ekonomikami členských i nečlenských štátov , systém popierajúci základné ekonomické právo, akým je právo na úhradu nákladov zo zisku, ktorý bol vďaka ich vynaloženiu dosiahnutý.
Súčasný systém bezkompenzačného odčerpávania pracovníkov z ich rodných krajín porušuje právo na spravodlivú kompenzáciu nákladov vynaložených počas dlhodobej prípravy občana na zapojenie sa do pracovného procesu, čiže právo na spravodlivú kompenzáciu nákladov vynaložených v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania občana v jeho rodnej krajine, právo na spravodlivú kompenzáciu týchto nákladov zo ziskov, ktoré vznikli prácou tohto občana.
Poznámka:
Problematike pracovnej migrácie a s ňou spojenej problematike zatiaľ neriešeného nespravodlivého bezplatného odčerpávania pracovnej sily z ekonomicky chudobnejších krajín (napr. zo Slovenska a z iných chudobnejších členských krajín Únie, či aj z Ukrajiny), javu, ktorý je príčinou značného poškodzovania ekonomík krajín bezplatne poskytujúcich značné množstvá pracovníkov iným bohatším krajinám, sú venované nasledovné tri, priebežne doplňované blogy:
A-Blog: „Rovní a rovnejší, naivní a vyčuraní“, (začína príspevkom A1[1])
B-Blog: „My znášame náklady, ale zisky už zhŕňajú iní“, (začína príspevkom B1 [2])
C-Blog: „Úniu áno, ale nie takúto“, začína príspevkom C1 [3])
Tieto tri blogy A, B a C zahrňujú nielen opis jedného z najzávažnejších doteraz neriešených problémov v EU, teda opis bezplatného odčerpávania lacnej pracovnej sily z novopristúpených členských krajín Únie, ale aj čoraz hrozivejšie dôsledky tohto odčerpávania.
A práve v štvrtom blogu D („Odvďačme sa rodičom“ ) – začínajúci príspevkom D0 [4] – je opísané riešenie tohto problému.
Blog D je, vlastne, odpoveďou na otázky kladené v blogoch A, B a C.
Blog D („Odvďačme sa rodičom“ ) zahrňuje opis riešenia, ktoré by zlepšilo situáciu v mnohých problémových oblastiach ekonomiky. V prvom rade by zlepšilo neľahkú finančnú situáciu množstva našich rodičov a dôchodcov a riešenie tejto ich zlej ekonomickej situácie by následne spôsobilo reťazovú reakciu samovoľného zlepšenia stavu v mnohých ďaľších problémových oblastiach ekonomiky, konkrétne by pomohlo so zlepšením v nasledovných oblastiach:
nízka pôrodnosť, starnutie obyvateľstva, zvyšovanie veku odchodu do dôchodku, skorší odchod do dôchodku, zapojenie sa problematických a dlhodobo nezamestnaných občanov do pracovného procesu, nezamestnanosť mladých ľudí, nelegálna práca, lepšia regulácia migračného prúdu z Afriky či Ázie, skvalitnenie výchovno-vzdelávacieho procesu na školách, väčšie zapájanie sa rodičov do vzdelávacieho procesu dieťaťa, zlepšenie školskej dochádzky, zväčšenie starostlivosti o vlastné zdravie, zvýšenie motivácie rodičov k ochrane detí pred užívaním návykových látok, zabezpečenie dostatočného množstva odborníkov a vysokokvalifikovaných pracovníkov pre potreby členských krajín EU, oživenie ekonomiky, pozitívna diskriminácia starších občanov pri zamestnávaní sa, podpora predaja domácich potravín na domácom trhu, rast domácej poľnohospodárskej výroby a na ňu naväzujúceho potravinárskeho priemyslu a zvýšenie úrovne potravinovej sebestačnosti, viacdetná rodina ako prostriedok na zníženie uhlíkovej stopy, zlepšenie finančnej situácie starších bezdetných párov, zefektívnenie ekonomiky nahradením pasívnej pracovnej sily aktívnou a i.
– nízka pôrodnosť (viď príspevok „D24.1.6 – Peniaze len tým, ktorých deti pracujú a pôrodnosť vzrastie“ [5], resp. kapitoly D24.1, D24.1.1- D24.1.4 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z www stránky [11])
– starnutie obyvateľstva resp. omladenie populácie (kapitoly D24.2, D24.2.1 a D24.2.2 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z www stránky [11])
– zvyšovanie veku odchodu do dôchodku resp. jeho zníženie (kapitola D24.3 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z www stránky [11])
– skorší odchod do dôchodku (viď príspevok „D24.3 [6], resp. kapitola D24.3 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– zapojenie sa problematických a dlhodobo nezamestnaných občanov do pracovného procesu a nezamestnanosť mladých ľudí (viď príspevok „D24. 4- Dlhodobo nezamestnaní občania ako účinná brzda ekonomiky, čo s tým?“ [7], resp. kapitola D24.4 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– nelegálna práca (viď príspevok „D24.5 – Práca na čierno, čo s ňou?“ [8], resp. kapitola D24.5 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– lepšia regulácia migračného prúdu (viď príspevok „D24. 6- Migračný prúd rastie, ale bol by tu recept“ [9], resp. kapitoly D24.6 a D24.6.1 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– skvalitnenie výchovno-vzdelávacieho procesu dieťaťa (kapitola D24.8 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– väčšie zapájanie sa rodičov do vzdelávacieho procesu dieťaťa (kapitola D24.8 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– zlepšenie školskej dochádzky (kapitola D24.8 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– zväčšenie starostlivosti o vlastné zdravie (kapitola D24.7 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– zvýšenie motivácie rodičov k ochrane detí pred užívaním návykových látok (kapitola D24.7.1 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– zabezpečenie dostatočného množstva odborníkov a vysokokvalifikovaných pracovníkov pre potreby členských krajín EU (kapitoly D24.10 a D24.10A súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– oživenie ekonomiky (kapitola D24.9 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– pozitívna diskriminácia starších občanov pri zamestnávaní sa (kapitola D24.11 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– podpora predaja domácich potravín na domácom trhu (kapitoly D24.13 a tiež D34.5.1 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– rast domácej poľnohospodárskej výroby a na ňu naväzujúceho potravinárskeho priemyslu (kapitoly D24.13 a tiež D34.5.1 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– zvýšenie úrovne potravinovej sebestačnosti (kapitoly D24.13 a tiež D34.5.1 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– viacdetná rodina ako prostriedok na zníženie uhlíkovej stopy (kapitola D24.12 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– zlepšenie finančnej situácie starších bezdetných párov (kapitola D24.14 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– zefektívnenie ekonomiky nahradením pasívnej pracovnej sily aktívnou (kapitola D24.15 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
Príspevky týchto štyroch, vyššie spomenutých blogov A, B, C a D, sú tvorené väčším či menším prepracovaním, resp. doplnením, jednotlivých kapitol (častí), zhruba pred rokom uverejneného, a, zatiaľ, nedokončeného súboru: „Odvďačme sa rodičom“, stiahnuteľného z www stránky: https://www.ivl.sk/ [11].
Jednotlivé kapitoly tohto súboru – „Odvďačme sa rodičom“ – umiestneného na stránke [11] sú prepracuvávané a prispôsobované požiadavkám kladeným na formu blogových príspevkov a sú uverejňované ako príspevky v štyroch, už vyššie spomenutých blogoch A, B, C, a D.
A posledný blog „E“:„Nezničme si ju skôr, než z nej vykročíme“ (začína príspevkom E1 [10]) sa zaoberá problematikou otepľovania našej planéty a diskutabilného spôsobu jeho riešenia spočívajúceho v nákladnom znižovaní emisií oxidu uhličitého produkovaných ľudskou činnosťou.
[1] https://vlcekivan.blog.pravda.sk/2021/12/20/a1-zla-situacia-dochodcov/
[4] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2021/12/18/uvod/
[8] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/08/25/d24-5-praca-na-cierno-co-s-nou/
[9] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/10/22/d24-6-migracny-prud-rastie-ale-bol-by-tu-recept/
[11] https://www.ivl.sk
Nasledujúci príspevok: „A19.1- Symboly histórie sú predsa zrkadlom našej minulosti“
Celá debata | RSS tejto debaty