Časť občanov EU pochádzajúcich z tých bohatších členských štátov, ktoré sú čistými platcami do eurorozpočtu, teda z tých krajín, ktoré do eurorozpočtu viac dávajú, než z neho prijímajú, tak občania týchto členských krajín sa môžu plne oprávnene všade pýšiť oficiálnou informáciou, informáciou široko prístupnou každému občanovi EU a prezentovanou vo všetkých jej členských štátoch, informáciou o tom, že ich krajiny sú tými, ktoré stále len dávajú a dávajú.
Môžu byť hrdí na informáciu o tom, že to ich krajiny sú tými, ktoré do eurorozpočtu viac dávajú, než z neho berú, že dávajú tým krajinám, ktoré viac z eurorozpočtu berú, než do neho dávajú.
Avšak, na rozdiel oproti nim, oproti týmto občanom bohatších členských krajín Únie, občania novopristúpených členských krajín sa už nemôžu pýšiť informáciou o svojej pomoci v prospech práve tých krajín – o ktorých sa neustále dozvedáme zo všetkých možných médií, od predstaviteľov tak Únie ako aj predstaviteľov jednotlivých členských krajín – ktoré viac do eurorozpočtu dávajú než z neho berú a ktoré na túto svoju pomoc doplácajú na úkor tých chudobnejších členských krajín.
Ale prečo sa nemôžu o svojej obrovskej bezplatnej pomoci v prospech bohatších členských i nečlenských krajín Únie dozvedieť aspoň minimum informácií aj občania tých krajín, ktoré sú zdrojom tejto bezplatnej pomoci, teda občania novopristúpených členských krajín.
Veď celá táto bezplatná pomoc poskytovaná bohatším členským i nečlenským krajinám Únie – pomoc formou miliónov pracovníkov – bola hradená výlučne na úkor štátnych rozpočtov krajín, ktoré ju poskytujú, z finančných prostriedkov rodičov týchto pracovníkov, na úkor všetkých občanov týchto krajín.
Na uverejnení aspoň nejakých informácií o tomto druhu pomoci, informácií o bezplatnej pomoci formou miliónov občanov, miliónov pracovníkov, informácií o pomoci existujúcej len vďaka jej financovaniu zo strany novopristúpených členských krajín, tak na publikovaní údajov o tomto druhu pomoci niet nielenže zo strany Únie či zo strany jej predstaviteľov a jej inštitúcií, ako aj zo strany tých členských krajín, ktoré sú cieľom tejto pomoci, ale, kupodivu, ani zo strany vlád či predstaviteľov tých krajín, ktoré ju poskytujú – z nepochopiteľných príčin – žiadny záujem.
Ale prečo? Prečo sa nič nehovorí o bezplatnej pomoci formou miliónov pracovníkov z novopristúpených členských krajín v prospech tých bohatších členských krajín Únie?
Čo tomu vadí? Či, lepšie povedané, komu to vadí?
Na jednej strane občania našich novopristúpených členských krajín mlčky počúvajú a sú vystavení vodopádu slov o tom ako len čerpáme finančné prostriedky z eurofondov, na ktoré prispievajú hlavne tie bohatšie členské krajiny, počúvame o tom, akou sme finančnou záťažou pre Úniu, pre tie jej bohatšie členské krajiny, ktoré to finančne ťahajú a tie druhé, tie novopristúpené, tie naše krajiny, tie zasa len berú a berú.
Avšak na strane druhej financujeme prípravu obrovského množstva pracovníkov, financujeme obrovskú bezplatnú pomoc formou lacnej pracovnej sily pre bohatšie členské krajiny, pričom táto pomoc je možno oveľa, oveľa väčšieho rozsahu než tá nám neustále vypomínaná a široko všetkým občanom Únie okázale prezentovaná pomoc formou eurofondov.
Financujeme ju len na úkor našich rodných krajín, na úkor našich občanov, na úkor našich vrecák, no, už nič nehovoríme o jej rozsahu, absolútne sa o nej nikto nezmieňuje, nepodávajú sa ani tie najmenšie informácie – či už prostredníctvom médií alebo prostredníctvom našich či unijných predstaviteľov a inštitúcií – o veľkosti tejto bezplatnej pomoci.
Ale prečo?
Občania tých bohatších členských krajín Únie, ktoré viac do eurorozpočtu dávajú než z neho berú, sú právom hrdí na svoje krajiny, pretože zažívajú pocit toho, kto si je vedomý, že svojím finančným príspevkom v prospech eurorozpočtu, v prospech Únie, pomáha v jej napredovaní, kto si je vedomý toho, že ratuje aj tých, čo prispievajú málo, že ratuje tých, čo len berú.
Akt prispievania do eurorozpočtu, pri ktorom viac dávajú, než berú, vnímajú títo občania ako proces, ktorým pomáhajú budovať silnú a sebestačnú Úniu.
Sú právom hrdí na svojej krajiny, sú právom hrdí na to, že oni sami sa podieľajú na tejto pomoci, že sú jej súčasťou, že sú súčasťou zdroja tejto pomoci, a to v nich vyvoláva ten dobrý pocit užitočnosti a prospešnosti pre druhých.
Sú hrdí na to, že niekomu pomáhajú. Že pomáhajú niekomu, kto túto pomoc potrebuje.
Pocit hrdosti pri uvedomení si dôležitosti svojej vlasti pre iných, pre iné krajiny, pre občanov iných krajín, a tým aj pocit hrdosti na seba, ako občana, ako príslušníka tejto krajiny, možno len závidieť.
Ten pekný pocit v človeku pri uvedomení si prínosu a pomoci svojej krajiny iným, dobrý pocit pri uvedomení si významu a užitočnosti svojej vlasti pre iné krajiny, pre tie, čo to potrebujú, je jednou z najkrajších vecí, aké môže občan zažívať.
Tento pocit hrdosti na svoju vlasť, na svoju rodnú krajinu, a tým aj na seba, ako občana tejto krajiny – „Ja som tiež občanom tej krajiny, ktorá je užitočná pre iných, som tiež jedným z tých, ktorí pomáhajú iným, pomáhajú tým, ktorí tú pomoc potrebujú, tiež som sa zaslúžil o tú pomoc, ktorú poskytuje moja krajina iným, ja som tiež k tomu prispel“ – možno v dobrom slova zmysle len závidieť a želať, aby v ľuďoch táto krásna emócia, vyjadrujúca ich pozitívny vzťah k pomoci iným, pomoci tým, ktorí to potrebujú, čo najdlhšie pretrvávala.
Je to veľmi podobný pocit hrdosti, ako keď v televízii sledujete nejaký obľúbený šport, nejaké preteky, a veľmi držíte palce reprezentantovi svojej krajiny.
Chvíľu to vypadá veľmi nádejne, modlíte sa, držíte mu palce, chvíľami nad danou situáciou hromžíte, hľadáte všetkých možných vinníkov nepriaznivého stavu – ako to už pri športe často býva – a naraz preteky skončia a … a vyhráva váš spoluobčan, ten, ktorý reprezentuje vašu krajinu.
Obrovské emócie, radosť a pýcha: „Ja som jeho spoluobčan … a on je môj spoluobčan. … som z tej istej krajiny ako aj on …aj on je z tej istej krajiny ako aj ja ..my obaja sme občania tej istej krajiny. To moja rodná krajina pripravila takéhoto borca, to moja rodná krajina vie tak dobre pripraviť. To moja drahá vlasť je prvá, je najlepšia. A ja som jej občan, som jej súčasťou.“
V tú chvíľu sa stotožníte s ním, ste šťastný tak, ako aj on, ako keby ste to vyhrali vy, to víťazstvo prežívate spolu s ním, obrovská radosť z jeho úspechu, a hrdosť, nesmierna hrdosť na neho, na svoju krajinu, na svoju rodnú vlasť. Vaše vnútro zaplaví nádherný pocit, ktorý sa nedá ničím nahradiť, ničím zaplatiť.
Keď vieme, že niečím pomáhame iným, že poskytujeme pomoc iným krajinám, že pomáhame občanom iných krajín, keď vieme, že oni vedia, že tá pomoc je z našej krajiny, a keď vieme, že sú za ňu iste vďační tomu, kto ju poskytol, teda sú vďační nám, našej krajine, tak to nám dodáva pocit hrdosti, pocit hrdosti na našu krajinu, pocit hrdosti na svoju rodnú vlasť, na nás samých.
Pretože bez nás, bez nás by tá pomoc nebola možná.
Je to dobrý a pekný pocit. Ten pocit je odmenou za našu pomoc.
Občania tých krajín, ktoré sú čistými platcami do eurorozpočtu, si uvedomujú význam svojho finančného príspevku pre Úniu, a to oprávnene posilňuje ich sebavedomie, buduje v nich – plne zaslúžene – ušľachtilý obraz ich krajiny v ich očiach, ako obraz pomáhajúcej krajiny .
Informácia o pomoci ich krajín novopristúpeným členským krajinám je oficiálne prístupná nielen na webe Európskej únie či jej inštitúcií, ale aj na oficiálnych stránkach všetkých členských krajín EU.
Prečo teda obyvatelia týchto krajín, občania tých bohatších členských krajín Únie môžu byť o tejto svojej naozaj veľmi dôležitej pomoci pre iné členské štáty neustále informovaní, prečo môžu neustále vedieť akou sumou pomohli prispieť do eurorozpočtu, zatiaľ čo informácia o pomoci občanov novopristúpených členských štátov EU ekonomicky bohatším členským krajinám Únie, informácia o bezplatnej pomoci formou pracovnej sily, už nie je občanom EU k dispozícii?
Veď presne tak isto ako existuje finančná solidarita, t. j. poskytovanie peňažných prostriedkov novopristúpeným členským krajinám, solidarita, ktorá sa všetkým neustále pripomína, tak isto existuje aj pracovná solidarita, t. j. bezplatné poskytovanie množstva pracovníkov ekonomicky bohatším členským krajinám EU.
Ale táto skutočnosť sa už nepripomína neustále, a ani často či aspoň občas. Táto skutočnosť sa už nepripomína vôbec. Nepripomína sa nikomu. Je o nej absolútne ticho.
Nikto nevie o obrovskom rozsahu pracovnej solidarity, vo finančnom vyjadrení zrejme oveľa rozsiahlejšej, než je tá stále vytýkaná, pripomínaná a zdôrazňovaná finančná solidarita.
Prečo nie je občanom EU k dispozícii informácia o skutočnom rozsahu tejto našej pomoci?
Prečo sa aj občania našich novopristúpených členských krajín nemôžu hrdiť informáciou o bezplatnej pomoci obrovského rozsahu v prospech ekonomicky bohatších členských i nečlenských krajín EU? Informáciou o našej bezplatnej pomoci formou pracovnej sily, formou miliónov pracovníkov z novopristúpených členských krajín? Informáciou pre kompetentné inštitúcie EU tak ľahko zistiteľnou.
Prečo sa aj občania našich novopristúpených členských krajín nemôžu pýšiť informáciou o tejto pomoci, tak, ako sa svojou finančnou pomocou hrdia a sú na ňu pyšní občania bohatších krajín Západnej Európy?
Prečo?
Poznámka:
Problematike pracovnej migrácie a s ňou spojenej problematike zatiaľ neriešeného nespravodlivého bezplatného odčerpávania pracovnej sily z ekonomicky chudobnejších krajín (napr. zo Slovenska a z iných chudobnejších členských krajín Únie, či aj z Ukrajiny), javu, ktorý je príčinou značného poškodzovania ekonomík krajín bezplatne poskytujúcich značné množstvá pracovníkov iným bohatším krajinám, sú venované nasledovné tri, priebežne doplňované blogy:
A-Blog: „Rovní a rovnejší, naivní a vyčuraní“, (začína príspevkom A1[1])
B-Blog: „My znášame náklady, ale zisky už zhŕňajú iní“, (začína príspevkom B1 [2])
C-Blog: „Úniu áno, ale nie takúto“, začína príspevkom C1 [3])
Tieto tri blogy A, B a C zahrňujú nielen opis jedného z najzávažnejších doteraz neriešených problémov v EU, teda opis bezplatného odčerpávania lacnej pracovnej sily z novopristúpených členských krajín Únie, ale aj čoraz hrozivejšie dôsledky tohto odčerpávania.
A práve v štvrtom blogu D („Odvďačme sa rodičom“ ) – začínajúci príspevkom D0 [4] – je opísané riešenie tohto problému.
Blog D je, vlastne, odpoveďou na otázky kladené v blogoch A, B a C.
Blog D („Odvďačme sa rodičom“ ) zahrňuje opis riešenia, ktoré by zlepšilo situáciu v mnohých problémových oblastiach ekonomiky. V prvom rade by zlepšilo neľahkú finančnú situáciu množstva našich rodičov a dôchodcov a riešenie tejto ich zlej ekonomickej situácie by následne spôsobilo reťazovú reakciu samovoľného zlepšenia stavu v mnohých ďaľších problémových oblastiach ekonomiky, konkrétne by pomohlo so zlepšením v nasledovných oblastiach:
nízka pôrodnosť, starnutie obyvateľstva, zvyšovanie veku odchodu do dôchodku, skorší odchod do dôchodku, zapojenie sa problematických a dlhodobo nezamestnaných občanov do pracovného procesu, nezamestnanosť mladých ľudí, nelegálna práca, lepšia regulácia migračného prúdu z Afriky či Ázie, skvalitnenie výchovno-vzdelávacieho procesu na školách, väčšie zapájanie sa rodičov do vzdelávacieho procesu dieťaťa, zlepšenie školskej dochádzky, zväčšenie starostlivosti o vlastné zdravie, zvýšenie motivácie rodičov k ochrane detí pred užívaním návykových látok, zabezpečenie dostatočného množstva odborníkov a vysokokvalifikovaných pracovníkov pre potreby členských krajín EU, oživenie ekonomiky, pozitívna diskriminácia starších občanov pri zamestnávaní sa, podpora predaja domácich potravín na domácom trhu, rast domácej poľnohospodárskej výroby a na ňu naväzujúceho potravinárskeho priemyslu a zvýšenie úrovne potravinovej sebestačnosti, viacdetná rodina ako prostriedok na zníženie uhlíkovej stopy, zlepšenie finančnej situácie starších bezdetných párov, zefektívnenie ekonomiky nahradením pasívnej pracovnej sily aktívnou a i.
– nízka pôrodnosť (viď príspevok „D24.1.6 – Peniaze len tým, ktorých deti pracujú a pôrodnosť vzrastie“ [5], resp. kapitoly D24.1, D24.1.1- D24.1.4 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z www stránky [11])
– starnutie obyvateľstva resp. omladenie populácie (kapitoly D24.2, D24.2.1 a D24.2.2 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z www stránky [11])
– zvyšovanie veku odchodu do dôchodku resp. jeho zníženie (kapitola D24.3 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z www stránky [11])
– skorší odchod do dôchodku (viď príspevok „D24.3 [6], resp. kapitola D24.3 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– zapojenie sa problematických a dlhodobo nezamestnaných občanov do pracovného procesu a nezamestnanosť mladých ľudí (viď príspevok „D24. 4- Dlhodobo nezamestnaní občania ako účinná brzda ekonomiky, čo s tým?“ [7], resp. kapitola D24.4 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– nelegálna práca (viď príspevok „D24.5 – Práca na čierno, čo s ňou?“ [8], resp. kapitola D24.5 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– lepšia regulácia migračného prúdu (viď príspevok „D24. 6- Migračný prúd rastie, ale bol by tu recept“ [9], resp. kapitoly D24.6 a D24.6.1 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– skvalitnenie výchovno-vzdelávacieho procesu dieťaťa (kapitola D24.8 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– väčšie zapájanie sa rodičov do vzdelávacieho procesu dieťaťa (kapitola D24.8 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– zlepšenie školskej dochádzky (kapitola D24.8 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– zväčšenie starostlivosti o vlastné zdravie (kapitola D24.7 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– zvýšenie motivácie rodičov k ochrane detí pred užívaním návykových látok (kapitola D24.7.1 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– zabezpečenie dostatočného množstva odborníkov a vysokokvalifikovaných pracovníkov pre potreby členských krajín EU (kapitoly D24.10 a D24.10A súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– oživenie ekonomiky (kapitola D24.9 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– pozitívna diskriminácia starších občanov pri zamestnávaní sa (kapitola D24.11 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– podpora predaja domácich potravín na domácom trhu (kapitoly D24.13 a tiež D34.5.1 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– rast domácej poľnohospodárskej výroby a na ňu naväzujúceho potravinárskeho priemyslu (kapitoly D24.13 a tiež D34.5.1 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– zvýšenie úrovne potravinovej sebestačnosti (kapitoly D24.13 a tiež D34.5.1 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– viacdetná rodina ako prostriedok na zníženie uhlíkovej stopy (kapitola D24.12 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– zlepšenie finančnej situácie starších bezdetných párov (kapitola D24.14 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– zefektívnenie ekonomiky nahradením pasívnej pracovnej sily aktívnou (kapitola D24.15 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
Príspevky týchto štyroch, vyššie spomenutých blogov A, B, C a D, sú tvorené väčším či menším prepracovaním, resp. doplnením, jednotlivých kapitol (častí), zhruba pred rokom uverejneného, a, zatiaľ, nedokončeného súboru: „Odvďačme sa rodičom“, stiahnuteľného z www stránky: https://www.ivl.sk/ [11].
Jednotlivé kapitoly tohto súboru – „Odvďačme sa rodičom“ – umiestneného na stránke [11] sú prepracuvávané a prispôsobované požiadavkám kladeným na formu blogových príspevkov a sú uverejňované ako príspevky v štyroch, už vyššie spomenutých blogoch A, B, C, a D.
A posledný blog „E“:„Nezničme si ju skôr, než z nej vykročíme“ (začína príspevkom E1 [10]) sa zaoberá problematikou otepľovania našej planéty a diskutabilného spôsobu jeho riešenia spočívajúceho v nákladnom znižovaní emisií oxidu uhličitého produkovaných ľudskou činnosťou.
[1] https://vlcekivan.blog.pravda.sk/2021/12/20/a1-zla-situacia-dochodcov/
[4] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2021/12/18/uvod/
[8] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/08/25/d24-5-praca-na-cierno-co-s-nou/
[9] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/10/22/d24-6-migracny-prud-rastie-ale-bol-by-tu-recept/
[11] https://www.ivl.sk
Nasledujúci príspevok: „A23- Informácia o počte zamestnávaných občanov v iných členských krajinách Únie chýba – prečo?“
Celá debata | RSS tejto debaty