Priemerná „výrobná cena“ slovenského pracovníka je 82 000 eur.
To sú náklady, ktoré boli vynaložené v dlhodobom procese prípravy mladého občana na zapojenie sa do pracovného procesu, čiže náklady vynaložené v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania tohto mladého občana do jeho 18. roku, t. j. približne do ukončenia stredoškolských štúdií [1].
Teda tých 82 000 eur to sú náklady vynaložené na výchovu a vzdelávanie občana do ukončenia strednej školy.
Avšak mnohí z tých našich občanov, ktorí pracujú v zahraničí, nutne k vykonávaniu svojej profesie potrebujú aj vysokoškolské vzdelanie (lekári, zdravotné sestry, informatici a pod).
To znamená, že náklady vynaložené na ich výchovu a vzdelávanie do ukončenia ich štúdií budú omnoho vyššie. Napr. náklady vynaložené na výchovu a vzdelávanie lekára dosahujú v našej krajine minimálnu hodnotu 128 000 eur. [1]
Predstavte si, že by Slovensko zadarmo požičalo či bezplatne prenajalo Nemecku nejaký nový výrobok, nový výrobný prostriedok, napr. zásobovací dodávkový automobil vo výrobnej cene 82 000 eur.
Teda, prenajalo by Nemecku nejaký výrobný prostriedok v takej istej hodnote, ako je aj „výrobná cena“ slovenského pracovníka.
Štát Nemecko – ako podnikateľský subjekt – by tento zásobovací automobil používal počas doby 5 rokov na rozvoz tovaru, uhrádzal by si palivo, oleje, hradil by údržbu, rôzne opravy, diagnostiku, vymieňal by pneumatiky atď., skrátka, platil by prevádzkové náklady, a, keďže by išlo o bezplatný prenájom, teda o prenájom v cene nula eur, tak by za jeho prenájom nič Slovensku neplatil.
Platenie prevádzkových nákladov na tento automobil je toho istého charakteru ako rôzne platby uskutočňované pracovníkom zo Slovenska pracujúcim v Nemecku, uskutočňované z jeho mzdy, ktorú dostáva za svoju prácu v Nemecku.
Zo mzdy si pracovník platí potraviny, ubytovanie, telefón, energie, spotrebovanú vodu, oblečenie, dovolenku, služby: holič, fitnes …, skrátka zo mzdy si pracovník platí svoje prevádzkové náklady. Mzda pracovníka vlastne slúži na ošetrenie jeho prevádzkových nákladov.
Ak sa ten automobil po 5 rokov bezplatného zapožičania či bezplatného prenájmu, alebo prenájmu v cene nula eur, vráti na Slovensko, tak je opotrebovanejší ako pred 5 rokmi, keď bol nový, bezplatne prenajatý do Nemecka.
Jeho životnosť sa po 5 rokov používania skrátila, ale keďže bol prenajatý bezplatne, tak – hoci má Slovensko po piatich rokoch prenajatia späť svoj pôvodne nový automobil, samozrejme opotrebovanejší, už so zníženou životnosťou – za tých 5 rokov sa Slovensku nevrátilo ani jedno jediné euro z výrobných nákladov, ktoré boli vynaložené na jeho výrobu.
Nevrátilo sa ani euro, pretože automobil bol prenajatý za cenu nula eur, bol teda daný do 5-ročného bezplatného prenájmu a jeho nájomca – teda štát Nemecko – si platil akurát prevádzkové náklady.
To znamená, že Slovensko na tomto bezplatnom prenájme automobilu prerobilo, automobil sa opotreboval, ale ani euro z výrobných nákladov vynaložených na jeho výrobu sa nevrátilo, celá strata ide na účet Slovenska, na účet jeho štátneho rozpočtu, na účet jeho občanov.
A to isté, čo pre bezplatný 5-ročný prenájom automobilu, platí aj pre 5-ročné zamestnávanie sa slovenského občana v nemeckej ekonomike.
Nech sa po 5 rokoch zamestnávania v nemeckej ekonomike vráti slovenský pracovník z Nemecka späť na Slovensko. Pracovník sa počas 5 rokov opotreboval.
Jeho zostatková životnosť – t. j. doba, počas ktorej je ešte schopný zapájať sa do pracovného procesu – sa oproti dobe celkovej životnosti skrátila o týchto 5 rokov.
Jeho celková životnosť je doba, počas ktorej je schopný pracovať, teda je to vlastne doba jeho produktívneho života, ktorá je zhruba tých 45 rokov (zhruba od dvadsiateho do šesťdesiateho piateho roku života).
Čiže maximálne za tých 45 rokov produktívneho života občana by sa mali vrátiť náklady vynaložené na jeho výchovu a vzdelávanie, „výrobné náklady“ vo výške 82 000 eur.
Pretože, ak sa nevrátia, tak ten, kto ich vynaložil, teda rodičia a rodná krajina občana, na tom prerobí.
Ak občan Slovenska pracoval jeden rok v nemeckej ekonomike, tak by sa mala za ten jeden rok vrátiť na Slovensko časť výrobných nákladov úmerná dobe, ktorú prepracoval občan Slovenska v ekonomike Nemecka, teda úmerná dobe jedného roka.
Keďže jeden rok je 1/45 z celkovej dĺžky produktívneho obdobia občana, tak by sa za ten rok mala vrátiť 1/45 nákladov vynaložených v dlhodobom procese jeho výchovy a vzdelávania, teda vynaložených počas jeho dlhodobej prípravy na zapojenie sa do pracovného procesu.
Ak občan Slovenska pracoval 5 rokov v nemeckej ekonomike, tak by sa mala na Slovensko vrátiť časť výrobných nákladov úmerná dobe 5 rokov, ktorú tento slovenský pracovník prepracoval v Nemecku, v nemeckej ekonomike.
Teda ak pracoval občan 5 rokov v Nemecku, tak tých 5 rokov je 5/45=1/9, t. j. jedna devätina z dĺžky jeho produktívneho života, a za týchto 5 rokov by sa teda na Slovensko mala vrátiť jedna devätina z celkových „výrobných nákladov“, ktoré boli vynaložené na jeho výchovu a vzdelávanie v jeho rodnej krajine.
Čiže po tých 5 rokov práce v nemeckej ekonomike by sa na Slovensko mala vrátiť minimálne suma:
(82 000 eur : 45rokov) x 5rokov = 9 111 eur
To znamená, že každý mesiac, ktorý odpracoval slovenský občan, slovenský pracovník, v nemeckej ekonomike, by sa na Slovensko mala vrátiť časť výrobných nákladov vo výške:
82 000 : (45 x 12 mesiacov) = 152 eur
alebo ak počítame, že mesiac má 22-23 pracovných dní, tak vlastne za každý odpracovaný deň slovenským občanom v zahraničnej ekonomike, by sa mali Slovensku kompenzovať náklady vo výške zhruba:
152 : 22 = 7 eur
Je to veľká suma? Je suma vo výške 7 eur, ktorú by mala platiť Slovensku zahraničná ekonomika za každý deň zamestnávania slovenského občana príliš vysoká?
Položilo by táto suma vo výške 7 eur zahraničnú ekonomiku zamestnávajúcu slovenského občana na lopatky?
Alebo je to pre tú zahraničnú ekonomiku suma snov? Suma snov preto, pretože je taká nízka.
Suma 9 111 eur (vyššie uvedené) by sa mala vrátiť na Slovensko, aby sa tak splatila spravodlivá časť výrobných nákladov vynaložených na výchovu a vzdelávanie slovenského pracovníka v jeho rodnej krajine.
Časť výrobných nákladov úmerná času piatich rokov, ktoré prepracoval slovenský pracovník v nemeckej ekonomike.
Ale sa nevracia. Nevracia sa ani jedno jediné euro z výrobných nákladov vynaložených na prípravu slovenského občana na pracovný proces. Absolútne proti všetkej podnikateľskej logike, proti základnému ekonomickému pravidlu, že náklady hradí vždy ten, komu ich vynaloženie prináša zisk.
A vynaloženie týchto nákladov, teda vynaloženie nákladov na výchovu a vzdelávanie slovenského pracovníka predsa prináša počas jeho zamestnávania sa v Nemecku zisk nemeckej ekonomike.
Tak potom by sa aj z tohto zisku, zo zisku nemeckej ekonomiky, ktorý vznikol zamestnávaním slovenského pracovníka, mala spravodlivo kompenzovať časť nákladov vynaložených na výchovu a vzdelávanie slovenského pracovníka v jeho rodnej krajine.
Spravodlivo, to znamená, že by sa mala kompenzovať časť nákladov úmerná času prepracovanému slovenským pracovníkom v nemeckej ekonomike.
„Pozrime sa na prípad bezpečnostnej agentúry pripravujúcej pracovníkov na zabezpečovanie ochrany objektov:
Ak vám bezpečnostná agentúra prenajme svojho zamestnanca, teda ak vám prenajme pracovníka ochrany, tak v tom mesačnom nájme, ktorý platíte bezpečnostnej agentúre za prenájom jej pracovníka, tak v tej výške mesačného prenájmu je zahrnutá nielen mzda tohto pracovníka, ale vo výške jeho prenájmu sú zahrnuté aj pomerné náklady firmy vynaložené v procese prípravy jej pracovníka na vykonávanie jeho profesie, teda na vykonávanie profesie ochrankára.
Bezpečnostnej agentúre neplatíte za prenájom len sumu zahŕňajúcu mzdu jej pracovníka, ale jej za prenájom tohto pracovníka zaplatíte väčšiu sumu, zahŕňajúcu aj náklady firmy na jeho zaučenie sa na danú prácu, na administráciu tohto pracovníka a pod.(energie vo firme, nájom budovy v ktorej firma sídli, voda, upratovačky a i.).
A, samozrejme, vo výške prenájmu tohto pracovníka bezpečnostnej agentúry je zahrnutý aj primeraný zisk jeho zamestnávateľskej firmy, teda primeraný zisk bezpečnostnej agentúry.“[2]
A, podobne, aj firma, ktorá zabezpečuje opatrovateľky detí alebo starých ľudí, neprenajíma tieto opatrovateľky len za cenu ich mzdy, ale v cene ich prenájmu je zahrnutá aj administrácia týchto opatrovateliek, teda náklady firmy spojené s ošetrovateľkou, a tak isto je v tomto prenájme opatrovateľky zahrnutý aj určitý zisk firmy, ktorá opatrovateľku prenajíma.
A takýchto príkladov firiem poskytujúcich služby v určitej oblasti spočívajúcich v prenájme pracovníkov, by sme našli viac. Napr. firma poskytujúca právnikov atd´.
Pracovníci týchto firiem sú prenajímaní ako „výrobné prostriedky“, ktoré prinášajú svojim firmám zisk, a ktoré sú svojimi zamestnávateľským firmami prenajímané za účelom poskytovania určitých služieb.
Ak sa občan zamestná v zahraničnej krajine, v zahraničnej ekonomike, tak jej svojou prácou prináša zisk.
A z toho vyplýva, že – podľa základného ekonomického pravidla platiaceho na celom svete, v každom type spoločnosti a v každom zriadení, že náklady sa hradia zo zisku, ktorý vznikne ich vynaložením – by sa z tohto zisku mali spravodlivo kompenzovať náklady, vedúce k vzniku tohto zisku.
A náklady, vynaložené počas dlhodobej prípravy občana na zapojenie sa do pracovného procesu, t. j. náklady vynaložené tak na vzdelávanie občana ako aj náklady na jeho výchovu, k týmto nákladom iste patria.
Rodná krajina zahraničného pracovníka je predsa tiež podnikateľský subjekt, ktorý vynaložil náklady v dlhodobom procese vzdelávania svojho občana.
Čiže každý, každá ekonomika, v ktorej sa tento občan zamestná, by mala nielenže danému občanovi, danému zahraničnému pracovníkovi, platiť za jeho prácu mesačnú sumu vo výške mzdy, ale podobne ako aj v prípade vyššie uvedenej bezpečnostnej agentúry, by sa mala táto zamestnávateľská ekonomika zahraničného občana spravodlivou mierou podieľať na kompenzácii nákladov, ktoré rodná krajina tohto zahraničného pracovníka vynaložila v procese jeho prípravy na zapojenie sa do pracovného procesu.
A dlhodobé vzdelávanie – teda vzdelávací proces tak na základnej ako aj na strednej, príp. aj na vysokej škole – do tohto procesu prípravy iste patrí.
Veď štát je tak isto podnikateľom, je tak isto podnikateľským subjektom, ako je podnikateľským subjektom aj bezpečnostná agentúra.
A ak jeho občan – ktorému štát poskytol vzdelanie, teda vynaložil náklady v procese jeho vzdelávania – prináša svojou prácou zisk cudzej ekonomike, tak by nemali byť uspokojené len mzdové nároky tohto občana zamestnaného v zahraničnej ekonomike, ale by mali byť uspokojené aj nároky toho, kto tohto občana pripravil na zapojenie sa do pracovného procesu, teda nároky rodnej krajiny tohto občana, nároky týkajúce sa nákladov vynaložených v dlhodobom procese vzdelávania tohto občana v jeho rodnej krajine.
O zisku rodnej krajiny z prenajímania svojho občana cudzej ekonomike už ani nehovoriac.
Teraz neexistuje žiadna účasť na spravodlivej kompenzácii týchto nákladov zo strany tých krajín, ktoré týchto našich pracovníkov bezplatne odčerpávajú a zamestnávajú v svojich ekonomikách.
Čím dlhšie naši občania pracujú v zahraničí, tým to pre ekonomiku našej krajiny predstavuje vyššie straty z nákladov vynaložených na ich výchovu a vzdelávanie.
A k tomu treba prirátať aj iné, oveľa závažnejšie straty, také ako: strata dane zo mzdy, dane z pridanej hodnoty či spotrebnej dane z výrobkov, ktoré si občan pracujúci v zahraničí kupuje zo svojej mzdy v zamestnávateľskej zahraničnej krajine, strata odvodov na dôchodkové a zdravotné poistenie, strata dane zo zisku zahraničného zamestnávateľa tohto nášho občana.
„Naša krajina, Slovensko, každý rok poskytuje bezplatne iným krajinám 350 000 pracovníkov a, naopak, 50 000 ich prichádza za prácou k nám, na Slovensko, z iných krajín.
My dáme druhým krajinám 350 000 pracovníkov a oni nám 50 000. Naozaj „veľmi prínosný obchod“ pre slovenskú ekonomiku.
Páčilo by sa vám, keby ste v priebehu roka iným zo svojich peňazí porozpožičiavali 350 000 eur, ale vy by ste si od iných už požičali len 50 000.
Veď takéto „vzájomné výhodné“ požičiavanie by vám vyrobilo každoročnú stratu 300 000 eur.
Rozdiel medzi odchádzajúcimi a prichádzajúcimi občanmi je 300 000 v neprospech Slovenska.
To znamená, že naša krajina každoročne dotuje iné ekonomiky 300 000 pracovníkmi. Poskytuje ich iným ekonomikám bezplatne. Nič za tento ich prenájom nezískava. Ani jedno jediné euro.
Žiadna účasť tých ekonomicky bohatších krajín – ktoré týchto našich občanov bezplatne odčerpávajú – na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených v procese prípravy týchto pracovníkov na zapojenie sa do pracovného procesu, žiadna účasť na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených na ich výchovu a vzdelávanie.“[3]
Ak si môže bezpečnostná agentúra, ktorá je podnikateľským subjektom, premietať svoje náklady vynaložené počas prípravy občana na vykonávanie pracovníka ochrany do výšky prenájmu tohto pracovníka, tak potom aj štát, ktorý je tiež podnikateľským subjektom, má také isté právo premietať náklady vynaložené počas dlhodobého procesu prípravy svojho občana na zapojenie sa do pracovného procesu do sumy jeho prenájmu inej ekonomike.
Tie náklady na výchovu a vzdelávanie občana sú predsa platené z nášho spoločného mešca, z nášho štátneho rozpočtu, a na tie peniaze v ňom sa skladáme všetci.
A ak sa nám tie náklady vynaložené na výchovu a vzdelávanie nášho občana zamestnaného v zahraničí nevrátia, tak je to naša spoločná strata, je to strata peňazí, ktoré mohli pomôcť našim deťom, dôchodcom, nám všetkým.
Pred dlhými 18 rokmi sme vstúpili do únie, ktorá mala byť spravodlivou pre všetkých svojich členov.
Avšak, tá únia, ktorá mala byť prínosom pre všetkých, je prínosom len pre niektorých, na úkor druhých.
Táto únia, Európska únia, robí z jedných členských krajín bezplatný otrocký zdroj lacnej pracovnej sily pre tie druhé členské krajiny, pre tie bohatšie. Táto únia, pomáha jedným členským krajinám, tým bohatším, na úkor tých druhých krajín, na úkor tých chudobnejších, na úkor občanov tých chudobnejších krajín, na úkor ich detí a dôchodcov.
Či takto sme to chceli? Je toto tá správna únia po ktorej sme túžili?
[2] https://ivlcek.blog.pravda.sk/2022/01/21/b10-7-nemoralnost-bezplatneho-odcerpavania-pracovnej-sily/
Absurdné uvažovanie! ...
Predstavme si cenu, ktorú táto planéta Zem ... ...
Celá debata | RSS tejto debaty