Založ si blog

A25. 3- Pomoc bohatších je pre Brusel všetkým, ale pomoc chudobnejších už ničím

 

S tou celkovou pomocou jednotlivých členských krajín v prospech tých druhých je to celkom, ale absolútne celkom ináč, ako nám je to už dlhých predlhých osemnásť rokov spoločnej Únie vykresľované, ako je nám to oficiálne podávané.

Pretože doteraz sú neustále jedni vykresľovaní ako tí, ktorí len stále prispievajú a na tých druhých len doplácajú, a druhí sú zasa podávaní ako tí, ktorí len berú a berú, ničím neprispievajú a žijú na úkor druhých.

 

Ak by sa však zverejňovali ľahko dostupné a vygenerovateľné údaje o počte občanov jednotlivých členských krajín, ktorí sú zamestnávaní v iných členských krajinách, ak by sa zverejňovala  dĺžka obdobia, ktorú odpracovali počas daného roku v inej členskej krajine Únie, a ak by sa to zrátalo s finančným príspevkom, ktorý každoročne daná krajina odvádza do eurorozpočtu, tak by sa mohlo celkom reálne stať, že tí, čo sú neustále vykresľovaní a zdôrazňovaní ako tí, ktorí finančnú pomoc poskytujú, ktorí sú jej zdrojom, a ktorí na túto pomoc vraj nehorázne doplácajú, tak by sa zrazu ukázalo, že tí v skutočnosti oveľa viac od druhých členských krajín berú, ako sami iným členským krajinám poskytujú.

A tí, čo sú nestále vykresľovaní ako tí, ktorí neustále ťažia z finančnej pomoci druhých členských krajín, ktorým je neustále pripomínané, že sú tými stále pýtajúcimi a stále berúcimi, že by mali byť nesmierne vďační za to čo dostávajú, ktorým je bez prestávky zdôrazňované, že solidarita nie je jednosmerná ulica, tak tí v skutočnosti svojou celkovou pomocou oveľa viac ostatným členským krajinám dávajú, než od nich prijímajú.

 

Je celkom reálne, že tí súčasní oficiálne podávaní čistí poskytovatelia finančnej pomoci, teda tí, čo vraj len dávajú,  tak tí by sa zrazu ukázali ako tí, ktorí v skutočnosti oveľa viac od druhých berú než dávajú a žijú na úkor občanov druhých krajín, a tí, ktorí sú oficiálne čistí poberatelia finančnej pomoci, teda tí, ktorí vraj len berú, ktorí vraj len naťahujú ruku, tak tí by naraz boli tými, ktorí v skutočnosti oveľa viac dávajú než berú, tí sú tými, ktorí na úkor svojich občanov, na úkor svojich detí a dôchodcov financujú životnú úroveň občanov tých druhých, tých ospevovaných.

 

Poskytovanie a široká prezentácia  len jednej informácie, len informácie o finančnej pomoci, len o finančnom príspevku jednotlivých členských krajín v prospech eurorozpočtu je zavádzajúca, klamlivá, je dezinformačná, pretože zohľadňuje len tú jednu, len tú finančnú pomoc, realizovanú vkladom do eurorozpočtu, ale už nič nehovorí nič o ďaľšom druhu pomoci jednotlivých členských krajín v prospech ostatných členských krajín.

Pretože tá celková pomoc jednotlivých členských krajín v prospech druhých krajín sa skladá nielen z toho neustále do neba vychvaľovaného a ospevovaného finančného príspevku v prospech eurorozpočtu, ale aj z toho nikde neuvádzaného a nonstop úspešne zamlčovaného príspevku prostredníctvom bezplatne poskytovanej lacnej pracovnej sily, prostredníctvom pracovníkov poskytovaných jednotlivými členskými.

 

A až súhrn týchto dvoch pomocí – finančnej pomoci formou príspevku do eurorozpočtu spolu s pracovnou pomocou prostredníctvom bezplatne poskytovaných pracovníkov – je tou skutočnou celkovou pomocou, až toto je ten reálny, ten naozaj pravdivý prínos v prospech druhých krajín, a nie len ten účelovo vytrhávaný z celkovej pomoci, len ten finančný.

Až toto je ten celkový príspevok jednotlivých členských krajín v prospech druhých.

 

V prípade novopristúpených členských krajín, je tá ich bezplatná pomoc formou pracovnej sily v prospech iných členských krajín zrejme oveľa, oveľa väčšia, než pomoc bohatších členských krajín formou pracovnej sily v prospech novopristúpených členských krajín.

Veď predsa nie je jedno, keď krajina „A“ bezplatne poskytne krajine „B“ nieže niekoľkokrát, ale niekoľkodesaťkrát viac pracovníkov než koľko pracovníkov poskytne krajina „B“ krajine „A“.

 

Ten rozdiel v počte navzájom poskytovaných pracovníkov je v rámci chudobnejších novopristúpených členských krajín a bohatších členských krajín naozaj markantný.

A každý ten pracovník je  vychovávaný a vzdelávaný v svojej rodnej krajine.

Na jej náklady. Na náklady jej občanov. Na úkor ich životnej úrovne, na úkor životnej úrovne detí, dôchodcov, na úkor životnej úrovne všetkých občanov tejto krajiny.

 

„Keďže  informácie o veľkosti pomoci poskytovanej jednotlivým členským krajinám EU formou eurofondov  sú vo všeobecnosti veľmi ľahko dostupné, prečo nie sú k dispozícii aj informácie o bezplatne poskytovanej pracovnej sile, o počte osôb z jednotlivých členských krajín EU legálne zamestnávaných v iných členských krajinách?

Veď práve na základe týchto informácií by si občan ľahko zistil, že napr. z jeho krajiny, krajiny „A“, je v krajine „B“ zamestnaných napr.  100 126 občanov.

100 126 občanov krajiny A, pripravených na svoju profesiu výlučne na náklady svojej rodnej krajiny A, na náklady svojich spoluobčanov.

 

A hneď by si mohol aj zistiť, že z krajiny B, je v jeho krajine, teda v krajine A, zamestnaných, napr. 126 občanov.

126 občanov krajiny B, pripravených na svoju profesiu na náklady svojej krajiny B, na náklady jej občanov.

 

A z tohto vzájomného porovnania by mohol posúdiť, akým „obrovským plusom“ je takáto vzájomne výhodná ekonomická spolupráca, aký výhodný je tento voľný pohyb bezplatne poskytovanej pracovnej sily v rámci Únie, aká výhodná je táto výmena pracovníkov pre jednotlivé krajiny EU, či je vyvážená, alebo nie je, pre koho má väčší význam, koho napr. extrémne zaťaží, a komu extrémne pomôže, komu ušetrí väčšie finančné prostriedky vynaložené v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania týchto občanov, budúcich pracovníkov, komu ušetrí väčšie finančné prostriedky vynaložené počas prípravy týchto občanov na ich profesiu, teda vynaložené počas prípravy týchto občanov na ich zapojenie sa do pracovného procesu, koho občania na to doplatia, a koho  získajú.“ (viď príspevok „A8- O bezplatnej pomoci novopristúpených členských krajín sa mlčí“ [1]

 

Čím je väčší rozdiel v počte vzájomne poskytnutých pracovníkov medzi krajinami, tým viac na to dopláca tá krajina, ktorá tých pracovníkov poskytne viac, a tým je to výhodnejšie pre tú krajinu, ktorá tých pracovníkov poskytne zasa menej.

Každý zamestnaný zahraničný pracovník predsa pre jeho zamestnávateľskú krajinu znamená obrovskú úsporu nákladov, ktoré by musela ináč vynaložiť v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania vlastného občana, ak by nemala k dispozícii tohto zahraničného pracovníka.

 

„Podľa analytikov banky UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia by v zahraničí mohlo pracovať viac než 350 000 občanov Slovenska:

 

„Slovensko je stále jednoznačne čistým vývozcom pracovnej sily,“ tvrdia analytici banky s tým, že podľa ich odhadov by v zahraničí mohlo pracovať až okolo 10 % populácie v produktívnom veku, čo je viac ako 350.000 Slovákov.“[2]

A na Slovensku je zasa zamestnávaných okolo 50 000 občanov z iných krajín [3].

 

Rozdiel medzi odchádzajúcimi a prichádzajúcimi občanmi je 300 000 v neprospech Slovenska.

To znamená, že naša krajina každoročne dotuje iné ekonomiky 300 000 pracovníkmi. Poskytuje ich iným ekonomikám bezplatne. 

Nič za tento ich prenájom nezískava. Ani jedno jediné euro. Žiadna účasť na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených v procese prípravy týchto pracovníkov na zapojenie sa do pracovného procesu.

 

Pritom výchova a vzdelávanie každého tohto občana stála minimálne 82 000 eur [4].

To znamená, že náklady vynaložené v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania týchto 300 000 občanov, ktorými bezplatne dotujeme ekonomiky iných členských i nečlenských krajín Únie vyšli našich občanov, náš štátny rozpočet, minimálne na:

300 000 x 82 000 eur = 24,6 miliardy eur = 25 mld eur

 

A to sú ešte značne podhodnotené náklady vynaložené počas ich prípravy na zapojenie sa do pracovného procesu.

Pretože v tých 350 000 občanoch odchádzajúcich do zahraničia je množstvo tých, ktorí pre vykonávanie svojej profesie potrebujú vysokoškolské vzdelanie. Napr. lekári či zdravotné sestry, alebo programátori.

Na ich výchovu a vzdelávanie sa vynaložili omnoho vyššie náklady než „len tých 82 000 eur“. Veď napr. len náklady na výchovu a vzdelávanie lekára vyjdú našu krajinu minimálne na 128 000 eur [4].

 

Títo občania boli na zapojenie sa do pracovného procesu pripravovaní  počas dlhodobého procesu výchovy a vzdelávania, pripravovaní na náklady svojich rodičov a na náklady svojej  rodnej krajiny, teda na náklady všetkých svojich spoluobčanov.

Ale, veď to je zhruba jedna desatina produktívnych občanov Slovenska.

Títo občania – ak by pracovali na Slovensku – by pomohli vytvoriť približne o jednu desatinu vyšší HDP než je v súčasnosti.

 

Ak by títo občania – táto zhruba jedna desatina produktívnych občanov Slovenska – pracovali na Slovensku, tak by do štátnej pokladnice Slovenska tieklo o jednu desatinu viac daní, než v súčasnosti. O jednu desatinu viac daní z ich miezd, o jednu desatinu viac daní z DPH, ako aj o jednu desatinu viac spotrebnej dane.

A, samozrejme, aj o jednu desatinu viac odvodov na dôchodkové poistenie, a tiež aj odvodov na zdravotné poistenie.

Ako veľmi by to pomohlo súčasným dôchodcom, ako veľmi by to pomohlo zdravotníctvu našej krajiny.“ [6]

 

Vďaka tomuto bezplatnému odčerpávaniu občanov z novopristúpených členských krajín bohatšie krajiny Európy nesmierne pomôžu svojim ekonomikám, ušetria obrovské náklady, ktoré by museli vynaložiť v prípade, ak by nemali k dispozícii pracovníkov z novopristúpených členských krajín a museli by si týchto pracovníkov pripraviť na vlastné náklady z radov vlastných občanov.

A toto je tá obrovská bezplatná pomoc novopristúpených členských krajín v prospech tých bohatších, pomoc, ktorú novopristúpené členské krajiny financujú zo svojich štátnych rozpočtov, na úkor životnej úrovne svojich detí, dôchodcov, na úkor životnej úrovne svojich občanov.

 

„Bezplatné odsávanie občanov  z ekonomicky slabších krajín ekonomicky silnejšími je proces, ktorý devastujúco vplýva na úroveň ekonomík krajín, z ktorých sú títo občania odčerpávaní.

Bezplatné odsávanie desaťtisícov,  státisícov či miliónov ich občanov – na výchovu a vzdelávanie ktorých vynaložili ich rodné štáty obrovské finančné náklady – pomáha ekonomikám zamestnávateľských krajín k neoprávneným ziskom.

 

Neoprávneným preto, pretože časť z týchto ziskov by mala byť použitá na uhradenie nákladov vynaložených za účelom dosiahnutia týchto ziskov.

Na uhradenie nákladov vynaložených na výchovu a vzdelávanie týchto bezplatne odčerpávaných zahraničných občanov.

Bohužiaľ, v tomto prípade to tak nie je.

 

Totiž, ak niekto dosiahne zisk, tak je pochopiteľné, že tento zisk, alebo čistý zisk, dosiahne tak, že si od hrubého zisku odráta všetky náklady, ktoré bolo potrebné vynaložiť k dosiahnutiu tohto hrubého zisku.

Je to normálne, a je to tak na celom svete, v každej krajine.

Od hrubého zisku sa odrátajú náklady, bez ktorých by nebolo možné tento hrubý zisk dosiahnuť, čiže odrátajú sa náklady nevyhnutné na dosiahnutie hrubého zisku, no a ten zostatok, ten zostatok po odčítaní týchto nákladov, to je čistý zisk alebo len zisk.

 

Lenže v prípade odčerpávania občanov chudobnejších krajín ekonomikami bohatších krajín dochádza k tomu, že zahraniční občania zamestnaní v týchto bohatších ekonomikách im síce prinášajú svojou prácou zisk, ale ich zamestnávateľské ekonomiky sa už nezúčastňujú na spravodlivej kompenzácii nákladov, vynaložením ktorých tento ich zisk vznikol.

Ide o spravodlivú kompenzáciu nákladov, ktoré boli vynaložené v rodných krajinách týchto zahraničných pracovníkov počas dlhodobého procesu ich prípravy na zapojenie sa do pracovného procesu, čiže ide o kompenzáciu nákladov vynaložených počas dlhodobého procesu výchovy a vzdelávania týchto zahraničných pracovníkov, vynaložených v ich rodných krajinách.“ (viď príspevok „D13- Potreba nových ekonomický vzťahov medzi štátmi“ [7])

 

 

Skutočná pomoc každej členskej krajiny v prospech iných členských krajín sa skladá nielen z tej finančnej pomoci, z finančného príspevku do eurorozpočtu, ale aj z pomoci formou bezplatne poskytnutých pracovníkov v prospech ekonomík iných členských krajín.

A ak niekto odtrháva jednu pomoc od druhej, ak niekto poukazuje len na tú jednu, len na finančnú pomoc formou finančného príspevku do eurorozpočtu, ale tú druhú pomoc formou bezplatne poskytnutej pracovnej sily iným členským krajinám už zamlčuje, neuvádza, tak to nie je nič iné len dezinformácia najhrubšieho zrna dehonestujúca prínos ekonomicky slabších členov, prínos novopristúpených členských krajín v prospech ostatných členských krajín, v prospech bohatších členov Únie.

 

Táto skreslená a hrubo zavádzajúca informácia len o jednej pomoci, len o finančnej pomoci, zásadným spôsobom mení pohľad na skutočný prínos jednotlivých členských krajín v prospech tých druhých, mení ten pohľad spôsobom, ktorý z jedných krajín robí charitatívnych prispievateľov, a tých druhých stavia do úlohy tých, ktorí stále naťahujú ruku.

Pretože  ako poberateľov pomoci vykreslí tých, ktorí v skutočnosti bezplatne poskytujú obrovské množstvo svojich občanov ako pracovníkov, a tých, čo týchto občanov bezplatne odčerpávajú a zamestnávajú, tak tých vykresľuje ako tých, ktorí len dávajú a dávajú.

 

Ale veď to je absolútne prekrútenie reality, to je vykresľovanie toho, ktorý v skutočnosti viac dáva ako berie, ako toho, ktorý len berie, a toho, ktorý viac berie ako dáva, ako toho, ktorý len dáva.

To je hrubé skreslenie skutočnosti, nezodpovedajúce pravde, ktoré z krajín, ktoré viac prispievajú než berú, robí vyžierky Únie, a z tých, ktorí tými vyžierkami v skutočnosti sú, robí charitatívnych  neviemčo či neviemkoho.

 

[1] https://vlcekivan.blog.pravda.sk/2021/12/29/a8-o-bezplatnej-pomoci-novopristupenych-clenskych-krajin-sa-mlci/

[2] https://www.teraz.sk/ekonomika/pocet-pracujucich-cudzincov-v-sr-je-v/380444-clanok.html?fbclid=IwAR1PwJpYjLiLZVAQjE4GFg7IH8sd%20GoIrMJAUlKh9YzzG63NGFP4ccISDkf0

[3] https://uzitocna.pravda.sk/praca-a-kariera/clanok/475279-zamestnavat-cudzincov-je-vyhodne/

[4] https://ivlcek.blog.pravda.sk/2021/12/28/b4-3-hodnota-nakladov-vynalozenych-na-vychovu-a-vzdelavanie-pracovnika/

[6]  https://vlcekivan.blog.pravda.sk/2022/01/08/a13-1-globalizacia-zviditelnuje-nerieseny-problem-medzistatnej-pracovnej-migracie/

[7] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2021/12/31/d13-potreba-novych-ekonomickych-vztahov-medzi-statmi/

 

Ako do slovenského štátneho rozpočtu každoročne priniesť viac než miliardu eur

22.09.2023

Ako pritiahnuť voliča, z podzvoliteľných preferencií sa presekať do parlamentu a do štátneho rozpočtu Slovenska každoročne priniesť oveľa viac než miliardu eur. Cieľom tohto príspevku je upriamiť pozornosť na problematiku, ktorá má v súčasnom tvrdom predvolebnom boji šancu zaujať a prilákať voliča. Zaujať a prilákať nielen niektorého voliča, teda [...]

Záujmy Únie musia byť europoslancovi sväté a nadradené záujmom jeho rodnej krajiny

20.08.2023

Nasledujúci text je prepis časti politickej rozhlasovej diskusie rádia Slovensko: „Sobotné dialógy“ zo soboty 19.8. 2023 v čase 12:10- 13:00: https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1134 Čas diskusie: 23:23 Moderátorka: „Pán Uhrík, vy síce teraz hovoríte veľmi zmierlivo o tom, že tá Európska únia, by sa mala, vlastne, iba zmeniť, ale v skutočnosti vy hovoríte [...]

Nezabúdajme na hrôzy vojny, aby sme ich nemuseli vidieť v oveľa hroznejšej

08.05.2023

2. svetová vojna znamenala smrť miliónov nevinných ľudí. Milióny zahynuli kvôli túžbe niekoho ovládnuť svet a stať sa pánom všetkého a všetkých. A v súčasnom ozbrojenom konflikte na Ukrajine hynú občania dvoch susediacich národov. Počas 2. svetovej vojny bojovali jedni po boku druhých proti rozpínajúcemu sa fašizmu. Teraz, však, bojujú proti sebe. [...]

Notre Dame, paríž, vojak

Bezpečnosť počas olympiády v Paríži posilnia aj vojaci a policajti zo zahraničia

13.04.2024 13:12

Po útoku Islamského štátu na predmestí Moskvy, ktorý si vyžiadal 144 obetí, zaviedlo najvyšší bezpečnostný stupeň.

fico, danko, pellegrini

Fico by chcel Danka na poste šéfa parlamentu. Hlas to odmieta, odkazuje na koaličnú zmluvu

13.04.2024 12:42, aktualizované: 13:28

Hlas pripomína, že koalícia sa riadi platnou koaličnou zmluvou, ktorá vychádza z pomerov po parlamentných voľbách. Po prezidentských voľbách sa podľa Hlasu tieto pomery nezmenili.

Súdna rada, Ján Mazák

Časť členov Súdnej rady chce opäť odvolať jej šéfa Mazáka, za neoprávnené zbieranie informácií

13.04.2024 12:15

Predseda Súdnej rady Mazák hrubo zneužil svoju funkciu na neoprávnené zbieranie informácií voči konkrétnym sudcom, uviedli jej členovia Kosová a Šamko.

Ivan Vlček

Demokracia plače, jej najväčší ochrancovia sa tomu smejú a kujú ju na svoj obraz.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 56
Celková čítanosť: 107709x
Priemerná čítanosť článkov: 1923x

Autor blogu

Kategórie