Obsah predchádzajúceho príspevku: „A14.4- Chudobnejšie krajiny EU vynakladajú náklady, ale zisky, tak tie zhŕňajú už len tie bohatšie“. Čím viac občanov odíde zo svojej rodnej krajiny za prácou do zahraničia, tým je to pre jej ekonomiku nielen vyššia strata nákladov vynaložených na ich výchovu a vzdelávanie, ale tým je to aj väčšia strata pracovníkov, ktorí sú zdrojom finančných príjmov štátneho rozpočtu.
—————————————————————————————————————————
I.
Každý štát pozostáva z určitých administratívno-územných samosprávnych celkov, čo sú vlastne najvyššie samosprávne územné jednotky každého štátu. Tieto samosprávne územné jednotky majú v rozličných štátoch rôzne pomenovanie.
Zatiaľ čo Slovensko je rozdelené na 8 a Česko na 14 samosprávnych krajov, Poľsko sa delí na 16 vojvodstiev, Maďarsko na 19 a Rumunsko na 41 žúp, Bulharsko na 28 oblastí, Francúzsko na 27 regiónov, Švajčiarsko na 26 kantonov, Švédsko na 21 provincií, a podobne sa delia aj ďaľšie štáty Európy či celého sveta.
Je samozrejmé, že nadradené postavenie vládnych inštitúcií jednotlivých krajín voči týmto samosprávnym územným jednotkám nachádzajúcich sa na teritóriu príslušnej členskej krajiny je prirodzenou a nevyhnutnou zákonitosťou fungovania každého štátu.
Štát, štátne inštitúcie, z pozície svojich právomocí pomáhajú riešiť a rozhodovať prípadné spory, konflikty a problémy týkajúce sa jednotlivých samosprávnych územných celkov nachádzajúcich sa na jeho teritóriu.
Veď predsa od výsledku riešenia týchto problémov záleží aj ďalší ekonomický rozvoj toho ktorého samosprávneho územného celku.
A ekonomický rozvoj jednotlivých samosprávnych územných celkov sa zasa premieta do celkového ekonomického rozvoja štátu.
A tak, ako sa jednotlivé členské štáty EU skladajú zo samostatných administratívno-územných hospodárskych celkov alebo samosprávnych územných celkov, tak sa aj Európska únia zasa skladá z jednotlivých členských krajín.
Nadriadenou inštitúciou všetkých samosprávnych územných celkov, ktoré tvoria štát, sú riadiace inštitúcie štátu.
Nadriadenou inštitúciou všetkých členských krajín, z ktorých sa skladá EU, sú zasa riadiace inštitúcie EU, v prospech ktorých sa dané štáty Európy zriekli mnohých svojich významných kompetencií a zverili ich do rúk týchto nadriadených riadiacich inštitúcií EU.
Čiže vlastne by sme mohli vytvoriť analógiu medzi štátom členiacim sa na samosprávne územné celky a EU pozostávajúcou zo samostatných členských krajín.
Určité problémy samosprávnych územných celkov štátu riešia kompetentné inštitúcie tohto štátu a analogicky mnohé problémy jednotlivých členských krajín riešia zasa kompetentné inštitúcie EU.
V ďaľšej časti bude opísaný problém charakteristický pre väčšinu novopristúpených členských krajín EU, a tiež to, ako sa k tomuto problému stavajú riadiace inštitúcie EU, ktoré sú v ponímaní občana EU chápané ako kompetentný či oprávnený orgán na riešenie sporov a problémov presahujúcich svojou pôsobnosťou hranice jednotlivých členských štátov EU.
Skúsme podať a opísať postoj riadiacich inštitúcií EU k veľmi citlivému problému týkajúceho sa svojím rozsahom všetkých jej členských krajín – týkajúceho sa jedných pozitívne a druhých negatívne – problému s devastujúcim dopadom na ekonomiky menej rozvinutých novopristúpených členských krajín EU, problému nemorálneho bezplatného odsávania odborníkov a všeobecne bezplatného odčerpávania pracovnej sily z novopristúpených členských krajín EU ekonomicky bohatšími členskými a nečlenskými krajinami EU.
Produktívni občania chudobnejších novopristúpených členských krajín Únie sú odčerpávaní ekonomikami bohatších členských krajín EU, bez spravodlivej kompenzácie nákladov vynaložených v dlhodobom procese vzdelávania týchto občanov v ich rodných krajinách.
Bez spravodlivej kompenzácie tými, ktorí týchto občanov odčerpávajú a zamestnávajú, bez spravodlivej kompenzácie v prospech tých, ktorí týchto občanov na vlastné náklady pripravili na zapojenie sa do pracovného procesu.
Produktívni občania z chudobnejších samosprávnych územných celkov každej krajiny sú zasa odčerpávaní ekonomicky bohatšími samosprávnymi územnými celkami.
Je tu však jeden obrovský rozdiel.
Náklady vynaložené v dlhodobom procese vzdelávania občanov vo všetkých samosprávnych územných celkov príslušného štátu preberá na svoje plecia štát aj z toho dôvodu, že on je poberateľom dane zo mzdy všetkých týchto pracovníkov zamestnaných na jeho území.
Avšak v prípade novopristúpených členských krajín EU, tieto síce hradia všetky náklady vynakladané v dlhodobom procese vzdelávania – na základnej, strednej a vysokej škole – aj tých občanov, ktorí potom odídu za prácou do zahraničia, ale ani najmenšia časť dane zo mzdy týchto odídených občanov už neplynie do štátneho rozpočtu tých krajín, ktoré tieto náklady na ich vzdelávanie vynakladali, teda do štátneho rozpočtu ich rodných krajín, ale celá táto daň napĺňa štátny rozpočet inej zahraničnej krajiny.
Napĺňa štátny rozpočet tej zahraničnej krajiny, v ktorej sa títo občania po ukončení vzdelávacieho procesu zamestnali, napĺňa štátny rozpočet krajiny, ktorá absolútne neprispela na náklady vynaložené na vzdelávanie týchto občanov v ich rodných krajinách.
A z tejto dane napĺňajúcej cudzí štátny rozpočet nejde ani jej najmenšia časť na spravodlivú kompenzáciu nákladov, ktoré boli vynaložené v rodnej krajine zahraničného občana v dlhodobom procese jeho vzdelávania.
Jedny štáty financujú dlhodobý proces vzdelávania svojich občanov na základnej, strednej a v mnohých prípadoch aj vysokej verejnej škole, ale tú smotanu, ten finančný profit, ktorí prinášajú občania do štátneho rozpočtu ich zamestnávateľskej krajiny minimálne v podobe dane z ich mzdy, si už „zlížu“ iné štáty, štáty, v ktorých sa títo občania zamestnali, štáty, ktoré sa ani najmenšou mierou nepodieľali na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených v dlhodobom procese vzdelávania týchto občanov v ich rodnej krajine.
Zamestnávateľské krajiny týchto občanov, týchto zahraničných občanov, neprispeli ničím v dlhodobom procese ich vzdelávania v ich rodnej krajine, ale zisk v podobe dane z ich mzdy ide celý do ich štátneho rozpočtu.
Z tohto zisku nejde do rúk tých, bez vynaloženia nákladov ktorých by tento zisk nikdy nevznikol, ani tá jeho najmenšia časť.
Ani tá najmenšia časť tohto zisku nejde na spravodlivú kompenzáciu nákladov vynaložených práve na to, aby tento zisk mohol vôbec vzniknúť. Nejde na spravodlivú kompenzáciu nákladov – vynaložených na vzdelávanie – v prospech tých, ktorí tieto náklady vynaložili.
A tie náklady vynaložili predsa rodné krajiny týchto zahraničných občanov.
Kompetentné inštitúcie Únie nevyvíjajú žiadnu iniciatívu vedúcu k riešeniu tohto problému. Správajú sa, ako keby bolo v Únii zabezpečené centrálne financovanie vzdelávania všetkých jej občanov.
Ako keby financovanie základných, stredných a verejných vysokých škôl v každej členskej krajine Únie nebolo realizované z národných rozpočtov týchto krajín, ale ako keby to bolo uskutočňované z jedného jediného rozpočtu, z eurorozpočtu.
Presne podľa tej istej schémy, podľa ktorej je teraz v každej krajine centrálne financovanie vzdelávania na základných, stredných a vysokých verejných školách vo všetkých jeho samosprávnych územných celkoch zabezpečované z jedného štátneho rozpočtu, teda z rozpočtu danej krajiny.
Lenže v EU zatiaľ neexistuje centrálne financovanie vzdelávania na základných, stredných a verejných vysokých školách v jej členských krajinách z jedného jediného rozpočtu, z eurorozpočtu.
Ak by to tak bolo, ak by financovanie školských systémov v jednotlivých členských krajinách bolo realizované z jedného jediného rozpočtu, z eurorozpočtu, tak vtedy by sa ešte dalo čiastočne pochopiť bezkompenzačné odčerpávanie pracovníkov z jednotlivých novopristúpených členských krajín, teda také odčerpávanie pracovníkov, pri ktorom nedochádza k spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených počas dlhodobého procesu ich vzdelávania.
Pretože vtedy by jednotlivé štáty Únie nemuseli finančné prostriedky na vzdelávanie vynakladať zo svojich štátnych rozpočtov.
Bolo by to analogické súčasnej situácii v jednotlivých členských krajinách EU, keď štátny rozpočet danej krajiny centrálne financuje vzdelávací proces v jednotlivých územných samosprávnych celkoch.
Bohužiaľ, zatiaľ je financovanie školstva v jednotlivých členských krajinách ešte stále na štátnych rozpočtoch týchto krajín, pretože centrálne financovanie školských systémov v jednotlivých členských krajinách z eurorozpočtu zatiaľ neexistuje.
Chudobnejšie samosprávne územné celky každej krajiny sú bezplatnou zásobárňou pracovníkov aj pre tie bohatšie samosprávne územné celky tejto krajiny a podobne chudobnejšie členské štáty EU sú tiež bezplatnou zásobárňou pracovníkov aj pre tie bohatšie členské krajiny EU.
Len s tým obrovským rozdielom, že pokiaľ v prvom prípade, t. j. v prípade samosprávnych územných celkov danej krajiny sú náklady vynaložené v dlhodobom procese vzdelávania občanov týchto samosprávnych územných celkov – t. j. náklady na základnú, strednú, prípadne aj vysokú školu – hradené zo štátneho rozpočtu rodnej krajiny týchto občanov, do ktorého zároveň prúdia dane zo mzdy všetkých občanov pracujúcich na jeho území, tak v prípade chudobnejších členských štátov EU, z ktorých sú ich občania bezplatne odčerpávaní ekonomikami bohatších členských i nečlenských krajín Únie, sa už na spravodlivej kompenzácii nákladov vynakladaných v dlhodobom procese vzdelávania občanov nezúčastňuje každý štátny rozpočet, do ktorého prúdia dane zo mzdy týchto občanov, teda každá krajina, ktorá tohto zahraničného občana zamestnáva v svojej ekonomike, ale všetky tieto náklady vynaložené v dlhodobom procese vzdelávania občana sú nespravodlivo prenechané len na štátny rozpočet jeho rodnej krajiny.
Tie náklady na vzdelávanie sú vynakladané len z jedného štátneho rozpočtu, ale zisky generované týmito nákladmi už napĺňajú viaceré štátne rozpočty. Ale veď, predsa náklady by sa mali spravodlivo kompenzovať z každého zisku, ktorý vznikol vďaka ich vynaloženiu.
II.
Kompetentné inštitúcie každého štátu sa snažia o čo najmenší rozdiel medzi ekonomickými úrovňami jednotlivých samosprávnych územných celkov.
Aj preto, aby ľudia z tých chudobnejších samosprávnych územných celkov čo najmenej odchádzali za prácou a lepšími podmienkami do tých bohatších.
Aby sa jedni regióny nevyľudňovali a nevytvárali tak ekonomicky chudobné a slabo rozvinuté oblasti štátu.
Pretože čím je región chudobnejší a menej ekonomicky rozvinutejší, čím je v ňom menej príležitostí na zamestnanie obyvateľstva, ktoré v ňom býva, tým viac jeho občanov musí vycestovávať za prácou do bohatších regiónov štátu alebo do zahraničia, tým viac je tento región závislý od pomoci vládnych inštitúcií rodnej krajiny, tým viac financií potrebuje zo štátneho rozpočtu, tým viac zaťažuje táto pomoc bohatšie regióny štátu, ktoré tak vlastne na tento chudobný región doplácajú.
Preto sa štát prostredníctvom rôznych opatrení snaží o vyrovnávanie ekonomických rozdielov medzi jednotlivými regiónmi, snaží sa o čo najrovnomernejšie rozloženie ekonomických činností na svojom území.
A tento vzťah medzi riadiacimi inštitúciami štátu a medzi jednotlivými samosprávnymi územnými celkami možno v plnej miere aplikovať aj na vzťah riadiacich inštitúcií EU a jej jednotlivých členských krajín.
Tak, ako sa riadiace inštitúcie štátu snažia minimalizovať ekonomické rozdiely medzi jednotlivými samosprávnymi územnými celkami nachádzajúcimi sa na teritóriu tohto štátu, tak isto sa aj riadiace inštitúcie EU usilujú o zmenšovanie ekonomických rozdielov medzi jednotlivými členskými štátmi EU.
Pretože Únia bude vykazovať tým väčšiu efektívnosť, tým väčšiu životaschopnosť, bude ako celok tým viac napredovať, čím menšie ekonomické rozdiely budú medzi jej jednotlivými členskými krajinami, čím vyrovnanejšie budú ich ekonomiky.
A práve riadiace inštitúcie EU, ktorým by malo záležať na zmenšovaní ekonomických rozdielov medzi jednotlivými členskými štátmi EU, ktorým by malo záležať na zmenšovaní ekonomických rozdielov medzi bohatšími staršími členskými štátmi EU a chudobnejšími novopristúpenými členskými štátmi EU, tak práve tieto inštitúcie by sa mali angažovať pri riešení tohto problému – problému bezplatného odčerpávania pracovnej sily – ktorý doteraz nebol riešený, ktorý naďalej existuje, a ktorý je vážnou prekážkou pre efektívny ekonomický rozvoj a spoločné napredovanie celej EU.
Pri riešení problému, ktorý je výraznou prekážkou v úsilí za silnou EU, v úsilí za úniou s čo najmenšími rozdielmi vo výkonnosti ekonomík jej jednotlivých členských štátov.
Kompetentné inštitúcie EU musia predsa vedieť, že každý občan odídený z ekonomicky chudobnejšej členskej krajiny do ekonomicky bohatšej členskej krajiny EU je pre rodnú krajinu tohto občana nielen stratou z hľadiska čoraz viac v súčasnosti chýbajúcej a cenenej pracovnej sily, ale zároveň aj stratou financií vynaložených na výchovu a vzdelávanie tohto občana.
Kompetentné inštitúcie Únie sú si iste vedomé tohto nepríjemného faktu sprevádzajúceho projekt EU.
Kompetentné inštitúcie Únie sú si iste veľmi dobre vedomé toho, že takého vzájomné vzťahy medzi jej členskými krajinami – keď jedni, tie chudobnejšie členské krajiny, musia znášať všetky náklady vynaložené v dlhodobom procese vzdelávania svojich občanov, ale zisk dosiahnutý vďaka vynaloženiu týchto nákladov zhŕňajú len tie bohatšie členské krajiny, bez toho, aby sa aspoň v minimálnej miere podieľali na spravodlivej kompenzácii týchto nákladov – nielenže výrazným spôsobom brzdia proces vyrovnávania ekonomických úrovní jednotlivých členských krajín Únie, ale aj negatívnym spôsobom zaťažujú vzájomné vzťahy medzi týmito dvoma skupinami jej členských krajín.
Ale keď to kompetentné inštitúcie Únie teda vedia, keď vedia čo spôsobuje prehlbovanie rozdielov medzi úrovňami ekonomického rozvoja jej členských krajín, keď vedia, že toto prehlbovanie rozdielu medzi úrovňami ekonomík jej členských štátov odporuje tomu, čo tak svojimi vyhláseniami sami zdôrazňujú, teda odporuje neustále oficiálne zdôrazňovanej potrebe vyrovnávania ekonomických úrovní členských krajín Únie, tak keď všetko toto kompetentné inštitúcie Únie vedia, tak prečo potom voči tomu nezakročia?
Zo strany EU, zo strany kompetentných inštitúcií Únie je neustále zdôrazňované, aké dôležité je nastavenie zdravého podnikateľského prostredia, a možno s tým len súhlasiť. Ale veď zdravé podnikateľské prostredie musia nastaviť v prvom rade kompetentné inštitúcie pre svojich členov v Únii.
Čo to je za nastavenie podnikateľských podmienok, keď jeden členský štát ako podnikateľský subjekt každoročne len na svoje náklady vyrobí výrobné prostriedky, teda v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania pripraví svojich občanov na zapojenie sa do pracovného procesu, a druhý štát, ako podnikateľský subjekt, používa takto pripravených občanov na dosiahnutie svojho zisku ich zamestnaním v svojej ekonomike, bez toho, aby sa zúčastnil na spravodlivej kompenzácii týchto nákladov, teda bez toho, aby sa zúčastnil na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených počas prípravy týchto občanov na zapojenie sa do pracovného procesu. Veď bez vynaloženia týchto nákladov by predsa nemohol vzniknúť ani jeho zisk.
Či to dobré podnikateľské prostredie sa nastavuje len pre jedných, len pre tých vybraných, bohatších a silnejších? Len pre nich? A pre tých chudobnejších, pre tých, ktorí sú bezplatným zdrojom lacnej pracovnej sily už nie?
EU dôkladne upozorňuje na porušovanie práv občanov na celom svete. Čo je veľmi záslužná činnosť, a čo treba oceniť.
Ale prečo EU, prečo kompetentné inštitúcie EU už neupozornia na porušovanie práva jej občanov, porušovanie práva občanov časti jej členských krajín, novopristúpených členských krajín, na porušovanie práva na spravodlivú kompenzáciu nákladov vynaložených počas dlhodobého procesu výchovy a vzdelávania občana v jeho rodnej krajine – aj keď, bohužiaľ, zatiaľ ide len o právo z morálneho, nie z právneho hľadiska.
Prečo EU a jej kompetentné inštitúcie už dlhých sedemnásť rokov nerobia nič v otázke porušovania práva na spravodlivú kompenzáciu nákladov vynaložených počas dlhodobého procesu prípravy občanov na zapojenie sa do pracovného procesu?
Porušovania tými, ktorí týchto občanov zamestnávajú v svojich ekonomikách, tými, ktorí týchto občanov využívajú na dosahovanie svojich ziskov.
Prečo EU, prečo jej kompetentné inštitúcie neriešia tak životne dôležitú otázku pre ďaľšiu existenciu Únie, pre jej ďalší vývoj?
Prečo neriešia problém bezplatného odčerpávania občanov jedných členských krajín tými druhými bohatšími. Odčerpávania v masovom nebývalom rozsahu, odčerpávania negatívnym spôsobom poznačujúcom životy detí a dôchodcov, životy všetkých občanov tých krajín, z ktorých je táto sila odčerpávaná?
Prečo?
Veď práve z titulu svojich právomocí sú riadiace inštitúcie EU tými kompetentnými subjektami, od ktorých sa očakáva maximálna zaangažovanosť pri hľadaní riešenia zabezpečujúceho odstránenie tohto nespravodlivého, ekonomiky novopristúpených štátov deformujúceho stavu.
Riadiace inštitúcie EU chápe občan ako najvyššie a najoprávnenejšie subjekty v EU, ktoré majú právo a povinnosť riešiť vzájomné spory medzi členskými štátmi EU a prijímať záväzné rozhodnutia v riešení týchto sporov.
Riadiace inštitúcie EU chápe občan ako najvyššieho sudcu v sporoch medzi členskými krajinami EU, sudcu, od ktorého očakáva spravodlivý rozsudok.
Kto iný je ešte oprávnenejší na riešenie tohto problému, problému devastačného odčerpávania pracovnej sily z novopristúpených členských štátov EU, ak nie kompetentné riadiace inštitúcie EU?
Že tento stav v EU zrejme niekomu vyhovuje, to je už jasné. Ale že to iste nevyhovuje všetkým, to je ešte jasnejšie.
Prečo kompetentné inštitúcie EU neiniciujú riešenie tohto problému, samozrejme, za účasti tých, ktorých sa tento problém týka?
Veď my predsa nie sme úniou tvrdo si konkurujúcich nezávislých ekonomík, ktoré sa snažia využiť tie druhé v svoj prospech za každú cenu.
Sme, a mali by sme byť viac úniou spolupracujúcich než konkurujúcich si ekonomík, mali by sme byť úniou, ktorej podstatou nie je tvrdý konkurenčný boj medzi jej jednotlivými členmi, ale ktorá združuje svojich členov práve s cieľom väčšej ekonomickej spolupráce.
Veď aj v záujme efektívnejšej ekonomickej spolupráce v našej spoločnej Únii sa jej jednotlivé členské krajiny vzdali mnohých svojich kompetencií a odovzdali ich v prospech jej riadiacich inštitúcií, v jej prospech, v prospech Únie.
A aj na činnosť Únie, na činnosť riadiacich inštitúcií Únie sa skladajú občania všetkých jej členských krajín, nielen niektorých.
A aj z tohto dôvodu občania novopristúpených členských štátov EU očakávajú, že niekto začne riešiť tento pálčivý problém, problém bezplatného odčerpávania obrovského množstva produktívnych občanov pripravených na zapojenie sa do pracovného procesu len na náklady novopristúpených členských krajín Únie, ale svojou prácou prinášajúcich zisky ekonomicky bohatším členským krajinám Únie, ktoré sa však už ani v najmenšej miere nepodieľajú na spravodlivej kompenzácii týchto nákladov.
Riešenie tohto čoraz akútnejšieho problému je nevyhnutné v záujme nastolenia spravodlivých a vyvážených vzťahov medzi jednotlivými členskými štátmi EU.
V záujme zdravého súžitia členských štátov EU.
V záujme odstránenia oprávneného pocitu zneužívania situácie určitými štátmi, zneužívania bohatšími štátmi EU.
V záujme posilnenia a zachovania Únie, nie jej oslabenia a rozbíjania.
Veď naše ekonomiky, ekonomiky novopristúpených členských krajín, ekonomiky, ktoré sú neriešením tohto problému výrazne poškodzované, nie sú predsa cudzie konkurenčné ekonomiky.
Naše ekonomiky sú predsa spolu s ekonomikami bohatších starších krajín Európy, spolu s ekonomikami tých krajín, ktoré nás výrazne svojím správaním poškodzujú, združené v jednom veľkom projekte, v projekte nazývanom Európska únia.
A do tohto projektu sme sa zapojili nie preto, aby jedným bolo lepšie na úkor iných, aby jedni len vynakladali náklady, a druhí zas len zhŕňali zisky dosiahnuté vďaka vynaloženiu týchto nákladov, ale preto, aby nám bolo lepšie všetkým, aby sme tak, ako aj každý iný, kto je do tohto projektu zapojený, ťažili z výhod tohto projektu.
Projekt Európskej únie bol plánovaný pre spoločné dobro, pre dobro všetkých zúčastnených, nielen pre dobro niektorých.
Projekt Európskej únii mal byť projektom rovných s rovnými, bohužiaľ, čím ďalej tým viac sa stáva projektom rovných s rovnejšími.
Chcú kompetentné inštitúcie EU tento problém naozaj riešiť?
Či ho zámerne prehliadajú … strkajú hlavu do piesku a nechávajú jeho riešenie na pleciach tých, ktorých ekonomiky tento problém ničí a devastuje?
Ničnerobenie a nezaujatie žiadneho stanoviska je tiež odpoveďou.
Síce nie takou, akú by si daná situácia vyžadovala, nie takou, akú očakávajú tí, ktorých táto situácia výrazne poškodzuje, ale je.
A prispôsobiť sa tejto situácii so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami sa raz budú musieť nielen tí, ktorí na tú odpoveď čakajú a stále sa jej dočkať nemôžu, ale aj tí, od ktorých sa tá odpoveď očakáva.
Poznámka:
Problematike pracovnej migrácie a s ňou spojenej problematike zatiaľ neriešeného nespravodlivého bezplatného odčerpávania pracovnej sily z ekonomicky chudobnejších krajín (napr. zo Slovenska a z iných chudobnejších členských krajín Únie, z Ukrajiny), javu, ktorý je príčinou značného poškodzovania ekonomík krajín bezplatne poskytujúcich značné množstvá pracovníkov iným bohatším krajinám, sú venované nasledovné tri, priebežne doplňované blogy:
A-Blog: „Rovní a rovnejší, naivní a vyčuraní“, (začína príspevkom A1[1])
B-Blog: „My znášame náklady, ale zisky už zhŕňajú iní“, (začína príspevkom B1 [2])
C-Blog: „Úniu áno, ale nie takúto“, začína príspevkom C1 [3])
Tieto tri blogy A, B a C zahrňujú nielen opis jedného z najzávažnejších doteraz neriešených problémov v EU, teda opis bezplatného odčerpávania lacnej pracovnej sily z novopristúpených členských krajín Únie, ale aj čoraz hrozivejšie dôsledky tohto odčerpávania.
A práve v štvrtom blogu D („Odvďačme sa rodičom“ ) – začínajúci príspevkom D0 [4] – je opísané riešenie tohto problému.
Blog D je, vlastne, odpoveďou na otázky kladené v blogoch A, B a C.
Blog D („Odvďačme sa rodičom“ ) zahrňuje opis riešenia, ktoré by zlepšilo situáciu v mnohých problémových oblastiach ekonomiky. V prvom rade by zlepšilo neľahkú finančnú situáciu množstva našich rodičov a dôchodcov a riešenie tejto ich zlej ekonomickej situácie by následne spôsobilo reťazovú reakciu samovoľného zlepšenia stavu v mnohých ďaľších problémových oblastiach ekonomiky, konkrétne by pomohlo so zlepšením v nasledovných oblastiach:
nízka pôrodnosť, starnutie obyvateľstva, zvyšovanie veku odchodu do dôchodku, skorší odchod do dôchodku, zapojenie sa problematických a dlhodobo nezamestnaných občanov do pracovného procesu, nezamestnanosť mladých ľudí, nelegálna práca, lepšia regulácia migračného prúdu z Afriky či Ázie, skvalitnenie výchovno-vzdelávacieho procesu na školách, väčšie zapájanie sa rodičov do vzdelávacieho procesu dieťaťa, zlepšenie školskej dochádzky, zväčšenie starostlivosti o vlastné zdravie, zvýšenie motivácie rodičov k ochrane detí pred užívaním návykových látok, zabezpečenie dostatočného množstva odborníkov a vysokokvalifikovaných pracovníkov pre potreby členských krajín EU, oživenie ekonomiky, pozitívna diskriminácia starších občanov pri zamestnávaní sa, podpora predaja domácich potravín na domácom trhu, rast domácej poľnohospodárskej výroby a na ňu naväzujúceho potravinárskeho priemyslu a zvýšenie úrovne potravinovej sebestačnosti, viacdetná rodina ako prostriedok na zníženie uhlíkovej stopy, zlepšenie finančnej situácie starších bezdetných párov, zefektívnenie ekonomiky nahradením pasívnej pracovnej sily aktívnou a i.
– nízka pôrodnosť (viď príspevok „D24.1.6 – Peniaze len tým, ktorých deti pracujú a pôrodnosť vzrastie“ [5], resp. kapitoly D24.1, D24.1.1- D24.1.4 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z www stránky [11])
– starnutie obyvateľstva resp. omladenie populácie (kapitoly D24.2, D24.2.1 a D24.2.2 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z www stránky [11])
– zvyšovanie veku odchodu do dôchodku resp. jeho zníženie (kapitola D24.3 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z www stránky [11])
– skorší odchod do dôchodku (viď príspevok „D24.3 [6], resp. kapitola D24.3 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– zapojenie sa problematických a dlhodobo nezamestnaných občanov do pracovného procesu a nezamestnanosť mladých ľudí (viď príspevok „D24. 4- Dlhodobo nezamestnaní občania ako účinná brzda ekonomiky, čo s tým?“ [7], resp. kapitola D24.4 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– nelegálna práca (viď príspevok „D24.5 – Práca na čierno, čo s ňou?“ [8], resp. kapitola D24.5 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– lepšia regulácia migračného prúdu (viď príspevok „D24. 6- Migračný prúd rastie, ale bol by tu recept“ [9], resp. kapitoly D24.6 a D24.6.1 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– skvalitnenie výchovno-vzdelávacieho procesu dieťaťa (kapitola D24.8 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– väčšie zapájanie sa rodičov do vzdelávacieho procesu dieťaťa (kapitola D24.8 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– zlepšenie školskej dochádzky (kapitola D24.8 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– zväčšenie starostlivosti o vlastné zdravie (kapitola D24.7 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– zvýšenie motivácie rodičov k ochrane detí pred užívaním návykových látok (kapitola D24.7.1 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– zabezpečenie dostatočného množstva odborníkov a vysokokvalifikovaných pracovníkov pre potreby členských krajín EU (kapitoly D24.10 a D24.10A súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– oživenie ekonomiky (kapitola D24.9 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– pozitívna diskriminácia starších občanov pri zamestnávaní sa (kapitola D24.11 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– podpora predaja domácich potravín na domácom trhu (kapitoly D24.13 a tiež D34.5.1 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– rast domácej poľnohospodárskej výroby a na ňu naväzujúceho potravinárskeho priemyslu (kapitoly D24.13 a tiež D34.5.1 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– zvýšenie úrovne potravinovej sebestačnosti (kapitoly D24.13 a tiež D34.5.1 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– viacdetná rodina ako prostriedok na zníženie uhlíkovej stopy (kapitola D24.12 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– zlepšenie finančnej situácie starších bezdetných párov (kapitola D24.14 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
– zefektívnenie ekonomiky nahradením pasívnej pracovnej sily aktívnou (kapitola D24.15 súboru „Odvďačme sa rodičom“ stiahnuteľného z [11])
Príspevky týchto štyroch, vyššie spomenutých blogov A, B, C a D, sú tvorené väčším či menším prepracovaním, resp. doplnením, jednotlivých kapitol (častí), zhruba pred rokom uverejneného, a, zatiaľ, nedokončeného súboru: „Odvďačme sa rodičom“, stiahnuteľného z www stránky: https://www.ivl.sk/ [11].
Jednotlivé kapitoly tohto súboru – „Odvďačme sa rodičom“ – umiestneného na stránke [11] sú prepracuvávané a prispôsobované požiadavkám kladeným na formu blogových príspevkov a sú uverejňované ako príspevky v štyroch, už vyššie spomenutých blogoch A, B, C, a D.
A posledný blog „E“:„Nezničme si ju skôr, než z nej vykročíme“ (začína príspevkom E1 [10]) sa zaoberá problematikou otepľovania našej planéty a diskutabilného spôsobu jeho riešenia spočívajúceho v nákladnom znižovaní emisií oxidu uhličitého produkovaných ľudskou činnosťou.
[1] https://vlcekivan.blog.pravda.sk/2021/12/20/a1-zla-situacia-dochodcov/
[4] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2021/12/18/uvod/
[8] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/08/25/d24-5-praca-na-cierno-co-s-nou/
[9] https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2022/10/22/d24-6-migracny-prud-rastie-ale-bol-by-tu-recept/
[11] https://www.ivl.sk
Nasledujúci príspevok: „A14.6- Bohatšie krajiny Únie nemajú záujem na riešení problému bezplatného odčerpávania pracovnej sily“
Riesenim je zdanit prijmy obcana bez ohladu... ...
Celá debata | RSS tejto debaty